Roland Edvardsen

Ja viem, že predstava vlády len samotných kotlebovcov je nerealistická, ale bolo by zaujímavé vedieť, ako by sa začali chovať a čo všetko by začali presadzovať, ak by mali neobmedzenú moc, aký typ systému oni vlastne považujú za ideálny (stavovský štát, ktorý by mal nahradiť demokraciu, ako to svojho času navrhol Kotleba? Alebo už uznávajú aj niečo iné než napodobneniny Tisovho štátu?). Pochopiteľne, že ma napadli i sankcie a embargá zo strany nepriateľských štátov, ale napr. i rozsah slobody. To je vlastne problém s celými kotlebovcami - že sa dodnes jasne nevyjadrili aká je ich ideológia. No dobre, vraj národná, sociálna a kresťanská. Ale to isté svojho času tvrdil aj Danko a spol.. To sú dnes len bezobsažné a nič hovoriace frázy.

A k tomu lepšiemu nacionalizmu: veď práve na ňom tu neustále pracujeme. Nebudem dnes nejako sebakritický a poviem, že ponúkam lepší nacionalizmus ako kotlebovci - jednoznačne. :-)

Do istej miery s tebou súhlasím. Kotlebovci svojim hlúpym prístupom svoju situáciu len zhoršili. Sú to primitívi a iracionálni tmári, ktorí by Slovensko mohli priviesť do ekonomického marazmu a ťažkej izolácie (ak by mali reálnu moc), na tom sa s tebou zhodnem. Ale pokiaľ viem, tak s útokmi začal ako prvý Danko. Danko bol od začiatku zlý stratég - namiesto toho, aby sa snažil prebrať LSNS voličov (čiastočným) prebratím ich radikálnejšej agendy a rétoriky (tak ako to urobil Orbán vo vzťahu k Jobbiku), tak začal robiť presný opak. A na to aj doplatí, pretože to posledné, čo jeho voliči chcú počuť je obrana Izraela, islamu a tvrdé potláčanie slobody slova v mene kdejakých menšín. Danko v podstate začal robiť niečo podobné čo Jobbik, ktorý akoby chcel viac osloviť liberálneho voliča. Lenže Jobbik na upustenie od svojich princípov len a len doplatil a inak to nebude i pri Dankovi. SNS nikdy nebude dobrá pre liberálov a ich médiá a vždy ostane na nej "biľag" nacionalizmu a tzv. xenofóbie. Naopak, pre Danka a spol. to môže dopadnúť veľmi zle, presunom hlasov buď k LSNS, alebo aj ku SMERU, ktorý momentálne nie je kotlebovcami a Židmi natoľko posadnutý ako Danko.

Ja som teda naozaj z inej generácie, ale pri sledovaní Brežneva naozaj musím krútiť hlavou nad tým, čo alebo koho môžu niektorí ľudia považovať za "sympatického". To naozaj komunizmus tak zdevastoval ľuďom dobrý vkus? :-)

Ale rozmýšľal som akú novodobejšiu politickú osobnosť by som ja označil za sympatickú. Nuž, tak nejako mi na prvom mieste vychádza asi Jared Taylor. Ten chlap má proste takú úžasnú prezentáciu - kľudnú, kultivovanú, veľmi inteligentnú a priam aristokratickú. Takých ľudí sa naozaj veľa nenarodí.

A zo štandardných politikov bol celkom dobrý Haider. Ale aj ten nový Rakúšan - Kurz - má niečo do seba. Veď je taký všeobecne páčivý typ - mladý, svieži, energický, atraktívny. Veď práve toto sa predsa normálnym ľuďom bude prirodzene páčiť a nie obézni mľaskajúci komunistickí dedkovia, no nie?

A ešte stále mám rád aj Marine Le Pe - aj keď v poslednom čase mám dojem, že akosi upadla.

Jednoznačne by na tých súťažiach nemali byť ani len silikónom pozmenené ženy - treba pretláčať prirodzenosť v kráse - a už vôbec nie vykastrovaní a hormónami nadopovaní chlapi. Hoci transgenderi môžu mať odlišné mozgy a hormonálna terapia do istej miery ovplyvní ich biológiu smerom k vytúženému pohlavia, tak biologicky to sú stále muži s XY chromozómom, mužskou kostrou a pôvodne s mužskými reprodukčnými orgánmi (resp. ženy, ak ide o opačný prípad). 

Existencia binárnosti pohlaví totiž nestojí ani na množstve daných hormónov v tele, ani na vonkajších fyzických atribútoch, ktoré okamžite rozpoznáme a nie je dokonca postavená ani na samotných sexuálnych orgánoch. Základom binárosti je totiž separácia medzi dvomi sadami vlákien DNA a následne rozlíšenie, či stojíte na jednej alebo druhej strane. To je základný determinant, či ste mužom alebo ženou -  či môžete participovať v rámci ľudskej reprodukcie na strane muža alebo na strane ženy. 

 A transgenderizmus, resp. genderová dysfória musí byť tiež psychiatrickou vedou považovaná za duševnú poruchu a to kvôli veľkej komorbidite maladaptívneho správania u transgenderov  - napr. 41% transgenderov sa pokúsilo o samovraždu v porovnaní len s 5% bežnej populácie. Samozrejme argumentuje sa tým, že trpia zvýšením stresom kvôli transfóbnej spoločnosti a ak spoločnosť prestane byť taká transfóbna, tak ich stav sa zlepší. Fajn. Ale prečo ich potom toľko spácha samovraždu i po "transformácii"? Prečo stále u nich bude pretrvávať pohlavná dysfória i po "premene", ktorá ju mala ukončiť? Áno, určite tam svoju rolu zohráva aj odmietavý postoj majority, ale netreba si zakrývať oči pred tým, že gró problému je ich vlastný, mimoriadne radikálny, nesúlad medzi ich fyzickými atribútmi a vnútorným nastavením - stav kedy de facto nenávidia vlastné telo a jeho prirozené prejavy.

Problém tu totiž spočíva v tom, že táto transformácia veľakrát nesplní očakávanie transgendera. Existuje totiž o nej množstvo mylných predstáv. Napr. aj to o tom spomínanom hlase - transgenderom sa nezmení hlas ani po hormonálnej terapii a mnohí musia podstupovať hlasový tréning, aby zneli ako opačné pohlavie. Rovnako platí, že čím neskôr transgender podstúpi hormonálnu terapiu tým ťažšie bude pre neho prezetovať sa ako žena. To je napr. dôvod prečo Bruce Jenner pôsobí tak ukrutne divne  - a ten si dokonca ani neodfaklil "klobásu" a je stále na ženy (čiže je vlastne lesba? :-D), keďže ide o tzv. gynekofilného transgendera (niektorí psychiatri ako napr. Cantor a Blanchard rozlišujú 2 typy transgenderov  - androfilných a gynekofilných -  pričom oba typy majú odlišnú anamnézu, odlišné prejavy a vývoj. Kým androfilní sú v podstate niečo ako extrémne zženštilí homosexuáli, ktorých mozgy vykazujú podobnosť s mozgom žien, tak u gynekofilných pôjde možno len o nejaký druh fetišizmu - a aj to je dôvod prečo sú o dosť nechutnejší, prečo veľakrát pôsobia len ako obyčajný crossdresser a ani nepodstúpia terapiu). 

To bola naozaj iná doba. Keď premýšľame o historických osobnostiach, tak je fajn si predstaviť kam by sa politicky zaradili, ak by sa narodili do dnešnej doby. Tiso by bol podľa mňa obyčajný umiernený kresťanský demokrat, napríklad (a hlavne by nebol ani kňazom, resp. nemohol by byť kňazom). A Šrobár možno v Progresívnom Slovensku. Ale nie, tomu naozaj krivdím. Myslím, že by bol skôr v Smere alebo v SAS. :-)

Ale preč od fantazírovania. Dotkla si sa niečoho, čo spomínam i ja veľmi často, t.j. skutočnosť, že i ľavičiari/progresivisti ako Šrobár sú dnešnými štandardmi považovaní za celkom silných nacionalistov a anti-semitov. Dobové pomery i naše poznanie sa od vojny tak výrazne posunulo.

Nedávno som mal status o Sulíkovi, kde som písal, že by nebol lepším premiérom ako Fico alebo dokonca ako Danko (o Sulíkovi i Dankovi sa viackrát hovorilo ako o možných budúcich premiéroch). Ja keď si porovnám Sulíka s Dankom, tak Sulík je naozaj na tom o dosť lepšie. Na Sulíkovi vidno, že mu nejaká prehnaná emocionalita a patetickosť veľmi nereže. Toto je veľmi pragmatický a "technický" typ, a preto sme sa u neho nikdy nestretli s nejakým prehnaným pátosom okolo holokaustu a Židov ako u Danka. Sulík má proste viac testosterónu - veľmi jednoducho vyjadrené. :-)
Len Sulík sotva bude lepším premiérom, pretože má horšiu stranu ako Danko a celkovo je obklopený objektívne horšími ľuďmi. A aj o tom to celé je - nemôžete osobu politika kompletne oddeliť od jeho strany. A aj preto som bol v minulosti k Dankovi relatívne zhovievavý - kvôli tým pár zdravším ľuďom v jeho strane (ako napr. Paška) a celkovej pro-národnej minulosti jeho strany.
Sulík samozrejme je tiež dosť "tajtrlík" a "drístač" a v porovnaní s takým Ficom reálne zaostáva (netreba zabúdať i na niektoré jeho pochybné výroky o tom, že Fico to s "monitorovaním moslimov" prehnal alebo že Slovensko by mohlo jednorázovo prijať pár tisíc imigrantov - to vyslovil hneď niekoľkokrát).

Trestné podanie na Havrana je vždy správna vec, ale povedzme, že by to nebol on, ale niekto iný - akože normálny. V takom prípade by som mal s tým celkom problém. Ja som totiž ten jeho text čítal a nemyslím si, že išlo až o taký extrém. To zdôvodnenie zo strany Čarnogurských mi príde miestami pekne smiešne (nabudúce bude vyzývať na vraždenie kresťanov...). Ako zase netvárme sa, že cirkev alebo kresťanstvo sú nekritizovateľné (to posledné, čo nám treba by bolo zavedenie nejakých "anti-rúhačských" zákonov) a židokresťan Kuffa nejaký "náš človek", ktorého sa nejako extra zastávať. Pamätáte si na Kuffove začiatky? Ako ho velice velebila svorka okolo Hríbovho Týždňa? A veru vtedy mu rozhodne nevadilo, že ho vychvaľujú "zlí liberáli" - ľudia, ktorí agresívne podporovali vraždenie žien a detí v Iraku či v Izraeli. Kedy sa vlastne tento "hrdina" vyjadril aj k vraždeniu reálnych ľudí vojnovými agresormi, nie len k jeho milovaným embryám? Detto pre jeho brata z Oľano (tam už snáď spozornia aj Kuffovi obdivovatelia z alternatívnych radov), obdobne postihnutého (holt, údery do hlavy od ich alkoholického fotra si očividne u oboch vyžiadali svoje následky :-)).

Prečítal som si text tejto pani ekonómky a zvažujem, že na toto napíšem rovno celý elaborát, lebo toľko hlúpostí, čo tam posplietala si zaslúži poriadne ostrú reakciu. Až provokačne tupá baba.

Ale predsa len napíšem v rýchlosti niečo stručne i sem. To, že elity nemajú deti nie je vôbec nič novodobé a neobvyklé. Historicky to bolo typické pre Európu napr. v období stredoveku s jeho kňazskou a mníšskou elitou, ktorá požívala tú najvyššiu vážnosť a rešpekt (ale nájdeme podobné prístupy i v Indii, v Tibete a inde), pričom išlo stále o tradičnú spoločnosť, kde sa rodilo kopec detí. Každá spoločnosť bude mať istú časť obyvateľstva, ktorá nie je stavaná na to mať deti a/alebo z rôznych dôvodov nebude môcť a chcieť mať deti -a títo ľudia nie sú ani menej hodnotní ani nemusia byť nejakým spôsobom chorí či skazení. Je normálne nemať deti a je normálne nemať sex (to len v dnešnej extrémne presexualizovanej dobe, stále ovplyvnenej pseudovedeckým Freudom, sa musí podsúvať opak, a preto to niektorí majú problém pochopiť).

To, že Hitler bol bezdetný starý mládenec (ktorý sa len pred smrťou symbolicky oženil), ktorého ženy a sex veľmi nezaujímali (nuž, boli tu pre muža podstatnejšie záležitosti ako takéto malichernosti - a to boj za národ a jeho dobro :-)), nijako neovplyvnilo jeho pro-natalistickú politiku, rovnako ako celibát katolíckych kňazov nemal negatívny vplyv na pro-natalistickú politiku RKC. Človek môže mať svoje osobné dôvody a osobné preferencie bez toho, aby to ovplyvnilo jeho racio, pokiaľ ide o všeobecné dobro celku. Nič neobvyklé. To, že terajšie elity robia ľavičarsku a anti-natalistickú (ale to prevažne voči bielym, to si treba dôsledne všimnúť) politiku teda nesúvisí s tým, že nemajú mnohí z nich deti.

A hlupani by som naozaj odporučil prečítať si niečo o evolúcii od E.O.Wilsona alebo Phillipe Rushtona a ich teórii o skupinovom altruizme. Wilson pekne demonštroval na mravcoch ako sterilné robotnice stále zabezpečujú reprodukčné benefity tým, že pomáhajú svojim plodným príbuzným. A mravce a ľudia sú si podobnejší než by mnohí povedali. :-)

A k tým sebevraždám sa radšej ani nevyjadrujem. Ďalšia ukážka toho aký odpad s absencou základnej logiky nám vylieza dnes z vysokých škôl. Otras.

K dôchodkom tiež škoda reči: treba zreformovať daňový systém a získať peniaze inde - napr. znížením ekonomického bremena tým, že by sme zabránili premnoženiu kdejakých asociálov. Pretože nie ľudia, ktorí nemajú deti, ale práve asociáli, ktorí ich majú priveľa, sú zásadné ekonomické bremeno pre štát.

A hlavne toto teľa zabudlo spomenúť zásadnú vec: anti-natalisti budú predstavovať len veľmi zanedbateľnú časť populácie. Dokonca i rôzni "inosexuáli" a veční starí mládenci alebo staré dievky nebudú tvoriť až takú veľkú skupinu. Väčšina ľudí chce mať deti a chcela by vytvoriť dlhodobejšiu párovú väzbu v rámci ktorej by ich vychovávala. Lenže z ekonomických dôvodov majú dnes problém si to dovoliť. Kto ich dnes podporí? Ako ich štát k tomu motivuje? Všetci dobre vieme ako je to s bytmi a bývaním dnes extrémne ťažké. Kde sú nápady ako znižovanie hypotéky po každom dieťati (až na nulu pri určitom počte - napr. 4 alebo 5), ako to bolo v NS Nemecku? Kde sú také nápady aké som nedávno navrhoval v prípade žien, ktoré by chceli študovať vš? (Preplatiť im štúdium, ak budú mať dieťa). Prečo tá krava toto vôbec nespomenula?

Zbytok už poriešil Norman. Áno, preľudnenie je reálne a je to obrovský problém - obzvlášť pre životné prostredie, zdroje a otázku migrácie. A týka sa to samozrejme hnedoidov, u ktorých treba uplatňovať anti-natalistické politiky. A to čím skôr, lebo už včera bolo neskoro.

Je to naozaj smiešne - táto snaha oddeľovať Tisa a Slovenský štát od NS Nemecka a dokonca podsúvať, že sme vlastne boli v akomsi "rozpore". Predovšetkým, oponent veľmi ľahko preukáže a poukáže na to, že to jednoducho nebola pravda. Bez NS Nemecka by nebolo ani Slovenského štátu a ani celej tej mytológie okolo Tisa, ktorý bol skôr pasívnym činiteľom, osudom hodený do "rozbúrenej rieky", než jej tvorcom. Rôzni títo "slovenskí národovci" mi pripomínajú kdejaké tie ruské babičky, ktoré sú schopné mať na stene vedľa pravoslávnej ikony zavesený obraz ateistického komunistu Stalina. Na jednej strane budú oslavovať Tisa, na druhej bojovať proti fašizmu a velebiť Rusko. Ale nepochybujem, že v ich hlavičkách si to oni dokážu nejako odôvodniť, hoci zvyšok znalých musí naozaj len krútiť hlavami nad touto schízou. Tu máte menšie pripomenutie o čom to vtedy celé bolo:

P. Hampla si objavila až teraz? Ja ho sledujem už minimálne 3 roky. Celkom zaujímavý človek a konzervatívnejšia/kresťanská časť protimoslimského dua Hampl - Konvička. Ale nie so všetkým sa dá s ním súhlasiť. Viď napr. táto veta z jeho webu: "Nemá smysl zastírat, že křesťanská civilizace je historicky spojena s bílou rasou."
Nuž, kresťanstvo predsa nevzniklo v Európe a ani nebolo s ňou výlučne prepojené. Už od svojej ranej etapy existovalo i na Blízkom východe, v Afrike, Indii a Ďalekom východe. Prvým kresťanským štátom sa stalo arménske kráľovstvo. Jednoducho ide o univerzálne náboženstvo, ktoré nehľadí na rasu/etnicitu.

Ale páči sa mi jeho nápad vyhlásiť deň bieleho heterosexuálneho muža. Hampl si tu v podstate robí prdel zo všetkých tých ľavičiarskych/neomarxistických ideológov a aktivistov a de facto kopíruje ich politiku identity, ktorá im slúži na verbovanie rôznych menšín a ich "militarizáciu". Ja som nedávno zverejnil na svojej FB stránke text, kde som sa zaoberal práve týmto - stratégiou využitia politiky identity, samozrejme v tomto prípade zameranej na bielych.

Na druhej strane ma Hamplov text prinútil k istému zamysleniu vo vzťahu k menšinám a bielemu heterosexuálnemu mužovi. Nacionalistickí disenti sa budú sťažovať, že dnešná liberálna demokracia dáva ženám a menšinám, vrátane Židov, príliš veľkú moc - a majú pravdu. Lenže boli to práve bieli heterosexuálni muži, ktorí de facto tento systém presadili. A bieli heterosexuálni muži dodnes dominujú politike i biznisu, napriek tomu, že sú postupne vytláčaní ženami, homosexuálmi a farebnými. A namiesto toho, aby sa voči tomu postavili, tak tento proces vytlačenia mnohí z nich budú oslavovať. Takže ja sa tiež pýtam: prečo je biely heterosexuálny muž taký zbabelý a slabošský? Bol to predsa on, kto sa upísal slobodomurárovi a Židovi a zapredal mu svoju dušu a krajinu, nie ženy a menšiny. Ženy a menšiny len využívajú vzniknutú situáciu a keďže globalistická ideológia vyslovene cieli na nich a sľubuje im to povestné "modré z neba", pričom zároveň im neustále pripomína ich "stigmatizovanú minulosť", tak je potom pochopiteľné, že je u nich ľahšie jej prepadnúť. Je pre nich o dosť ťažšie jej odolať a ak to dokážu, tak ich to bude viac ctiť ako bieleho heterosexuálneho muža, na ktorého dnes systém otvorene útočí.

Ja od bielych heterosexuálnych mužov predovšetkým budem očakávať viac a v súlade so spravodlivosťou ich za prípadné zlyhania budem aj tvrdšie kritizovať. Pretože ženy majú iné mozgy, odlišnú hormonálnu sústavu a je jasné, že budú súcitnejšie a viac konformné (aj voči systému), pretože príroda to takto zariadila. Ale aké ospravedlnenie pre svoj masochizmus a submisivitu majú heterosexuálni bieli muži? Havran, Hríb, Poliačik, Korda, Kiska, Galko, Lajčák, Andrejko Lúčny (ženatý otec piatich detí - a aj tak je to vrcholne odpudivá a extrémistická slniečkárska kreatúra) atď. sú všetko bieli heterosexuálni muži a aj tak vidíme, že sú na tom rovnako zle ako tie najhoršie ženy a príslušníci menšín. A zároveň ospravedlniť ich zradu a zlo bude pre nich ťažšie. Zradca je totiž vždy horší ako nepriateľ.

Ty si spomínal humanitárnu pomoc a tá sa dnes týka najmä Afriky. Ani slniečkári sa nebudú s negrami miešať až v takom rozsahu, aby sa niečo zmenilo. Slniečkári bývajú v tomto v skutočnosti dosť pokryteckí. Vyhladovanie parazita je len detská fantázia - v reáli jediná vec, ktorá pomôže je deportácia a pre niektoré dlhodobo usadené asociálne populácie antikoncepcia (prípadne i sterilizácia, ak prestane byť takým tabu) /aplikovaná eugenika.
Ten článok sa mi celý nechce čítať, možno inokedy, ale za extrémnu chudobu a zaostalosť Afriky určite nemôže kolonializmus.

Treba porovnávať. Taký Kaddafi minimálne dokázal zabezpečiť svojmu ľudu dosť slušnú životnú úroveň, zatiaľ čo Rumunsko za Caucescu zaostávalo i v porovnaní s ostatnými socialistickými krajinami. Tá tzv. "tretia cesta" či nezávislosť formálne znie fajn, ale čo z nej, pokiaľ ľud hladuje a nemá zabezpečené ani základné potreby a slobody? Ani pri Severnej Kórei niet čo veľmi oslavovať, hoci je to príklad striktného etnoštátu. Ja v takýchto izolovaných diktatúrách vážne pripomínajúcich väzenie rozhodne zmysel nevidím - niet tam čo veľmi chváliť.

Treba vyzdvihovať skôr krajiny ako Japonsko alebo Island, ktoré dokážu skombinovať aj hrdosť, homogenitu aj materiálnu prosperitu, aj slobodu, demokraciu a rozvoj indivídua než rôzne pofidérne diktatúry, ktoré možno boli nezávislé, ale priniesli často len zaostalosť.

Argentína je stále ešte na tom dosť dobre v rámci Južnej Ameriky, takže kľudne jej môžeme fandiť aj keď nehrá s negerskými negrami z Negeru. Ak by som si mal vybrať život v nejakej juhoamerickej krajine, tak by som si zvolil buď Argentínu, alebo Chile (ktoré je inak i politicky dosť "pravicové"). Akurát Argentína je kultúrne viac taliansko-nemecká, zatiaľ čo Chile španielsko-francúzske. Takže asi skôr tá Argentína.

Futbal (a samozrejme, že aj iné športy) je vlastne náhradou gladiátorských hier v Ríme a plní presne ten istý účel - panem et circenses. Je to teda, popri množstve iných vecí, rozptýlenie a odpútavanie pozornosti od skutočných, existenčných problémov, ktorým čelíme. Navyše zrovna tento šport je dnes dosť nechutne spolitizovaný práve rôznymi tými doktrínami či heslami multikulturalizmu a anti-rasizmu - a to viac než iné, typicky belošské, športy, pretože sa v ňom angažuje toľko farebných. Tuším aj ten negrofil, čo zabil toho Filipínca bol futbalový fanúšik (Manchester United bol jeho obľúbený tím). Ani ma neprekvapuje, že zrovna marxista Blaha bude zároveň veľkým fanúšikom tohto športu. Blaha samozrejme fandí opálenejším mužstvám z Latinskej Ameriky, nie Európe. Tak to už s marxistami býva...:-)

Popravde, futbal mi príde trochu nudný a rozhodne nebudem v tomto sám. Ako decko ma to ešte ako tak bavilo a chodieval som s otcom aj na zápasy miestnej ligy, ale postupne to akosi opadlo. Naozaj, osobne radšej sledujem hokej, to sa ani nedá porovnať z hľadiska dynamiky, akcie. A fakt nechápem, prečo sa MS v tomto tradične bielom športe (a aj slovenskom) opomenuli (alebo mi niečo uniklo?), zatiaľ čo táto nezáživná "propagácia hnedých a čiernych tlám" aka futbal sa tu opomenúť nesmie (brať s nadsázkou) :-D.

Naozaj je to celé absurdné. Na jednej strane je ľuďom podsúvané, že sa v liberálnej demokracii máme posúvať dopredu, pokiaľ ide o rozsah slobôd a vnucované, že sloboda má byť najvyššia hodnota, na druhej strane v reáli dochádza k jej okliešťovaniu a popieraniu skrz kdejaké nové "hejpíč", popieračské a najnovšie (viď Británia) i rúhačské zákony. "Liberáli" sa jednoducho z tohto nevedia vykecať - tak buď uznajú, že nemajú záujem o slobodu a rozvoj skutočne liberálnej spoločnosti a viac sa im pozdáva "sovietsky model", alebo budú musieť ustúpiť.

Ayn Randová nepatrila k najlepším mysliteľom, ale v tomto jednoducho mala pointu:

"The principle of free speech is not concerned with the content of a man’s speech and does not protect only the expression of good ideas, but all ideas. If it were otherwise, who would determine which ideas are good and which are forbidden? The government?”

Áno, kto bude rozhodovacím orgánom a na základe čoho chce tento orgán rozhodovať, ktoré myšlienky sú dobré a ktoré zlé? A ak sú niektoré myšlienky zlé, potom prečo ich jednoducho nevyvrátiť? Prečo sa treba uchyľovať k trestom a obmedzovaniu slobody Trestným zákonom?

V tomto je tento systém veľmi pokrytecký - na rozdiel od minulých systémov či už išlo o systém komunistický, fašistický/NS alebo katolícky feudalizmus, ktoré sa netajili svojou totalitárnou tendenciou. Pochopiteľne, každý systém nájde svojich odporcov, svojich disidentov, ktorých sa bude snažiť potlačiť. A liberálna demokracia zo systémov, ktoré sme poznali, nie je (zatiaľ, ale to už potom nebude liberálna demokracia) natoľko brutálna vo svojom trestaní a je v nej viac možností ako uniknúť trestu, ale je rozhodne najpokryteckejšia, najfalošnejšia zo všetkých vo svojom popieraní jej totality.

Ja som v podstate v tomto paleoliberál a práve z dôvodu že mi záleží o.i. aj na slobode, tak musím so zdesením pozerať na to kam sa naozaj Európa i USA v tomto smere posúvajú. Ide to naozaj opačne, ako sa hlásalo a predpovedalo. Ako som načrtol i v tomto texte, tak elity smerujú v skutočnosti k likvidácii toho, čo by sa mohlo nazvať "eklektickým" systémom v prospech niečoho, čo bude mať bližšie k socialistickej tyranii, hoci v tomto prípade presadzujúcej neoliberálnu a kultúrnomarxistickú ideológiu. 

Zdroj: https://brilliantmaps.com/the-genetic-map-of-europe/

Ten podiel R1b v stredoeurópskych populáciach tiež nie je zanedbateľný. Treba sa pozerať na celkový pomer a mix, nie len na to čo prevažuje. Môžeme jasne vidieť, že štvorka Česko, Slovensko, Maďarsko a Rakúsko sú namiešané dosť podobne. 

Táto mapka genetickej vzialenosti tiež pekne ukazuje,  že národy sú si geneticky najbližšie s tými, ktorí sú k nim blízko i geograficky. 

Každopádne netreba zabúdať, že západní Slovania prešli dosť odlišným kultúrnym vývojom než východní a Balkán - veľa spravila i západná forma kresťanstva a celkovo silnejší kultúrny vplyv Nemecka. Sme jednoducho očividný mix a most medzi európskym východom a západom, medzi slovanskou a germánskou kultúrou. 

Tu nie je momentálne žiadna strana, ktorá by za veľa stála.

Ja tiež v podstate tie strany nepoznám (je tu niekto kto áno? Bol niekto členom a má skúsenosti s niektorými ľuďmi?). Smer je (a aj bol) relatívne dosť diverzifikovaný, ale nie som si istý, že by bol personálne na tom výrazne horšie ako v minulosti. Niektoré dosť problematické zjavy z tej strany postupom času zmizli alebo sa viac menej stiahli do úzadia (teraz napr. i Maďarič) a ostali tam ľudia lojálnejší voči Ficovi.

No a SNS je naozaj dnes skôr neznáma, ale žeby tam bol niekto (z tých ktorých poznám) taký, kto by mi nejako extrémne vadil, to naozaj nemôžem povedať. Vskutku, nechytá ma nejaká extra averzia ani pri kontroverznom Dankovi . Pri týchto ľuďoch to ani nie je o tom, že by boli vyslovene "zlí" (tak ako opozícia, médiá, mimovládky a pod.), ale skôr to, že sú "slabí" a "neznalí". Ja viem, slabosť voči zlu je tiež zlo, ale aj tak...

Sú tu možnosti posunu? Chcem veriť, že áno a bude to závisieť aj od tlaku voličov a vývoja v susedných krajinách. Ale nechcem špekulovať. Nechcem byť ani prílišný optimista, aby som sa nesklamal, ale ani pesimista, ktorý predčasne všetkých odpíše, hoci môžu mať nejaký skrytý potenciál. Premýšľam, čo sa dá robiť v tejto nejasnej situácii...

Príklady Maďarska a Rakúska naozaj nie sú to, čo som mal na mysli. A netreba zabúdať, že pre tzv. národovcov sú Rakúsko a Maďarsko stále príliš mäkké a "zapredané".

Zrovna nedávno zase jeden môj známy národovecký exemplár z FB zdieľal fotky mladého Kurza s jarmulkou na hlave a pri Múre nárekov. Komentáre "národovcov" si samozrejme môžeš domyslieť. Títo ľudia odmietajú podporovať i Le Penovú - pretože "paktuje" so židmi.

A v podstate majú samozrejme i pravdu. Nie je to o tom, že by Maďarsko a Rakúsko boli úplne slobodnými krajinami a niečo iné než liberálnymi demokraciami (bez ohľadu na to, čo hovorí Orbán o tom, že buduje "kresťanskú demokraciu").

Vieš, snažím sa o myšlienkové experimenty - o to naozaj si dobre vyjasniť, i tu na Nadhľade, čo presne chceme a čo je reálne možné v relatívne krátkej dobe dosiahnuť a kam by sa rôzne disidentské skupiny a smery mali posunúť. Preto tieto úvahy.

Ako dlhodobý pozorovateľ radikálnych zoskupení a ideológov dobre viem, že niektorí z nich sú sakramentsky utopickí a ak by sa dostali k moci stať by sa mohlo čokoľvek (ale na druhej strane, oni sa k moci dostať veľmi nevedia, sú dosť neschopní, a preto čakajú len na katastrofy). Predovšetkým je tu strach z ozbrojeného potlačenia nového režimu zo strany zahraničných neoliberálnych vlád - viď príklad Miloševičovej Juhoslávie.
A prípad Hitlerovho Nemecka je ešte veľavravnejší. Už tu bol jeden pokus o národnosocialistický systém v Európe, ktorý bol kompletne potlačený - a to s príšernými následkami, ktoré pociťujeme a ešte tvrdo pocítime i my. Nie je tu nijaká garancia, že by cudzina nereagovalo obdobne agresívne voči novým nacionalistickým režimom v Európe.

Áno, len a len súhlas z mojej strany. Dodám ešte, že ten komplex obete, v ktorom sa mnohí títo nacionalisti vyslovene rochnia je naozaj len druhá strana menšinových a "slniečkárskych" komplexov. Už len to, ako sú s v tomto s nimi podobní je jednoducho do neba volajúce.

Priznám sa, že tento komplex nenávidim viac a viac - asi i preto, že aj ja som ním v minulosti trochu trpel. Večne som sa sťažoval len na zlý systém, pretože to bolo pohodlnejšie, než trochu viac pohnúť zadkom a zapracovať na sebe. Ale aby sme si rozumeli - systém je naozaj v mnohom zlý a utláča jedinca i nacionalistov. Sme jeho obeťami, to je pravda. Lenže už z čisto psychologického hľadiska nie je dobré sa s týmto statusom stotožniť či nedajbože prijať ho za svoju identitu - pretože výsledkom bude beznádej, pasivita a naivné predstavy o tom, že nás "spasí" nejaký z neba spadnutý vyvolenec.

Nacionalisti sa naozaj potrebujú urýchlene zbaviť tohto komplexu a osvojiť si mentalitu víťaza. Byť viac sebavedomí - a menej "dobrí".

Tu nejde len o slovenskú scénu, ale naozaj o celý tento nacionalistický disent, ktorý sledujem poriadne dlho, celé roky. Nevedia sa pohnúť ďalej, majú veľký problém získať reálnu moc a ich myšlienky, predstavy mi prídu miestami natoľko odrezané od reality, že sa sotva diviť tomu, že majorita od nich bočí (samozrejme démonizácia mainstreamom tiež veľa robí, ale oni sami sebe v tomto smere tiež častokrát nepomáhajú, skôr naopak).

Čítal som rozhovor s týmto mladým zajacom a opäť som len musel krútiť hlavou: https://deliandiver.org/2018/06/co-dal-s-narodnim-hnutim-reakce-c-3.html

Takže "zajačik" chce byť idealista za každú cenu a dištancovať sa od Okamuru. Aké "originálne". Čítal som následne komenty na tento rozhovor zo strany čitateľov DP - samozrejme väčšina z nich bola pozitívna. Kamas a iní sa tam rozplývali nad tým akú "správnu cestu" si mladý zvolil a že niet nad idealizmus. Tiež som bol taký, ale bohužiaľ, čím viac sledujem a analyzujem, tým som skeptickejší, pokiaľ ide o tento prístup.

Základná otázka, ktorú si disidenti musia položiť je, či chcú získať moc. A následne premýšľať, taktizovať ako ju získať. A som čoraz viac presvedčený, že získanie moci si bude nevyhnutne vyžadovať radikálny pragmatizmus, kompromisy i istý stupeň kolaborácie s dnešnými elitami. Nepôjde to len skrz nejaké presvedčovanie tzv. strednej triedy (tá je v skutočnosti príliš apatická a nespoľahlivá). Veľké zmeny prichádzajú zhora, nie zdola - a je načase to už konečne pochopiť.