Sever proti juhu, dlhá alebo krátka evolúcia

Evolúcia človeka je populárne podávaná ako jednoduchý proces. Podľa neho pred niekoľkými desiatkami tisíc rokov došlo z nedefinovaných dôvodov k výraznej evolučnej zmene na jednom z druhu homo, a ten vyrazil z Afriky. Všetci ostatní jeho predkovia či príbuzní, ktorí už žili v Európe a Ázii vyše milióna rokov, vymreli.

Všetci jednotlivci z dnešného druhu homo sapiens majú spoločnú matku odhadovanú do relatívne nedávneho času pred 50 – 100 tisícmi rokmi ("neutrálni vedci" ju nezabudli patrične nazvať biblickým menom "Eva" a zdôrazniť, že žila v Afrike), a preto sme vraj všetci rovnakí. Fáza prudkého vývoja následne rovnako, ako začala, tak zrazu úplne ustala, desaťtisíce rokov sa vraj už človek nevyvíja. Rozdiely medzi ľuďmi nejestvujú - a ak aj nejaké vidíte priamo (telesné) či nepriamo (kultúrne), je to vaša chyba, chyba faktov, nie chyba teórie. Bodka, koniec histórie.

                                                               

Buďme mierni: tento model nedokáže vysvetliť mnohé veci a vo viacerých bodoch praská.

Čo nám hovoria reálne fakty a novšia racionálna analýza? Ktoré fakty treba zahrnúť do obrazu, aby dával zmysel a lepšie osvetlil beh (pre)histórie?

 

Už pred miliónom rokov žil po celej Euroázii hominoid nazývaný Homo erectus. Nálezy datované 1,8 milióna rokov na Kaukaze, nálezy až z Číny a Indonézie, z Británie. Používanie nástrojov a ohňa. Nemožno pochybovať, že existovali rôzne formy, ktoré neskôr dali základ novým podtypom (napríklad nedávno objavený takzvaný Denisovan).

Zhruba do času 700 tisíc rokov pred prítomnosťou sa datuje vznik či vývojový odklon nového samostatného typu, nazvime ho skrátka Neander, ktorého dôkazy prítomnosti nachádzame v Európe od Iberského poloostrova až po Irán.

 

 

 

 

V tejto oblasti žil viac ako pol milóna rokov, počas ktorých nastávali opakovane doby ľadové, keď zaľadnenia a oteplenia cyklicky testovali populácie ľudí a zvierat ako neunávna pumpa globálnych rozmerov. Európsky subkontinent, v dobe teplej klímy možno rajská záhrada, sa opakovane stával smrteľnou pascou, kde postupujúci ľadovec stláčal všetko nadol do zmenšených priestorov. Ako sa hovorí – pod tlakom sa rodia diamanty.

 

Výsledky?  Pozrime sa na to, čo vieme iste: nový typ hominoida používal, tak ako jeho predchodcovia, kamenné nástroje a oheň. Bol robustný, zrejme svalnatý a odolný. Objem jeho mozgu dosiahol 1500 ml - čo nie je maličkosť, to je zhruba o 10 % viac, ako objem mozgu dnešného Homo sapiens sapiens. Samozrejme, veľkosť nie je všetko, dôležitá je aj hustota prepojení a podobne, o čom nie sú žiadne informácie, ale predsa – celý vývoj predkov človeka je posudzovaný hlavne podľa veľkosti mozgovne - len v poslednej fáze tento faktor zrazu vedecká filozofia ignoruje. Asi nemožno dopustiť, že by v tak dávnej minulosti bol niekto inteligentnejší ako my.

 

Nálezy fosílií a kultúrnych artefaktov typu Neander sa končia v čase okolo 20 tisíc rokov pred prítomnosťou. Celé minulé storočie oficiálna veda a vývojová filozofia tvrdili, že vyhynul, že jeho existencia sa úplne vytratila. Názor na to sa zmenil naozaj až v posledných rokoch, pretože nálezy kostrových fosílií prechodných typov a porovnávania DNA sa považujú za nepochybný dôkaz, že Neander sa krížil s Homo sapiens.  Podľa prieskumov všetky populácie ľudstva, okrem Afrických, sú viac či menej nositeľmi aj jeho génov.

To, že oblasť ich života sa kryje s oblasťou rozšírenia Kaukazoidov, teda dnešných bielych a ochlpenejších ľudí, bije do očí aj bez akýchkoľvek analýz DNA.

 

 

 

Ako sa celkovo hodnotí fenomém Neander a prípadne iní severní hominoidi? Na jednej strane sa (stále) vyskytujú názory, že Neander bol položivočíšny primitív, že sotva úboho prežíval. Napríklad www.themandus.org ho opisuje ako husto ochlpeného agresívneho dravca, navyše s dobrým nočným videním.

Ale aj tento názor tvrdí, že  konflikt Homo sapiens versus Neander mal veľký vplyv na evolúciu človeka, a že pod vplyvom nebezpečenstva, ktoré človeku hrozilo zo strany predátorskych  Neanderov, sa aj človek vyvinul na agresívneho a inteligentného. Ani tento názor nepopiera hybridizáciu spomínaných typov ale tvrdí, že noví vyselektovaní ľudia to Neanderom vrátili a vyvraždili ich, aj všetkých rozpoznateľných hybridov. Podľa tejto teórie z tohto stretu zostal v ľudskom povedomí strach z nočných monštier a podobné archetypy.

Táto teória nie je nezaujímavá, ale jedno bije hneď do očí – prečo je rekonštruovaný Neander v nich farbený na čierno, pleť aj srsť, keď severské zvieratá, aj opice, sú prirodzenou selekciou sfarbené na bledo, napríklad makak japonský:

A nie sú vôbec výnimočne agresívne.

 

 

Iná teória sa zameriava na dedičstvo po nenaderskej populácii, ale definuje ho tiež ako negatívne: agresivita, rasizmus, antifeminizmus. Kniha Iceman inheritance vznikla už v 70. rokoch, a tak sú tam tieto, vtedy módne prvky protibelošskej kritiky zahrnuté. Táto teória a jej autor prešli zaujímavým vývojom: keď kniha vzbudila nevôľu B´nai Brith (dosť nejasné, prečo), jej autor (sám žid) na oplátku nadefinoval, že typickými potomkami Neanderov sú chazarskí židia, typickí rasisti bez empatie voči iným (a v roku 1992 vydal knihu Vyvolení ľudia z Kaukazu). To celé je priam téma samostatného, ale skôr zábavného článku. Pozrite si originál www.michaelbradley.info/tjv/appendix4.pdf

 

porovnanie tvarovych castí

               Porovnanie lebiek Neander versus Sapiens

 

Možno povedať, že väčšina novších teórii sa už stavia k Neanderom pozitívne. Koniec-koncov, je archeologicky doložené, že sa starali sa o svojich starých a bezmocných, obradne s kvetinami pochovávali mrtvych, a hrali na flautu(!). Chýbajú indície o ich výtvarných aktivitách – všetky prehistorické maľby sú prisudzovane druhu Homo sapiens.

Podľa týchto vysvetlení boli Neanderi tie známe mytologické archetypy titanov, gigantov až bohov, ktorí učili ľudí a plodili s nimi polobohov. Aj podľa mýtov následne noví (polo)bohovia zhodili titanov do podsvetia – odraz toho, ako hybridi (spojenie dynamických-inteligentných Neanderov a spoločenských Sapientov) spôsobili vyhynutie jednej strany svojich predkov.

Pre zaujímavosť, niekoľko ukážok sumerských sošiek. Všimnite si zvýraznenie nadočnicových oblúkov a výraznú veľkosť a farbu očí:

  

 

 

 

 Podľa výskumov Rosaliny Harding sú neanderské mutácie (ak to chcete presne, MC1R (R151C, R160W a D294H) zodpovedné za červenovlasosť, pehatosť, a vôbec svetlosť pokožky.

                Rekonštrukcia mladého jedinca

 

Za začiatky domestikácie psov, dobytka, ale aj koní sa dnes (podla ich mtDNA vývoja) považuje taká minulosť (50 a viac tisíc rokov), že ich nemohli začať chovať sapienti sediaci v tom čase ešte v Afrike.

 

A potom tu máme (už priam povestný) gén DRD4, jeho verziu  7R, ktorý je vraj zodpovedný za inovatívnosť, ochotu riskovať, ale aj za hyperaktivitu, či naopak autistické sklony. Táto mutácia je veľmi zriedkavá medzi Afričanmi, preto je predpoklad, že vznikla po odchode z Afriky. Problém ale je, že na to by nebolo dosť času. Je potrebných 6 nezávislých zmien, aby sa vytvorila forma 7R. To je pravdepodobne priveľa, aby nastali v období 50-100 tisíc rokov. Táto téma je, z môjho pohľadu, dosť neistá, ale v spoločnosti  (zrejme euroamerickej) sa má vyskytovať okoľo 10 % ľudí s aktívnym génom DRD4 7R, a asi 20% je jeho nositeľmi (bez prejavu). Zvyšok populácie sú takzvaní stabilizátori, niečo, čo vraj dáva spoločnosti ten správny pomer.

 

Napísalo sa ešte viac vecí o vlastnostiach Neanderov, ale to už považujem skôr za dohady či dokonca ničím nepodloženú fantáziu. Mali mať veľkú tendenciu na zbieranie – potrebovali zásoby na zimu. Ich spoločnosť mala byť riedka - teda to boli individualisti. Ich spoločnosť mala byť matriarchálna a podobne (niekedy zas úplne naopak, viď vyššie) - zdá sa, že niektoré tieto popisy vznikli len ako protiklad voči štandardnej (súčasnej) spoločnosti Homo sapiens.

  

Úplne postačí, keď zostaneme pri základnom, čo je plne podložené súčasnou vedou:

1. ľudské vlastnosti, ak vôbec už dokážeme  pochopiť, ako vlastne vznikali, sa vyvíjali dlho a sú draho zaplatené. Je zločinom vzdávať sa ich len tak, pretože ich niekto nemá.

2. ľudské schopnosti majú za sebou dlhý vývin a sú tak oveľa dokonalejšie, ako sa všeobecne myslí. Môžeme sa na ne oveľa viac spoľahnúť. Evolúcia niekedy znamená len prebudenie toho, čo tu už dávno je.

  

_________________________________________________________

Dodatok:

Na webe sa zjavili rôzne otázky, indikujúce mieru príslušnosti k hypotetickému psychologicko sociálnemu Neander typu. Niektoré som vybral, každý si môže na ne odpovedať - ale pozor, s viacerými to je to očividne ako so všeobecnosťou výrokov horoskopov - platia pre všetkých.

 

Otázky ohľadne sociálnych vzťahov:

Cítili ste sa po väčšinu života odlišní od iných?

Pociťujete obvyklú zdorilosť ako neprirodzenú?

Občas nič necítite, aj keď okolie očakáva, že niečo cítiť máte?

Máte jasné morálne zásady a tendenciu stáť si za svojimi ideami aj v prípade, že odporujú všeobecným názorom a znamenajú sociálne či ekonomické znevýhodnenie?

Necítite sa príjemne s cudzincami?

Nemáte radi, keď vás doma navštevujú ľudia neohlásene?

Nemáte radi potriasanie rukami?

Dávate prednosť kontaktom len so známimi ľudmi, aj to len po jednom alebo v malých, dobre známych skupinkách?

Ľahko sa dostanete do rozpakov?

Máte tendenciu hovoriť len vtedy, keď máte niečo dôležté na vypovedanie?

Výrazne neznášate armádu?

 

Obsesie:

Ste znechutení, keď musíte nejakú pre vás dôležitú aktivitu prerušiť?

Rád nosíte každý deň rovnaké oblečenie a jete rovnaký typ jedla?

Považujete za životne dôležité, aby vás nik nerušil pri vašich špeciálnych záľubách?

Potrebujete sedieť na vašom oľúbenom mieste, chodiť vždy tou istou cestou do toho isého obchodu ?

Radi zbierate a usporiadavate veci, robíte zoznamy, diagramy a podobne?

Máte opakovane nepotlačiteľné impulzy vykonávať určité veci presne rovnakým spôsobom?

Máte silné väzby k určitým veciam, napríklad obľúbená šálka alebo uterák, chcete mať práve ten jeden?

Ste presný, perfekcionista?

Zažili ste silné nadpriemerné upnutie k nejakým ľuďom?

 

Sociálna vylúčnosť:

Dávate prednosť komunikovaniu s počítačom, zvieratmi alebo neobvyklými ľuďmi?

Cítite sa nesvoj v romantických situáciách?

Cítite sa výrazne unavený po pobyte v spoločnosti a potrebujete si potom v samote oddýchnuť?

Zaujímajú vás viac veci, myšlienky, hudba, počítače, zvieratá, budovy či autá, ako ľudia a sociálny kontakt?

Ľahšie komunikujete online ako v reále?

Ste viac pozorovateľ, ako účastník života?

 

Otázky indikujúce  naopak(!) klasické sociálne typy :

Považujete príslušnosť k veľkej sociálnej sieti za dôležitú vec?

Je vytvorenie vašej sociálnej identity pre vás dôležité?

Tešíte sa, keď môžete ľudom dávať príkazy?

Zaujíma vás móda?

Radi klebetíte?

Považujete za prirodzené, že muži sú iniciatívna strana pri začínaní vzťahov?

Je pre vás dôležitý štýl a imidž?

Je pre vás prirodzené, sledovať kto koho preferuje a podporuje?

Radi nosíte šperky?

Radi nosíte makeup?

 
Ľubo
Je to veľmi zaujímavé. Doteraz som sa s takouto alebo podobnou teóriou nestretol. Vždy to bolo len o potlačení Neandertálcov (Neandrov, ako ich vy nazývate) tzv. ľuďmi cromagnonského typu. Nie je však div, že nie. Človek , aj keď sa zaujíma o rôzne aspekty života nemôže obsiahnuť všetko a informácií je toľko, že by na to jednotlivcovi nestačilo ani 1000 životov. Nakoľko je táto teória rozšírená? Nie je to len jedna z množstva menšinových teórií, ktoré upadnú do zabudnutia? Pre zaujímavosť. Som blonďák (skôr tmavšie plavé vlasy) so sivo-modrými očami. Pozrel som si tie otázky; a na konci to už bolo tak na 60-70% kladných odpovedí. S tým zovšeobecňovaním to bude asi ozaj ťažké.Čisté neander typy sa asi vyskytnú zriedka a dotazník by musel byť oveľa podrobnejší.
Norman

Myslím, že takto ucelene to len tak ľahko nenájdeš.

V podobných prípadoch nie je dôležité, či je menšinová, ale či je pravdivá, a čo to pre človeka znamená.

 

Pohlad  na mimoafrických paleolitických ľudí  sa už naozaj mení, posúva k pozitívnemu. A bude sa čoraz viac zväčšovať aj uznanie, do akej miery sú nimi ovplyvnené naše genetické ale aj kultúrne korene.

Ešte pred dvesto rokmi nik nevedel takmer nič  o starovekej mezopotámii, či nič poriadne o egypte. Dôkazy chýbajú, ale indície či vedecké hypotézy sa črtajú. A dosahy by boli významné.

 
baloo
Ak poznate film 13. rytier (bozsky Banderas), tak vedzte, ze bol natoceny podla romanu M. Crichtona "Eaters of the Dead". Najzaujimavejsie je, ze sa roman opiera o SKUTOCNY zapis bagdadskeho cestovatela Ibn Fadhlana (zachoval sa v asi 4-5 roznych prepisoch). Ten sa ocitol niekde v Skandinavii spolu s 12 vikingmi, aby zachranili kralovstvo od "prastarej kliatby". Ta "kliatba" je vlastne divoky kmen zijuci v horach, ktory domaci (aj ked je otazne, kto je vlastne domaci...) povazuju za demonov, ludi alebo zvierata - sami v tom nemaju jasno. V knihe ale su kadeake poznamky (cital som) a za najpravdepodobnejsiu verziu povazuju, ze to boli pozostatky neandertalcov, ktorych civilizacia moderneho cloveka vytlacila na okraj. Nuz ale kazdopadne sa bavime o X. storoci nasho letopoctu...
Norman

Áno, to je jeden z mnohých príznakov, objavujúcich sa aj v umení,  príznakov neustáleho boja medzi novou .. no, "civilizáciou" a minulým "barbarstvom".

Vidno to v celej histórii, keď predošlá kultúra-civilizácia je podmanená a následne aj očiernená, ako primitívna, barbarská, priam zvieracia (teda chlpatá) a samozrejme, amorálna (veď MY  musíme mať pravdu a morálne právo na víťazstvo a ničenie). Pritom samotní Vikingovia boli opisovaní ako chlpatí vraždiaci barbari a Arabi - veď to boli a vlastne sú doteraz len agresívni barbarskí nomádi - v opise iných. Ale - to je podstatné - v reále nová civilizácia preberá VŠETKO, čo sa jej z predošlej ukazuje ako prospešné.  Preberá ako kultúrne artefakty, technológie, zbrane a podobne, tak aj gény - vyselektujú sa tie pozitívne, tie negatívne sa stratia. To je selektívny evolučný zákon, nepochybný ako základná (pravdepodobnostná) matematika. Mali európski paleolitickí ľudia geneticky dané lepšie priestorové myslenie, ako africkí ľudia? Mali chladnokrvnejšiu povahu? Tak sa to prebere a nadmerné ochlpenie, či nejaká irelevantná forma nadočnicových oblúkov, sa stratí.

 

V prípade daného filmu a jeho príbehu  nejde ani tak o to, že by nejako pretrvali originál paleolitické populácie v Európe do historického veku - aj keď aj to možné, ale nepodstatné.  Pretrvala tu kuľtúra a ČASŤ ich génov - tie najlepšie. Isté je, že tu vždy, pred príchodom indoeurópanov, boli ľudia a kultúry, dlhé desiatky a stovky tisícročí . Netreba zabúdať ani na fakt, že v prípade podobnách konfliktov, ako vo filme, je pôvodná kultúra už na konci, zahnaná do lesov, doslovne do dier a jaskyní. To nečudo, že vtedy vyzerá naozaj úboho.

A nejde len o úpadok v prípade prehrávania v konflikte. Podľa mňa nemožno zabúdať ešte na iný efekt. Skúsme sa zamyslieť, kde sa našli zvyšky paleolitických ľudí (ktorých nazývam Neander)? V odlahľých jaskyniach a podobne. Čo myslíte, čo sa mohlo nájsť z ich kultúry, ktorá sidlila na mieste dnešného Paríža alebo Budapešti, pri peknej rieke v slnečnej doline? Nič.  Áno... nič ... takto priamo sa TAM nenájde nič .. tam, kde sa žilo najlepšie, tam žili aj neskôr neustále  státisíce iných a tí všetky pôvodné artefakty  doslovne rozdupali.  Dochovajú sa skôr  dôkazy o outsideroch v odlahlých kútoch.

Ale nepriamo predsa len aj v centrách čosi zostalo - sú dochované mýty o tradícii, o učiteľoch. Tie sú dnes buď ignorované ako nepodstatné, alebo atlantídované prípadne až  prevedené na mimozenské styky. Čo je pravdepodobnejšie? No, a zostali aj mýty opačné, o nepriateľstve .. kde porazení sú .. priam zvieratá, obliekajú sa do kožušín ...(my to síce robíme doteraz tiež, hm hm, ale znova - u nás je to iné, že áno, my sme civilizovaní )

 

A dôsledky pre prítomnosť? Minulosť bola preď ľudmi vždy tajená, vždy bola skracovaná, označovaná za nepodstatnú a triviálnu. Nikto cudzí ti nepovie, aké sú tvoje silné stránky. Možno to už ani nik poriadne nevie. Ale ony sú stále tu a občas sa prejavujú, a kto nad tým nerozmýšlal a nebolo mu povedané, ten sa len čuduje.  A niektorí, keďže si to nedokážu dať do súvislého modelu, radšej neveria vlastným očiam.

 

Nechcem z toho robiť drámu, ale podľa mňa je to  minimálne škoda :-)

 
Norman

Crichton je strašne bulvárny spisovateľ (ďalšie moje sklamanie, čo sa týka jeho tvorby).

Najviac ma zaujali trpajzlíci (tí vo filme neboli :)

Jeho podanie "nočných príšer vraždiacich v hmle" je podobné ako vo filme - a to by knihy mali byť lepšie. Tu je horšia kniha, lebo explicitne spomína neandertálcov, hrá sa na autentický záznam a podobne - film sa mi naopak vcelku pozdával, bol dobre urobený a filmom treba viac prepáčiť.

Tá kniha je štandardný predsudok za predsudkom. Možno inšpiroval toho, čo spomínam v článku, themandus.org :-)

RA100
Aspergerov syndróm sa prejavuje zníženou kvalitou sociálnej interakcie, vyžadovaním rituálov, obmedzeným alebo netypickým využívaním gestikulácie, stereotypnými záujmami, netypickou prozódiou alebo pedantným vyjadrovaním, problémami s porozumením irónie, humoru, prísloví a porekadiel. Intelekt je pri AS v pásme normy, niektorí jedinci majú výrazne nadpriemerný intelekt (IQ > 130). Pre osoby s AS je náročné pochopiť ktoré správanie je primerané situácii a kontextu a ktoré nie. Nerozumejú významu slušnosti a zdvorilých gest, uniká im zmysel spoločenských formalít. Je pre nich problematické prijímať a primerane vyjadrovať komplimenty, kritiku či gratulácie. Ľudia s AS nedokážu byť flexibilní a prispôsobiví, zavádzanie zmien alebo nových aktivít je pre nich stresujúce. Bývajú prehnane perfekcionistickí, často odmietajú začať s novou aktivitou pokiaľ si nie sú istí, že ju dokážu dokonale zvládnuť. Majú vysoké štandardy, sú extrémne kritickí k vlastným chybám i k nedostatkom ostatných. Medzi silné stránky ľudí s AS patrí čestnosť, rešpektovanie pravidiel, spoľahlivosť, dôslednosť, cit pre detail.
Norman

to je to, čo je aj v dodatku toho článku (tie otázky).

Len si to vyjasnime, aj okolo Aspergerovho syndrómu.

V 40 tych rokov Dr. Asperger sledoval typológiu osobnosti a dokázal definivať ľudí, ktorí sa dali explicitne vedecky charakterizovať ako majúci odlišné paterny. Ich odlišnosť je len relatívna, preto sa to volá len syndróm.

Kedže Asperger bol takzvaný nacista, jeho dielo bolo zavrhnuté. Až kým realita nepresadila svoje a tieto poznatky museli byť uznané a stali sa dokonca známymi verejnosti, okrem iného aj filmami ako Raynman, i keď tam sa jedná o extrémny prípad skutočnej choroby, akoby naschvál to chcelo byť propagandisticky zmiešane so skutočne ťažko disfunkčnými autistami. Len to asi nie ceľkom vyšlo. Aspergerov syndróm sa stal doslova populárny a mnoho ľudí sa v ňom našlo.  Z nadhľadu to vyzerá tak, ako by tu bola celá vrstva ľudí s iným mentálnym profilom.

Prirodzene sa ponúka vysvetlenie, že k takému javu došlo zmiešaním dvoch rôznych subtypov človeka, národov, etník, ako si to chcete nazvať. A prirodzene sa aj ponúka ako jedna z možností neandertálec, ako jeden zo všeobecne známych podtypov. Ono ostatne iné typy nepoznáme, tak čo nám zostáva.

Takže nie tak, že "aspergerov syndrom mali už nenadertálci", ale "neandertálci" boli ľudia s inou mysľou a ich spôsob myslenia je tu  doteraz (relativne široko rozšíreny) ako aspergerov syndrom. Možno primálo rozšírený.

To sa pokúšal vysvetliť aj ten článok, ale nejde všetko naraz. Nechcel som tam moc pliesť "asperger syndrom", je tam len raz spomenutý, lebo to znie predsa len tak medicínsky, ani priamo slovo "nenadertálec", lebo aj ten je sprofanovaný a sprofanovaný a sprofanovaný.

Možné ale je, že tieto veci nesúvisia s paleolitickými ľudmi neandertálskeho typu, možno konkrétne tento neandertálec, z ktorého sa nám dochovalo naozaj len zopár kostí, je falošná stopa - ale všetko silne naznačuje, že tieto veci súvisia s NEJAKYM prastarým typom "prehistorického" človeka.

Proste - stopy sú tu, je nimi to, že podmnožina ľudí sa jednoducho nedokáže identifikovať a zmieriť s typom myslenia tzv. južanského homo sapiens, ktoré prevláda v treťom svete Afriky a Ázie, ale čoraž viac aj v euroamerickej atlantickej zóne. A veľa vecí ukazuje, že je to práve ta inovačná a konštruktívna časť ľudstva - veď to, že tretí svet je neinovačný a nekonštruktívny, je viditelné. Tu nejde o to, čo doteraz priemyselná civilizácia vybudovala, o sučasné fyzické bohatstvo. Tu ide o to, že ak sa stratí inovačnosť, a ak sa naozaj táto vlastnosť vyvíjala nie pár tisíc rokov, ale státisíce rokov, tak ju ľudstvo len tak ľahko nenahradí.

Také vážne to je.

A mimochodom, toto, čo som napísal, je ten takzvaný rasizmus.

 

 

 
Náhodný okoloidúci

V genóme subsaharských populácií sa vyskytujú gény, ktoré bolo možné získať jedine dávnym krížením so zatiaľ neznámym druhom človeka. Čiže tak, ako sa v Európe a na Blízkom Východe krížili sapienti a neandertálci a na Ďalekom Východe sapienti a denisovania, tak sa aj v Afrike krížili sapienti a zatiaľ neznámy druh.

Ktovie, aké všelijaké gény sa takto dostali k subsaharským černochom a čo všetko ovplyvňujú.

http://sciencemag.cz/proteiny-ve-slinach-dokazuji-davne-krizeni-predku-c...

Norman

áno, postupne budú prichídzať na ťažké rozdiely.

Na druhej strane, fascinuje ma stále tá deformita formulácií populárnych článkov. Napr:

Rozdíl je tak velký, že se údajně nedá vysvětlit mutacemi, ale část subsaharské populace má verzi tohoto genu, která pochází od jiného druhu.

---

Chcú povedať niečo trocha iné, to, že sa tá zmena kódu pre ten jeden protein (podľa teórie) nedala vymutovať tak rýchlo, za 150 000 rokov (ale vznikla mutáciami, len na to bol potrebný dlhší čas).

V podstate nevysvetlia (a možno sami (filozoficky) nepochopia), ža zaujímavé je tu to, že tu kolujú rôzne gény, ktoré boli vytvorené v dáááávnej minulosti, a uchovávané boli vďaka tomu, že populácie ich nositelov boli izolované. Nejestvovalo len niekoľko základných typov človeka, tie dva tri (sapiens, neandertal, denisovan), ale existovalo veľa základných či  vedlajších rozdielov. Toto staré delenie ľudí na dva-tri typy je podobné, ako by sa celá živočíšna ríša delila podla končatín len na plutvovité, nohovité, krídlovité. Áno, aj tak sa dá, ale niektoré tie, čo majú plutve, majú vlastnosti, a to tie najdôležitejšie vlastnosti (napr. dýchanie), ktoré ich radia do príbuznosti s nohovitými. Ergo: taxonómia nikdy nie je jedina možná a treba prejsť od delenia podľa tvaru stehennej kosti na delenie podľa podstatných vlastnosti človeka - podľa neurológie a mentálnych schopnosti. (tak, ako v tom článku dokážu sledovať proteíny pre tvorbu slín, je možné  určite sledovať aj mentálnu chémiu).

Neviem, či som to nohami, plutvami a taxonómiu vysvetlil jasne, ale je to jednoduchá základná logika. Ak ju antropológia nechce akceptovať, tak sú buď jej vedci len banda byrokratických idiotov, alebo je ich veda ideologicky zámerné deformovaná politikou a náboženstvom rovnosti. Podľa mňa, ako vždy, správne sú obidve možnosti :-)

 

Náhodný okoloidúci
Sieťovitá evolúcia je to, keď sa od seba oddelia vývojové línie, nejaký čas na vyvíjajú nezávisle, ale potom sa niekde stretnú a skrížia sa a potomstvo je plodné, takže pokračuje ako ďalšia vývojová línia, ktorá sa v budúcnosti môže skrížiť s inými líniami a dať plodné potomstvo.   Inak ja som tu vetu Rozdíl je tak velký, že se údajně nedá vysvětlit mutacemi, ale část subsaharské populace má verzi tohoto genu, která pochází od jiného druhu. pochopil tak, že autor má na mysli mutácie v rámci jedného druhu. A vedci aj vedia svoje, ale sú nútení dávať politicky korektné a veeeeeľmi opatrné vyhlásenia a pravdu dávkovať postupne.   Ale možno by sa takto dali vysvetliť aj iné výrazné rozdely medzi rasami - v anatómii, fyziológii alebo psychike.
Norman

Ako myslíš, "mutácie v rámci jedného rodu"?

No, sieťová evolúcia. Ale mne ide najmä o to, že tých vetvičiek je mnoho, že pomaly každý jeden gén môže byť chápaný ako samostatná vetvička. Že sa to všetko nedá zaškatuľkovať do dvoch troch mien druhov.
Napríklad to v článku dokazuje, že bola vývojová línia, ktorá sa pol milióna rokov vyvíjala relatívne izolovane, minimálne čo sa slinovej chémie týka. A potom sa znova spojila so zvyškom. Má zmysel to medziobdobie nazývať iný druh? A čo keď začnú sledovať nejaký gén pre chémiu tráviaceho traktu a tam nájdu podobnú výchylku? Aj to označia za iný druh?
V každom prípade ale zostáva prínos týchto výskumov, že (subsaharská) Afrika bola objektívne dlhodobo izolovaná a prekonala vlastný mutačný prosces, ktorý dopadol tak, ako dopadol (viď mapy IQ).

To, že vedci vedia svoje, je zrejme pravda, ale to ich ani najmenej neospravedlňuje z toho, že robia zo seba špinavé politické kurvy.

Náhodný okoloidúci

Ja som napísal "mutácie v rámci jedného druhu", nie rodu :)

Ale ani biológovia sa nevedia celkovo zhodnúť na definícii druhu - kde končí poddruh a začína iný druh. Ale ktorýsi výskumník skúmal, ako domorodci na Novej Guinei poznávajú vtáky, a vyšlo mu, že ich rozlišovacie schopnosti sa stotožňujú s modernou vedou, takže druhy objektívne existujú.

Norman

No, myslel som to isté, druh, rod, rasa ... v našom momentálnom voľnom slovníku je to jedno.

 

Ako som už napísal vyššie, rozdelovanie na druhy a poddruhy, taxonómia, je aj teoreticky vždy nejednoznačná. Skúšali zaviesť to kritérium, že druhy sa medzi sebou nemôžu páriť a rozmnožovať - ale aj tam je situácia nejednoznačná.

 

Tu treba pripomenúť, že "rasový realizmus", teda pozitívna filozofia o veľkej dôležitosti biologickej dedičnosti pre život spoločnosti, nie je (dnes) spojená s nejakými konceptami ucelenej nedelitelnej rasy, ale hlavne s tým, že jestvujú podstatné  pozitíva a negatíva , ktoré sa dedia a nedajú zmeniť (ani súčasnou technikou).  Beloší majú svoje mentálne a charakterové danosti, a zároveň sa vyznačujú určitou hranatejšou postavou, bielou pokožkou.  Naozaj nie je podstatné, či sú štíhli alebo hranatí, ale podstatné sú ich jedinečné mentálne a charakterové danosti, tie samotné tvoria podstatu "rasy". 

To len tak bokom, lebo to, čo tu hovorím o premiešaní vlastností anejestvovaní jednoznačej taxonómie vyjadrujúcej všetko dokonale, niekedy "antirasisti" využívajú na oponentúru voči rasovému realizmu - takže aby nevznikol ani náhodou omyl, ako to myslím a ako to je.

mirage

trieda: cicavce
rad: primaty - - masozravce
celad: velke opice - - psovite
rod: homo - - psy--lisky
druh (species): homo sapiens -- (pes, vlk, sakal)-- liska

poddruh: homo sapiens sapiens --doberman, nem.ovciak.. -- liska ob.
infradruh: homo sapiens sapiens albus (biely) - -

zda sa, ze na urovni rodu sa nemozu parit,
ak ma pes a liska mlada, tak to bude infertilne

Norman

to by som do teba nikdy nepovedal, toľký pedantizmus ohľadne jedného nepresného výrazu.

Ešte nám vysvetli, ako sa odlišujú poddruhy. A ako sa odlišujú druhy. A ako infadruhy. Podľa toho, ako vedci odhlasujú?

 

mirage

to bola iba doplnkova info

vyhladal som si ju kvoli poznamke o medzikrizeni (kde uz nie je mozne)

rozumiem, ze v diskusii sa mozu pozivat volnejsie terminy a stale sa rozumie o co ide
(ked som v skole pocul termin celad, tak som k tej deliacej termonlogii zacal mat odvtedy miernu averziu -
v anglictine maju nato lepsi vyraz family)

podla wiki je

homo sapiens - anatomicky moderny clovek (objavil sa pred 250 000 rokmi)

homo sapiens sapiens - anatomicky a zaroven aj myslenim, vnimanim, spravanim moderny clovek ( 50 000 r.) - co zistili udajne z nalezov artefaktov

Norman

Ku kríženiu populácií Rapanui a Peru nedošlo.
http://sciencemag.cz/genetika-pravi-mezi-velikonocnim-ostrovem-a-peru-sp...

Mne osobne je úplne jedno, ako a kadiaľ sa plavili a krížili ( určite sa plavili v pohode, keď TAM doplávali, že).
Ja len aj k mojej predošlej téme: nie je možno pochopiť sebaspokojnosť toho, kto robil také uzávery po, citujrem:
analýzu celkem 5 kosterních pozůstatků z Velikonočního ostrova. 3 z těchto lidí žili před příchodem Evropanů (1722), 2 po něm.

Čiže 3 kostry. V podstate podľa nich 3 biele labute dokazujú, že čierne labute nejestvujú. Zvlášť, keď na Rapanui boli rôzne populácie (podľa ich vlastnej mytológie)
Ma to fascinuje, urobil by som z podobných duševných výplodov čosi ako obludárium, čosi ako Entartete Kunst - ale asi by to malo menšiu návštevnosť, ako spevy veľrýb :-)

Náhodný okoloidúci

Podaktorí vedci podceňujú schopnosť ľudí presúvať sa.
Taký Thor Heyerdahl zasa naopak propagoval difuzionizmus, čiže takmer neobmedzené šírenie sa populácií po mori. Ale on hľadal dôkazy v kultúrnych artefaktoch, nie v genetike a ako vieme, kultúra sa nešíri geneticky. A kultúrnych paralel je priveľa na to, aby sa to dalo vysvetliť nezávislým vývojom. Napríklad bratrstvi.net uverejňuje seriál o migrácii bielych a ich vplyve na iné civilizácie. Keď som ale porovnával údaje z bratrstvi.net s Wikipédiou, tak Wiki odvolávajúc sa na niektorých vedcov veľa z toho politicky korektne odmieta a tvrdí, že to bol buď nezávislý vývoj alebo chybné vysvetlenie a ako chybu vysvetľujú dokonca aj genetické dôkazy, vraj je iné vysvetlenie, ako sa príslušný gén dostal do populácie, kde inak nemá čo hľadať.

Najnovšie pokračovanie seriálu:
https://sarmatia.wordpress.com/2017/10/12/na-vsechny-strany-sveta-fascin...

Norman

Chcel som len zdôrazniť tú vedeckú nevedeckosť, keď robia ďalekosiahle "závery" na základe nepodstatných neodôvoditeľných vstupov. Napodiv, hm, hm - iba vtedy, keď ich záver je politicky korektný. Dvakrát kopnú do zeme a vyhlásia - nič sme nenašli, všetko je normálne. To nie sú vedci, to sú stredovekí dogmatici odmietajúci poznanie, heh.

Samozrejme, samotná migrácia je téma, zvlášť pre portále snažiace sa o rasovú racionalitu. Mám k tomu len dve veci, ak niekoho zaujíma môj osobný záver:
1. Cestovanie a migrovanie je oveľa jednoduchšie, ako sa to snaží hovoriť sebastredná "moderná" doba tvrdiaca, že prvá oboplávala zem. Pritom všade, kde prišla, našla ľudí, že. To je absurdný typický dogmatizmus systému snažiaceho sa vymazať čo možno najviac z minulosti.
V Južnej Amerike sú genetické DNA nálezy ľudí či kostier typu austrálski domorodci. Už len toto stavia celú koncepciu izolovaného osamelého vývinu na hlavu. Veda nemusí vždy poznať správne odpovede, to určite nie, naopak, musí si ale vedieť povedať, keď sú predošlé hypotézy zlé a zavrhnúť ich. To súčasná antropológia očividne nedokáže.

2, Po celom svete sú výrazné stopy po "kulturträgroch", ktorí prinášali vyššiu civilizáciu či poznatky. Tieto stopy sú v ich historických povedomiach, mýtoch, ale aj v archeologických nálezoch, DNA výskumov je zatiaľ príliš málo. Dosť často sa to týka bradatých bielych prišelcov, ktorí priniesli pokrok (do Ameriky alebo ďalekovýchodnej Ázie). Všetci dobre vieme, ako je okolo týchto vecí mnoho fantazmagorov, ufo teoretikov, rasovo nadšených ale blbečkov, a podobne, preto je to dosť otrávená kaša. Ale je to tu a nemožno to zmiesť zo stola.

Celkovo vzaté, považujem migráciu v ďalekej minulosti ako aj určitú civilizačnú migráciu bielych skupín v minulosti za samozrejmé a prirodzené - ALE nevyvodzujem z toho žiaden veľký záver pre náš svetonázor. Proste to tak bolo, za prvé migrovali, za druhé biele rasy aj vtedy dokazovali svoje vyššie schopnosti - čo ale oveľa lepšie a jasnejšie možno dokázať v prítomnosti či v lepšie doloženej (nedávnej) minulosti, z nášho kontinentu.

Náhodný okoloidúci

Politická korektnosť je veľká brzda skutočného pokroku a poznania. Je to cesta do záhuby.

Čo sa týka juhoázijskej a teda presnejšie austronézskej DNA v Južnej Amerike, čo bol dosť šok, vedci to vysvetľujú tak, že sa tam dostala cez otrokov z Madagaskaru, ktorý majú austronézsky jazyk a ich predkovia sa teda dokázateľne doplavili z juhovýchodnej Ázie, ale sú takí premiešaní aj s Afričanmi, že vyzerajú ako Afričania. To je podľa mňa prijateľné a realistické vysvetlenie.

Norman

Aha, takže meranie vlastne bolo nepresné, lebo nemerali "pôvodných" obyvatelov, ale neskorších prišelcov. No, ja neviem, kde a ako brali vzorky a čo vlastne namerali. Ale tak, ako ma (ani nikoho) neprekvapuje priplavenie sa Austronézanov na Madagaskar, takisto by ma nejako nerozhodilo priplavenie sa týchto k južnej Amerike. Len oficiálna veda musí stále hľadať vysvetlenia ľavou rukou za pravým uchom, len aby dokázala, že dogmy ohľadne histórie platia neoblomne a bez výnimky.

Náhodný okoloidúci

Oficiálnu vedu netreba zatracovať, aby sme neskĺzli na úroveň leva-netu, ale treba ju zbaviť dogmatickosti. Na to však treba zneškodniť politickú korektnosť.
V prípade presunu austronézskej DNA cez Malgašov ako otrokov do Južnej Ameriky pokladám oficiálne vysvetlenie za reálne možné a zrejme aj pravdivé.
i