Dosť bolo hatalovčiny

Kedže svetová situácia je pokojná, do Európy neprúdia milióny negrov, nehrozí najhorúcejší suchý rok  v histórii a moslimovia nechcú viesť atómovú vojnu proti severu, je azda čas pozrieť sa na náš slovenský jazyk.

Slovenčina bola popísaná a kodifikovaná Štúrom. Konkurovala si s bernoláčtinou a tak neskôr aj z určitých politických dôvodov urobili aktivisti fatálny kompromis - a vyhral tretí - paškvil. Ten zosmolil istý Martin Hattala (všimnite si dve tt v mene - zrejme náznak cudzieho pôvodu a určite trauma, ktorá Martinka sprevádzala celý život). Aby reforma získala váhu, pridal sa  k nej ako spoluautor M.M.Hodža, ktorý zrejme z osobných ambícii kritizoval predošlé Štúrovo dielo a rád sa podpísal pod nový návrh, aj keď na ňom asi autorsky nepracoval. Reforma bola zrejme celá výtvorom malého perohryza Hattalu s ťažkými komplexami pred cudzinou. 

 

Pozrime sa teda, čo píše o hatalovčine wikipédia:

 

Reforma zaviedla etymologický pravopis, viac než v Štúrovej slovenčine sa bral ohľad na historický vývin jazyka, nárečia, češtinu (vplyv češtiny bol výrazný) a ruštinu.

Vidíte, aj oficiálne sa uznáva nadmerný vplyv cudzích jazykov, hlavne čestiny

 

Pravopisne sa zaviedlo:

  • písanie y/ý
  • písanie ä, ľ, é, ia/ie/iu/ô
  • písanie de, te, ne, le, di, ti, ni, li bez mäkčeňa
  • v genitíve množného čísla mužského rodu -ov (namiesto -ou)
 
O probléme y/ý nie je treba ani hovoriť.
zavedenie ä, ľ, ô  sú tiež úplne zbytočné problémy.
Zmekčovanie  de te ne le je nesytémový prvok
Genitív mužského rodu ov je najmenší problém, ale tiež zbytočnosť
 

Pokiaľ ide o reformu štruktúry jazyka, prejavil sa konzervativizmus, a to najmä tým, že boli zmenené paradigmy zavádzaním tvarov, ktoré mala aj čeština (ale ktoré na rozdiel od češtiny v slovenčine neboli funkčné, živé).

To hovorí wikipédia, jazykoveda : zavedenie mrtvych tvarov len preto, lebo ich mala čestina.

 

Okrem toho sa zrušilo viacero typických stredoslovenských jazykových prostriedkov obsiahnutých v Štúrovej slovenčine, t.j. za spisovné sa prestali považovať adjektívne tvary dobruo, dobrjeho, dobrjemu, dlhé inštrumentálové prípony -mí, -amí, dlhé -í- v zámenách, napr. ích, tematická morféma -uvať v šiestej infinitívnej triede slovies, tvary minulého času bou, robiu, sadnuv.

Myslím, že toto možno považovať za umelé zmrzačenie slovenčiny. Z reálnej slovenčiny sa nepodarilo zachytiť živé jadro.
 
 
 
Čistá abeceda

Bolo by dobré zaviesť aspoň ucelený harmonický pravopis, aspoň čistú abecedu.
 
Slovenčina obsahuje tieto samohlásky: 
 
a e i o u, á é í ó ú     
 
Tvorenie dvojhlások netreba presne limitovať, akákoľvek kombinácia krátkych samohlások je azda možná.
 
Spoluhlásky:
j
l r       
n m
f v p b
s z c t d
x h k g   - (písmeno "x"sa číta ako hrdelná neznelá hláska, terajšie ch)
 
Palatalizované, mäkčené:
ň š ž č ť ď

(pre súmernosť: dvojhlásky dz dž  - ale tie nie sú súčasť abecedy)
 
To je všetko. Nič viac. 23 písmen, plus 5 dlhých samohlások a 6 spoluhlások s háčikom.
 
 
 
 
Žiadne y, ý, ani ä, ô. Nie sú potrebné, sú nezmyselné, sú nesystémové.
 
Žiadne  ľ ani ř - buď to v slovensčine nie je jednoznačné, nie je to počuť alebo sa to nepoužíva.
 
Žiadne implicitné mäkčenie de te ne le - všetko buď napísať s mäkčeňom, alebo definovať, že mäkčeň ani písať netreba, ak sa predpokladá znalosť čítania.
 
Žiadne dvojité "ch" - používať jednoduché "x". Každá fonéma má jedno-jednoznačne priradené písmeno.
 
 
Písmená q, w, y možno používať v cudzích slovách. Cudzie (grécke) slová, majúce pôvodne "y", sa môžu pisať oboma spôsobmi, teda "sympózium" aj "simpózium" (písanie týchto medzinárodných slov s mäkkým "i" používa chorvátština, taliančina, španielčina aj iné jazyky, nie je to nič neobvyklé či hrubé, ale jednoduchá praktická vec, bez ypsilonu sa proste dokonale zaobídeme.
 
Písmeno x môže byť výnimočne tiež v cudzích slovách čítane v latinskom znení ako ks, napríklad v slove "taxi". Iná vhodná výnimka mi teraz ani nepripadá ako nutná, spojenie fonémov "ks" sú proste dve písmená  k + s a tak sa majú písať, aj keď to starí Gréci robili inak - ale oni mali inú abecedu. Nám sa písmeno "x" hodí na jednopísmenové vyznačenie "ch" - presne tak, ako ho používali práve starí Gréci, a ako ho používajú aj iní Slovania v azbuke..
 
 
 
To je len prostá reforma abecedy. Hodilo by sa aj niekoľko reforiem gramatiky, ale na to nie je čas a ani to nie je až tak ľahko vykonateľné. Skôr je potrebná zmena štýlu, prejsť od zvyčajného bublavého rozvláčneho vyjadrovania k presnému a stručnému. 
 
Vidíte, nejde o nič zložité. Aspoň toľko by sloveni mohli urobiť pre očistenie svojho jazyka a myslenia. Boli by slobodnejší aj v tých myšlienkach. Bolo by to symbolické odpútanie sa od neslobodnej minulosti.
 
Dnes je to ale nepresaditeľné, lebo  o všetkom rozhodujú zadubení byrokrati a komisie. A tak slovenčina zostane ďalej niesť znak úbohého bastarda, zbytočnej pomešaniny češtiny a iných jazykov.
Berte to teda ako letnú sajens fikšn. :)
 
 
 
 
 
Autor: 
téma: 
buko

Davnejsie som sa zamyslal nad tym, preco sa pismena ako Ľ, Ň z hovoroveho prejavu vytracaju - pretoze v pisomnom prejave su odsunute nabok a degradovane na maly hacik nad pismenko a
nic sa take nedeje ked ho odignorujes (a coraz viac ludi to robi) ked napriklad Ľudia precitas ako Ludia, Kráľ ako Král, Nevidím ako Nevidím (tu dokonca aj vizualne nie je jasne ze N ma byt makke)
slovinci, chorvati maju tvrdsiu rec ako Slovaci, ale kde treba pouziju j na zmakcenie:
Ljubljana
Knjaz
a je to jasne - precitas to makko a zaroven to musis tak precitat, jedine ze by si to pismeno zvukovo prehltol.
a Y/I je samozrejme uplna blbost, pretoze v hovorovej reci nevies rozoznat tvrde Y od makkeho
napriklad biť vs byť a v jednej vete aj tak nikdy nepouzijes oba tvary.

Sl..

Nevytracajú sa preto lebo by boli v písomnom prejave odsunuté nabok, ale práve preto, že sú v ústnom prejave v masmédiach vytláčané blaváckym nechutným multikulti nárečím, z ktorého je normálnym ľuďom na vracanie.

Toto by sa napr. za komunistov nikdy nestalo, pretože ani oni si nedovolili zájsť až tak ďaleko, práve naopak.

Oni majú...
Hej oni majú televízor, tak musíme mať aj my, oni si češú vlasy do zadu, tak musíme aj my, sused má dve autá a jednu ružovú motorku, tak my musíme mať tiež no nie? Čo sme my vari horší, chudobnejší?

Hrdosť spočíva v tom, že si treba vážiť vlastné a presadzovať to za každú cenu na úkor všetkých ostatných, oni niesu v ničom lepší ako my.. A aj keby boli, čo nás po nich...

Tento dnešný antirasizmus sa tuším v každej rovine hoci aj v prenesenej, aj nevinne vyzerajúcej ukazuje ako smrteľný jed.

Opice majú chvost a čo teraz? Chceš sa s nimi vari miešať, aby ho mali aj tvoje malé bastardčatá?

Nikto ti nebráni, môžeš si vymyslieť aj celý vlastný jazyk a písať si v ňom.. Pokojne si založ aj ďalší slovanský národ, ako Česi alebo Ukrajinci, no v tom okamihu to bude kto z koho, na jednom území si svoje miesto vždy vybojuje len jeden a častokrát nemusí byť ani rozumnejši ani silnejší, stači že má v sebe tú hrdosť, ako napr. Maďari, nieje dôležité ako si vybojovali svoje miesto pod slnkom na pôvodne našom území, ale len to že sú na seba hrdí a že za každú cenu si ho budú brániť, nato netreba mať ani žiaden objektívny dôvod, to totiž nie o rozume, ale len o vznešených ľudských citoch a tie sú silnejšie ako všetko ostatné...

Práve preto nás mohli poraziť Kresťania a takmer dokonale vyhubiť..

sl..

V ich srdci je totiž nekonečná bolesť, ktorá prehlušila aj našu obrovskú, no prirodzene ohraničenú lásku k národu a vlasti..

Emanuel

Pretože sa stráca cit pre náš rodný jazyk. Moja rodina pochádza zo všetkých kútov Slovenska. Denne riešim, čo ste načrtli. Naťahujem sa so ženou, opravuje ma. A ja to samozrejme dobre viem. Raz poviem tak, raz opačne. Viem, že má pravdu a viem, že ju mám ja, teda aj ja. Ľudia aj ludia aj ludie, aj ludjé aj ĺuďá aj luda aj lude aj ľudze aj ľudza, Slovenčina má mnoho tvarov a to nemá, žiaden jazyk v Európe. Na to vezmite jed a nás je len 5, 5 milióna. A vdaka tomu, rozumieme celému Slovanskému svetu. Nie som jazykovedec, trošku poznám Slovanské jazyky. Niektoré viac a niektoré menej. Chcema sa toho vzdať, našej starobylosti ? Nášej bohatosti ? A prečo. Spisovnosť je len jeden úzus. Nič viac. Ale my máme väzby na Rusínčinu, Poľštinu, Češtinu, Ruštinu, Srbochorváčštinu, Ukrajinčinu.... to iné Slovanske jazyky nemajú. Veď je to zázrak. Bol som dieťa, keď tento názor, prezentovala jazykovedkyňa z nejakej Ruskej univerzity. Veľké eso jazykovedy. Zapamätal som si to. Nie jej meno, iba obsah. Chráňme svoj jazyk.,u nás sú stovky náreči, to je jav nevídaný na svete, na tak malom území.

Sl..

Podobne diferencovaná je napr. aj Taliančina, pretože je tu tiež už naozaj dosť dlho.

To je jednak výhoda, že sedliaci proste dlabú na nejakú pánsku, reč aj vďaka/napriek tomu sa zachovala Slovenčina, hoci slovenské nazvy na Slovensku to neprežili, v podstate všetko sa muselo obnoviť z ponemčených, polatinčených a pomaďarčených tvarov a častokrát len veľmi povrchne a úplne zle..

Je to zázrak, že sme ako národ vôbec prežili, no veľká časť našej starodávnej kultúry a národa proste vymrela a ostal len taký neživotaschopný povrchný slovenský náter..

No aj v tej štipke soli čo zostal stále vidieť ten odlesk našej zašlej slávy, je to viac ako všetko cudzie na svete, naše dedičstvo, naša minulosť aj budúcnosť pošpinená a úplne vykorenená z dôb minulých.

Ale v prvom rade sú tie nárečia prejav hlúposti, neúcty, slabošstva, nesvornosti a nevzdelanosti.

Tie väzby na cudzie jazyky, niesu naše dedičstvo, ale naopak prekliatie.

Ten náš krištál soli, či kremeňa proste za bežných podmienok v pekelnom kotli nikdy neroztavíš na sklo, ale stáči do toho kotla pridať nejaké tie alkalické látky, tj. rôzne slovanské a neslovanské národy, táketo rozpúšťadľá, ktoré znížia teplotu tavenia a hľa z nezdolateľného národa dostaneš dokonale tvarovateľný maglajz, s ktorým si môžeš robiť čo sa ti zachce a Slováci sú to sklo, tá pevná kvapalina, ktorá ale v skutočnosti pomali steká smerom k zemi, dá sa to vidieť, napr. na starých oknách - také vlnky..

Emanuel

Buď máte veĺmi povrchné vedomosti o svojom rodnom jazyku alebo úmyselne urážate môj národ. Pochybujem , že je to aj Váš národ. A to som povedal veĺmi slušne. Kam sa pozriete je nedozierna podstata Slovenska a zdroj Slovanstva. Aké polantičené, ponemčené, pomaďarčené tvary, čo to prosím pletiete. To ste tak povrchný človek, že za nárečové slová považujete bigľajz, kasňa, garadiče, fiók, puďilár, parazól ??? No, na tejto úrovni sa ja odmietam baviť. Toto je už gadžovina 20. Storočia. Prepáčte ale Vy vóbec neviete o čom hovorím.

Norman

"Je to zázrak, že sme ako národ vôbec prežili, no veľká časť našej starodávnej kultúry a národa proste vymrela a ostal len taký neživotaschopný povrchný slovenský náter.."

S týmto dosť výnimočne plne súhlasím.
To je ten stav. A týka sa to samozrejme nielen jazyka, ale všetkého. Z toho treba vychádzať a si to pripomínať.
Dosť neživotaschopný, v tomto stave nie, ale nádej možno je. To je ale už iná téma.
Neupadať ani do zúfalstva, ale ani do nadšenia.

"Tie väzby na cudzie jazyky, niesu naše dedičstvo, ale naopak prekliatie"

Spoločný pôvod jazykov je v poriadku, je to dôkaz spoločného rodu, dôkaz jednoty, to je pozitívum (a je nezmysel to popierať). To, čo teba a ľudí podobne zmýšľajúcich oprávnene irituje, je napodobňovanie tých nespoločných cudzích jazykových foriem. A to sa deje nie len teraz, ale dialo sa to celý čas, aj pri zrode kodifikovanej slovenčiny v 19. storočí. A prevzaté slová, ako to všetci poznáme, je len jeden z aspektov toho problému. Ešte dôležitejšie a ešte zhubnejšie je preberanie celých fráz, spôsobu vyjadrenia situácie, ba dokonca aj tém komunikácie - aj to je súčasť jazyka.

A keď už sme teda pri tom, čo je zlo: ľudia sa v škole o jazyku nič nenaučia, naozaj len formálne nezmysly, ktoré im jazyk zhnusia. Podobne je to aj s matematikou, ale matiku povedzme nie každý používa. Jazyk áno - a komu ho zhnusia, ten trpí.
Kedysi ľudia vypracovali a udržiavali vedu o pôsobení slova na vedomie. Dnes sa to všetko asi roztopilo a je vysmievané ako povera, napríklad výraz mantra je používaný ako výsmech a nezmysel. Pritom to neznamená nič iné, len mentálny patern (ešte aj fonetická podobnosť tam stále je). Ale tak, ako bola v stredoveku neznáma hygiena tela, tak je doteraz neznáma hygiena mysle (metafora, trocha preháňam, nepíšte mi o stredovekých kúpeloch a pododbne). Proste sa na hygienu neverí, nik z oficálov o nej nehovorí, považuje sa za zbytočnú.
Preto tá bieda.

Norman

že článok nehovorí nič o nárečiach ani o starobylosti či nestarobylosti jazyka.

Napriek tomu pripomeniem fakticky, že každý jazyk na svete má nárečia a nie je to žiadna rarita, nieto špecifická hodnota. Každá moderná kodifikácia to učesáva, s tým sa treba zmieriť - ale práve hatalovština to učesáva nie dokonale, uberá nie chlpy, ale deformuje samotné jadro. Ale aj to je mimo rámec tohto malého článku - tu je naznačená len jasná abecedná reforma.

Emanuel

Aj čo chceli povedať, sám suhlasím s mnohým čo napísali. Som za Y aj I. Ale rozumne, kde tvrdo tam tvrdo, kde mäkko tam mäkko. Písať ako počuješ. Kde nie je rozdiel, nemá byť rozdielny pravopis. Napr. Nepochopení ľudia, nepochopený človek. To je nezmysel. Ja som vyzdvihol bohatstvo nárečí a ich prepojenosť na Slovanské jazyky. To inde nenájdu a keď áno, nie v tej miere. Hatalovština je šialenstvo, on sám bol blázon, čo sa zmárnil. Riadime sa bláznom a nik nechce zvolať, kráĺ je nahý. Oni sa akosi vyjadrili, so všetkým nesuhlasím, bol by som opatrnejší ale v jadre s nimi suhlasím.

Ľubov

Tvoj názor na kodifikáciu je nám,čitateľom, predsa známy .Ale až v tejto horúčave ho začínam trocha chápať.

Hneď som si pozrela nejaké príklady slovakizovanej češtiny,nuž,mohlo to dopadnúť ešte horšie.Ktovie,čo by si povedali Bernolák a Štúr,keby čítali napr. dnešné noviny. Skúsim teda bez emócií.

Najbližšie k jadru mal určite Štúr.Myslím si to preto,lebo som v detstve ešte mohla počuť živú reč z Polomky.
Bola ako cukor.-),možno spomienkou na tento jazyk je spevavý bystrický prízvuk.Inak už ani stopa.

Aj keď hovoríš,že hatalovština je plná kompromisov,ale ani tie nestačili bratom čechom -myslím,že práve kodifikácia slovenského jazyka je jedným z dôvodov ich nevraživosti.Veď sme mali naštartované hovotiť česky.

Dnes sa tomu hovorí objektívne procesy.Zásahy do jazyka ako zbraň,funguje to stále. Ale asi len ukrajinčina má tú smolu,že sa narodila z nenávisti.Už viac sprzniť sa jazyk z politických dôvodov nedá,ako práve ruština.

Teraz nás čakajú iné objektívne procesy,ako píšeš v úvode článku.Tento spôsob leta je zvláštny,reálne hrozí,že keď sa dovalie negri,prestanú používať aj diakritiku.-)(pokus o čierny humor)

Emanuel

Ako by sme vyslovili kôň, vari kuon ? Či mäkká päta = meká peta ? Zjednodušiť tam kde je to ako päsť na oko, áno, ale s mierou a citom. Teraz nás valcuje bratislavčina ktorá je odvodená z nemčiny. Prišiel som na to keď som čítal Svejka. Čésky vójak, dóbry vójak. To je presne melodika Nemca z Rakús, keď hovorí Česky alebo Slovensky. Prízvuk na prvej slabike a postupné klesanie intonácie. Toto chceme ? Ved to nie je Slovenčina !! Slovenčina je ako vravíte mäkká, ľubozvučná ako sama Ľubov, láska. Najváčší hnus, som počul, ked v Sade Janka Kráľa, volala mamička na synka. " Póc śém, đám țy ķólacik !" Tak, takto ŃŃé.

Norman

Na "mekkej pete" nie je nič zlé, je to len nezvyk. Púhi nezvik.

(zachoval som dve kk, lebo proti tomu nič nemám, to tam počujem. Ale aj "meká peta" môže byť).

Pripomínam: úprava či kodifikácia písania NIJAKO neovplyvňuje formu hovoreného jazyka, jeho fonetiku, prízvuk. Písaný jazyk je vždy "mapovanie" zvuku do tvaru, vždy je to určitá schématizácia. Nikdy to nie je dokonalé namapovanie, taký pokus bol Bernolák a taký prístup má svoje známe problémy. Nikdy sa nedá "píš ako počuješ" robiť dokonale.

Emanuel

Že aj trávu počujú rásť, nepočujú to ä v päte, v mäkkýšovi, v pamäti ? Nechce sa mi veriť. Áno , píš ako počuješ nie je dokonalé a preto tam máme ä,ô, ľ,y. Mne sa zdá, že sú veĺmi radikálny v ich reforme. Plne by som podporil zmenu učenia jazykov a matematiky. Súčasná výučba kaličí deti.

Norman

To nie je nadávka, použijem definiciu (prečo zas českú, že - no lebo sme malí)

"Alofon ve fonetice a fonologii označuje jeden z možných zvuků, tedy způsobů artikulace určitého fonému. Alofon na rozdíl od fonému nebývá v písmu odlišován odpovídajícím grafémem."

Jeden grafém, rôzne podobné výslovnosti.
napíšem "peta" - ale nebránim, aby bača čítal "paeta", nebránim, aby pupúška v mestskej kaviarni čítala aj "piťa" alebo ľubovolne podobne, roztekanie fonémov, neustále vytváranie svojej výslovnosti, svojho žargónu, svojho dialektu .... to je večné ... ale ľuďom treba ponúknuť jednoduchosť a normu.

Žiaľ, skúšali to už iní, ba aj lepší (Leibnitz, Peano) a s vyšším nasadením, už relatívne dávno, ale nepochodili. .
https://en.wikipedia.org/wiki/Latino_sine_flexione

Ľudstvo je ako celok jazykovo stále v hlbokom nevedomí :)

Jozef Novak

Súhlasím Norman. Tiež to tak cítim a tak som aj článok pochopil.