Norman

myslím, že Slov-ák je čechizmus.
Zámerný deformačný privlastňujúci si čechizmus.
A mať čechizmus vo vlastnom názve je naozaj úbohosť a hanba :-(

držal v zobáku syr. A líška mu hovorí: tvoj hlas je taký krásny zamatový, zaspievaj.
Kráá.
:)

Nemyslel som nejaké zvuky slovenčiny, ale neschopnosť Slovákov sa plynulo a šarmantne vyjadriť hlasom. Chuchňanie, koktanie, ékanie ...
A samozrejme, hovorím hlavne o formálnom sa vyjadrení. Ak to má byť len tak medzi sebou, dokážu ľudia rozprávať bez rozpakov. Akonáhle ale sa majú vyjadriť čo len trocha oficiálne, hneď sa u takmer u všetkých prejaví krč, prameniaci práve z obavy - "ako je to správne, ako nás to učili v tej škole, len aby som niečo nesprávne a nespisovne nepovedal...".

Je to ako v tom prípade o stej opici ... už ani nevedia, čoho sa boja, ale výsledky tyranie gramatiky a nedostatku iného jazykového vzdelania v základných školách sa prejavujú aj v dospelosti plnou silou. Nič sa na základke nenaučia na slovenčine, iba to, že jazyk je posvätné nebezpečné monštrum, ktorého sa treba báť.
(podobne zmrzačení sú aj v iných predmetoch, napríklad v matematike, ale tú tí ľudia teda nepoužívajú. Ich nevzdelanie či zmrzačenie v slovenčine je ale oveľa väčšia škoda, pre každého jedného z nich)

ps. Ak by sa ma nejaký napríklad Chorvát pýtal, ako znie jeho reč, tiež poviem: pekne, staro, mäkko alebo tvrdo, čo ti je milšie.
Ak by sa ma spýtal Rus, poviem mu to isté. Ak by sa ma spýtal Maďar, alebo aj Mongol, tiež mu poviem to isté. Čo mu mám iné povedať?

Nejde o moralizovanie, ide o to, že kodifikovaná slovenčina má krátku históriu. Sama o sebe bola závažný zásah do prirodzených dialektov, zásah vykonaný v podstate amatérmi, pričom len niektorí mali naozaj ušľachtilé úmysly a talent.
Opakujem - kodifikovaná (spisovná) slovenčina je bezpochyby nový jazyk. Priam náhodne sformovaný do súčasnej podoby z niektorých nárečí (tie zneli ešte aj štúrovcom moc ľudovo, surovo, tak ich upravovali...čím to hatlaninovali). Každý jazyk potrebuje, aby sa mu ľudia a deti venovali čo najviac bez umelých zábran, bez odvádzania pozornosti na ypsilony, a bez ZNECHUCOVANIA , ale takýto nový jazyk, bez písanej tradície, ešte viac.

Ale, hovorím, aj keď som čo sa týka iných oblastí, hlavne politiky, veriaci na možné rýchle zmeny, v tejto oblasti som skeptický čo sa týka možnosti rýchleho zlepšenia. Niet pochopenia ani motivácie.

Iné národy prirodzene mali a majú podobné problémy. Uvedom si ale, koľko a ako dlho sa venovali tejto téme vo všetkých veľkých národoch - Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Anglicko. A ako dlho to dolaďovali aj v praxi. Angličtinu ja, ako už vieš, označujem za umelý jazyk, ktorý na upravenom saskom základe nabral výrazy z Latinčiny a Francúzštiny. Doľadiď jazyk je aj vec času, vývinu, literatúry ... nie je to maličkosť. A samozrejme, mnohé národy sveta majú rovnaké problémy a sú na tom ešte horšie ... aby nie je dobré obzerať sa po zlých, treba sa zamyslieť ako to robia dobrí.

To nie je o tom, že sme my nejako vinní a neschopní - proste ten nástroj, ktorý máme v rukách, nie je pevný, ale je z hliny. A bola by to len vec teórie, o ktorej by sme sa mohli prieť, ak by nebolo VŠADE okolo vidno toľko výrazovej neschopnosti, toľko koktania a blabotani a- lebo to ľudia neveria svojmu jazyku, neveria, že sa v ňom vyznajú - a nevyznajú sa, boja s v ňom niečo povedať.

No ja viem, takáto kritika nie je téma pre nacionalistický server, zvlášť keď nevidno pomoc, ale keď akosi na to prišla reč ( v súvislosti s hroznou dikciou Jurečku...) ... prečo si nepovedať pravdu. Radšej poznať svoj problém, aj keď sa nedá zmeniť, ako ho hľadať tam, kde nie je.

Samozrejme, aj ja poznám príbeh Hviezdoslava, jak mu hovorili, že jeho reč je zlá ... ale na básničky a poetiku je dobrý jazyk v akomkoľvek stave, ba práve čím horší neopravený a nedefinovaný stav, tým lepšie pre poetiku. KTO ale dnes číta jeho veršovania o Hájnikovej žene? Nik. Romantika ne je všetko, nie je ani základ. Romantiku si pestujú ľudia aj v umelej klingončine či šušlavom esperante - žiaden problém, ale to je tak všetko.

Ale teda aspoň tá úľava, že nie, nie je to problém len slovenčiny. Je to aj problém iných, napríkla poľštiny a ja neviem ktorých ešte štín.
A pripomeniem, aby sa nám to nezvrhlo, nejde ani zďaleka len o pravopis, ale o úzus a jazykovú kultúru, frazeológiu a podobne. Ale tieto veci sú bohužiaľ dnes zas len chápané ako schopnosť držať sa akéhosi zabehaného kostnatého formalizmu, ale naopak, umožniť, aby ten strom znova žil. Lebo odumiera.

A kto ti, Buhehe, povedal, že hovoríme o kráse a dokonalosti, keď sa ma na to pýtaš? Veď celý čas hovoríme o jazyku a kultúre s tým spojenej a nesnažíme sa hovoriť o pocitoch, ktoré sem ty podstrčas lacnou slovnou hračkou.
Keď budeme hovoriť o stavbe mostov, tiež prídeš s pocitmi, krásami a dokonalosťami, alebo s praktičnosťou a pevnosťou? Pripomináš mi Šebeja, ktorý v debate o sociálnych dopadoch revolúcie zrazu začal rozprávať o biblii s prázdnym protiúderom "A poznáte niečo lepšie napísané, ako biblia?" - čo bolo síce mimo tému, ale ľudia na ulici mu prekvapení nemali odvahu oponovať a kritizovať bibliu. Ale ja poznám mnoho veci lepších ako biblia a rovnako mnoho veci lepších ako "pocity". U mňa to slovo nie je argument, ja podľa pocitov veci zásadne nehodnotím, ani rodnú reč, keď sa začne argumentovať pocitmi, je to koniec rozumu a dobrej vôle druhej strany.

Rovnako nefér demagogické je to podsúvané tvrdenie, že je reč o "preslávených rečníkoch". Nik predsa nehovorí o "preslávených", veď v tom nejestvuje šport, každý vie, že problém je všeobecná plošná neschopnosť sa vyjadriť, plynulo a logicky hovoriť. A že je to o neschopnosti viesť dialóg, normálne argumentovať - pretože u nás to v tomto smere prinajlepšom skončí na zopár trápnych demagogických trikoch, aké si aj ty použil.

TV robi v správach rozhovory s rôznymi ľuďmi. A nie sú to žiadne pochybné etnické pôvody, ale "vzdelaní ľudia". Ale samozrejme, bežný život kdekoľvek je tiež zdrojom skúseností - ale v ňom sa väčšina populácie ani nesnaží niečo povedať, okrem holých viet a citosloviec, takže tie média predsa len sú lepší zdroj.

Jazyk a veci okolo neho môžu za veľa vecí, za väčšinu toho, čo sa týka mentálneho základu a racionality. Je to tak vo všetkých národoch sveta a mnohé trpia tak, ako Slovensko - ale niektoré iné sa tomu seriózne venovali a pestovali si kultúru jazyka naozaj (nie len zabíjaním času mládeže príbehmi ako Rysavá jalovica či Ťapákovci). Ale venovali sa aj aj jazykovým reformám pravopisu, aj slovnej zásobe a hlavne kultivácii reálneho úzusu jazyka, a to výrazným spôsobom.

Ale viem, že ľudia na tieto jazykové témy nereagujú dobre. Okrem iného aj preto, lebo sú zo školy už preťažení "učením sa slovenčiny", jazyk je v ich očiach niečo, čo horkoťažko zvládli, diktáty, niečo úplne neužitočné, nepochopený vetný rozbor, blbá poézia, číre šikanovanie - a preto ľudia nechcú počuť že by sa teraz v dospelosti mali naučiť ešte niečo o jazyku, spôsobuje to v nich hrôzu čo len trocha si priznať, že to, čo sa tak namáhavo a nedôstojne učili na hodinách svojho jazyka, je vlastne bezcenné, že sú jazykoví analfabeti. Nabiflovali sa Ypsilony, a tak chcú, nech aj nasledujúca generácia trpí rovnako.
Je to nepopulárne, nie je možné tym pohnúť - ale tam sú korene mnohých spoločenských problémov (hovorili a chápali to všetci klasici aj 19. storočia, len sa dnes všetci uspokojili, že to bola téma vtedy, že dnes to už nie je potrebné, lebo veď máme "vlastný jazyk". Ale to je fatálny omyl, zvlášť pre malý nový národ, ako je Slovensko).

Zaujímavé je aj to, že Slováci naozaj lepšie znášajú, ak im niekto nadáva, že sú genetickí idioti, tomu aj veria, neprotestujú, nebránia sa a neurážajú, - ale keď počujú, že ich základná kultúra má slabosti a nie je zdravo pestovaná, tak to sa bránia zubami nechtami, že nie, že všetko je dokonale v poriadku.

len keby ju nedeformovali pravidlá pravopisu ale aj užívateľská prax, že? A škoda, že pred 50 rokmi bola doveľkej miery iná a že aj dnes vlastne nárečia sa vyvíjajú po svojom, lebo odmietajú jej nezmyselnosti.

Ale aj tak by ma zaujímalo, na čom bazíruje tvoje tvrdenie o dokonalosti? Na pocite, či na čom? Prečo si si istý, že problem nie je v slovenčine, v jej výučbe, vo výučbe literatúry a hlavne vo výučbe jej používania, písania a hovorenia? Pretože Slováci sú preslávení bystrí rečníci? Nie, slovenské deti dosahovali či dosahujú úspechy v rôznych oboroch, od matematiky až po čojaviem chémiu, ale je známe, že Slováci sú chuchmaví a neschopní sa vyjdariť. Vidno to konieckoncov každý deň aj v TV.

to je presne ten problém tej skupiny ľudí, pre ktorú sú potrebné takéto weby. Máme vyššiu bojovnosť ako možnosti.
Proste je to tak, sú aj horšie osudy, musíme sa s tým zmieriť, proste sme elita, čo narobíme:)
Kus našej bojovnosti proste vyjde nazmar - ale stačí, keď využijeme toľko, čo nám doprajú možnosti a okolnosti.:) Snažiť sa o viac by bolo pechorenie.

Takisto pripomeniem, že cieľom v žiadnom prípade nie je samotný boj, ale potrestanie zla. Ako hovorí aj klasik Sun c, najlepšia vojna je tá, kde sa nebojuje, kde nepriateľ rezignuje alebo je náhle skolený - ale ja pripomeniem, že vždy sa musí potom zaviesť nový poriadok.

Ale ja si hovorím, že tu v lokalite pod Tatrami už tých bojovníkov ani nie je veľa, takže až tak mnohí netrpia. Bohvie.

V ľuďoch sa skrýva viac, ako sami vedia a špeciál Slovania sa uspokoja s podpriemerom, lebo si myslia, že to je ich cesta. Samozrejme, to je omyl.
Jurečka je celý patetický, záver (aj celok) bol povedzme v pohode ako text, ale predčítanie z toho urobilo prázdnu smiešnu výzvu.

Len ešte ku gramatike - mali by to vedieť, ale na druhej strane je ešte viac vinný Martin Hatala, ktorý takto zdeformoval slovenskú gramatiku a vytvoril z nej doslovne hatlaninu. To spomínam opakovane, ale keď sme už tak kritickí, dodal by som, že je to veľmi závažné. Podľa mňa deformácie v jazyku, gramatike ako aj deformovaná (slovná) slovenská kultúra sú hlavná príčina, prečo sa sami Slováci nedokážu stotožniť so svojou identitou. A rovnako je to dôvod, prečo uvažujú a vyjadrujú sa ako hlupáci. V dnešnej slovenčine, jej frazeológii a "literárnom" pozadí to proste lepšie ani moc nejde.
Slovenská (jazyková) kultúra proste v sebe nesie záťaž minulých omylov, záťaž submisivity a komplexu menejcennosti.

A teda jeden závažný dôvod, prečo ju decká nemajú radi, je aj to, že namiesto toho, aby jazyková kultúra rozvíjala ich prirodzenosť, sprotivuje sa im nezmyselným ypsilonom a inou hatlaninou. Je im preto odporná. To, čo im je ponúkané v škole ako ich rodný jazyk, je im zákonite odporné a nevedia s tým pracovať. Nie je to síce jedinečný úkaz, podobný problém nastal aj v iných kultúrach, ale poviem tak: Slovákom zväzuje ruky a mozog ich vlastný jazykový rámec. Pravopis, frazeológia, prednes - to všetko potrebuje dozrieť a na Slovensku to nemalo čas a priestor a podmienky, nie v "modernej beletrii", určite nie v takzvanej "poézii", a už vôbec nie v tých rôznych "jazykovedných ústavoch". A nemohlo to dozrieť ani kvôli tlaku maďarčiny, nemčiny, češtiny, ruštiny a teraz zdegenerovanej pidgin angličtiny. Vedeli to samozrejme klasici v 19. storočí, ale doteraz to ani zďaleka nedozrelo, skôr naopak, zamrzlo.

Ále, vždy odbočím od témy a načriem do niečoho, čo tu nevyriešime, ba ani nevysvetlíme, lebo to je zhovadilosť stará celých tých vyše sto rokov.