Chudoba v regióne

Dnes bol sviatok. Vyšli sme si na pol hodinku pozrieť do mesta.

Stretli sme ženu, dobre mešťasnky oblečenú,  ktorá si pýtala peniaze na jedlo. 

A za krátky čas sa to zopakovalo s inou ženou ešte raz. 

Dva krát za pol hodinu priamo v centre Bratislavy. Pýtali si peniaze na jedlo. Buď natáčali niečo skrytou kamerou, alebo je chudoba na Slovensku už naozaj výrazná.

Do toho mi teraz padol na monitor tento článok. Ani som to nejako presne nečítal, aj tak viem, že ak to bude takto pokračovať, bude sa tu naozaj zabíjať. Mocní a bohatí si myslia, že sú chránení, ale mýlia sa. Vystriehnu ich, nájdu si ich, rozbijú im hlavy o betón. A zaslúžia si to. Zdochnú rovnako bez milosti, ako tí chudobní, ktorých teraz oni nechávajú zomierať.

 
Príroda. Ak budem môcť, tiež jej pomôžem. 
 
 
Autor: 
téma: 
forma: 
slaven1

Dietky zo zahraničnej mimovládky Transparentnosť magorili a pravde a láske. A tak bolo treba doplniť ich polopravdy, zamlčiavania a vytrhnutia z kontextu na adresu Martina Daňa.


Profil novinára, ktorý v mene transparentnosti robí krajine viac škody ako úžitku, podľa nás, zahraničného vplyvového orgánu Transparency International (čítať so slovenským prízvukom). Áno, aj transparentnosť sa dá zneužívať. A to nám jednoducho môžete veriť, máme s tým dlhoročné skúsenosti.

Vy ste tu najviac erudovaní sudcovia na Slovensku, tak ja si dovolím položiť otázku, prečo by sme mali vypnúť kameru? Keď je vec verejná, tak je verejná,“ spýtal sa novinár Martin Daňo na zasadnutí Súdnej rady, najvyššieho orgánu samosprávy sudcov, vo februári pred takmer tromi rokmi, a mal v každom uhle pravdu. Vtedajšia šéfka súdnej rady Jana Bajánková totiž požiadala novinárov, aby po natočení si ilustračných záberov videotechniku vypli, z obavy aby zbytočne nevytvárali dôkazový a komromitačný materiál o ich "profesnej" činnosti.

V miernych rozpakoch a v zjavnej nechuti rozprávať sa s Daňom, dala Bajánková nakoniec po porade s kolegom hlasovať: „Kto je za, aby bola vypnutá videozáznamová technika všetkou verejnosťou?“ Jedenásť  sudcov zdvihlo ruku za (od Bajánkovej cez šéfa košického krajského súdu Imricha Volkaia po šéfa Ústavu štátu a práva akadémie vied Jozefa Vozára), štyria sa zdržali, nik nebol proti.

Daňo sa obrátil so sťažnosťou na Ústavný súd, ktorý mu dal o dva roky neskôr za pravdu. Rada podľa súdu porušila ústavné právo Daňa na informácie a „právo slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie.“ Zasadnutia Súdnej rady si tak môže slobodne nakrúcať ktokoľvek z verejnosti pri zachovaní podmienky nerušenia ich priebehu.

Ja tu obhajujem práva novinárov a verejnosti,“ povedal k hlasovaniu Súdnej rady Daňo. To bola v tomto prípade nepochybne pravda. My z Transparentnosti bledneme v tomto závisťou, lebo sme podobné neboli schopný vybojovať. Ale na druhej strane, veď viete, s nami sa "dá dohodnúť".

Dnes však napriek viacerým takýmto víťazstvám je určite nielen pre nás z Transparentnosti Daňo symbolom toho, ako sa zákonmi vydobitá transparentnosť dá zneužívať, a ako sa nádeje v tzv. občiansku žurnalistiku (amatérska novinárčina mimo profesionálnych redakcií, s ktorými sa dá v zásade dohodnúť) vedia zmeniť na nočnú moru (pre koho?).

Fenomén Daňo

Štandardné sračko-metové médiá prežívajú v posledných rokoch ťažké časy, pretože platiť im za ich protinárodnú činnosť je ochotných čoraz menej ľudí. Internet ľudu umožnil prístup k informácií, ktorá viac obsľuhuje jeho záujmy, a nie záujmy klanov financujúcich krasické presstitútske redakcie a ich, štandardných kydačov hnoja obral o tržby a pridal konkurencie (často nízko kvalitnej a konšpiračnej, ale ešte častejšie vysoko-kvalitnej a vysoko-rozumovej, pretože chytrý ľudia s charakterom sa uchytia iba v slobodnejšom informačnom priestore, než sú dnešné redakcie "štandardných" [klanových] médií). Do mnohých otvorene vstúpili oligarchovia. Nieže by tam neboli predtým, len skrze zlé finančné výsledky, sú donútení to teraz robiť otvorenejšie. Nezabúdajme ani na to, že v čase internetu sa informácie skývajú ťažšie.

Napriek tomu, že sú to stále predovšetkým oni, kto presne v zmysle činnosti "kydania hnoja na konkurečný klan" prináša akože vážne odhalenie korupcie a podvodov, verejnosť im začína menej a menej veriť.

Slovenskej, čím myslíme zahranične-vlastnenej a po slovensky iba vysielajúcej a píšucej tlači, rádiám aj televíziám spadla dôvera podľa Eurobarometra od roku 2011 o jednu pätinu. Podľa minuloročného reprezentatívneho prieskumu si Slováci vážia novinárov zhruba na úrovni predavačov, ale to iba preto, že "výskumníci" z Eurotlakometra nechceli presstitútky až tak uraziť.

Do tohto sveta, v ktorom sme si pokojne sýto krochkali, prišiel začiatkom desaťročia Martin Daňo, dovtedy podnikateľ s počítačmi, softvérom, reklamou či online databázou o zosnulých. „Ja som v živote nechcel byť novinárom, ale ako som zistil, akí podvodníci tu robia správy, tak som si povedal, kurník, ja tu prídem. A dokedy to nebude vyčistené, dovtedy tu budem. A jak sa to raz vyčistí, ja odídem, tu netreba Daňa,” povedal na margo svojho vstupu do žurnalistiky minulý rok. Pri pozeraní týchto slov, sa mnohým kolegom-zradcom zježili aj chlpy na hrbte. Mnohí z vás si určite pomysleli - to akože prídeme o robotu?! Z čoho budeme platiť hypotéky a chodiť na dovolenky?

 

Vo väčšine svojich videí z nich chodí v teréne s jednou kamerou na uchu, druhou v ruke, a v štýle reality show ukazuje správanie politikov, policajtov, úradníkov, ale aj novinárov na tlačovkách, zatial čo my, "štandardné" média, to pekne prefiltrujeme a uhľadíme. Síce pustíme von iba to čo sa hodí klanu, ktorý nás zamestnáva, ale veď viete "dá sa s nami dohodnúť". Často sa dostane do nejakého konfliktu, keď mu nejaký štátny zamestnanec preľaknutý z odhalenia neposkytne informáciu, ktorú požaduje, zakazuje mu nakrúcať, pozerať mu cez prsty, či ho vôbec nevpustí do úradu. Ku konfliktom však aj sám Daňo prispieva svojou verbálnou či fyzickou agresivitou. Napísal som to takto, aj keď Daňo ešte nikoho telesne nenapadol a použil som cudzie slovo "agression", namiesto slovenského "útočnosť", aby to vyznelo čo možno maximálne kruto.

Za sedem rokov práce vyprodukoval cez tisíc videí, s priemernou sledovanosťou 25-tisíc pozretí. Každé desiate jeho video, ktoré môže mať pár minút ale aj viac ako dve hodiny, malo aspoň 50-tisíc pozretí, čím pokoril väčšinu "štandardných" redakcíí z desiatkami zamestnancov.

Na YouTube má 41-tisíc odberateľov, čo je síce len desatina oproti TV Joj s desiatkami zamestnancov a mnoho-miliónovým rozpočtom, na YouTube najsilnejšiemu slovenskému médiu (áno, budeme ho porovnávať s najlepšími lebo aj my v Transparentnosti si uvedomujem, že si to zaslúži), no o niečo viac, ako má Fun rádio a trojnásobok oproti kanálu sto-károv z Denníka N či kanálu Štefana Harabina, budúceho prezidenta SR. Na Facebooku má Daňova mediálna stránka GINN Press takmer 30-tisíc sledovateľov a fanúšikov, čo sú lepšie čísla, ako má ktorákoľvek imitačne-protikorupčná mimovládka (Transparency má online 15-tisíc fanúšikov).

Návštevnosť mu navyše svižne rastie, lebo aj cez to mediálne ticho štandardných redakcií, ľudia sa o ňom dozvedajú z úst svojich známych. Počet odoberateľov za ostatný ani nie rok a pol zdvojnásobil. Každý deň v priemere pribudne 25 ďalších. Priemerný mesačný počet pozretí mu na jeseň 2018 vzrástol oproti jeseni 2016 2,4-násobne.

V dvoch minuloročných prieskumoch verejnej mienky vyskočil ako tretí, resp. šiesty najznámejší novinár na Slovensku (prvý bol v oboch rebríčkoch, novinár pracujúci pre zahraničného agenta Aktuality.sk, Ján Kuciak). Porozprávať o svojej práci ho do svojej talkshow pozval v roku 2013 aj známy český moderátor a herec Jan Kraus, ktorý je naklonený "štandardným" redakciám asi ako zvyšok národa. „Já ho obdivuji a mám k tomu respekt,“ povedal o rok neskôr na jeho margo Kraus.

Zneužívanie transparentnosti, o to nám prosto verte, my sme na to odborníci


V čase Krausovho výroku pred piatimi rokmi  by sa o jeho hodnotení dalo diskutovať, dnes ale bohužial vôbec, pre nás, štandardných "prikorytníkov", neplatí. Všetky zákony stoja aj na akých neformálnych pravidlách typu ruka ruku myje, na akejsi etike, na akýchsi našich štandardoch akejsi našej slušnosti. Tie žiadny zákon nevie zaregulovať. A práve Daňo je fenomén, ktorý tieto neformálne pravidlá pošliapava, hoci aj v mene transparentnosti. Vôbec sa s ním nedá dohodnúť. Navyše, pri svojich výrokoch tancuje minimálne na hrane zákona, pričom my z mimovládiek vieme tak vzorovo "slabučko hryzkať".

Prvým prípadom zneužitia transparentnosti štátu bolo, keď sa Daňo ešte ako podnikateľ dostal do sporu s daniarmi kvôli vyrubenej buzeračnej sankcii v 2007. Ako odvetu im v krátkej dobe poslal viac ako päťtisíc infožiadostí na maličkých, ledva čitateľných papierikoch, s otázkami o majetku, zamestnancoch či rozhodnutiach daniarov. Infozákon totiž neukladá fyzickú formu žiadosti a každý štátny orgán musí do 8 dní (výnimočne 16-tich) odpovedať. Pri tomto ľud prvý-krát zdvihol obočie, že aký dôvtipný človek.

Vtedajšia vládna poslankyňa Edita Angyalová predložila vzápätí novelu zákona, ktorá by úradom dala možnosť v podstate svojvoľne neodpovedať na infožiadosti. Po tlaku opozície aj tretieho sektora našťastie novela neprešla, lebo čo je veľa to je veľa. Ale súdy začali brať argument „šikanóznych infožiadostí“ vážne a postupne vytvorili precedens, ktorý istú svojvôľu umožnil. Daňo a jemu podobní sa tak v tomto prípade zaslúžili o to, že práva občanov sa oklieštili, ale konkrétny príklad oklieštenia, neposkytnutia nejakej informácie nejakým úradom my z Transparentnosti nepovieme.

Daňova novinárska práca je spomínaná ministerkou kultúry ako jeden z dôvodov sprísnenia regulácie žurnalistiky. Dnes sa oficiálne môžete stať novinárom v podstate bez vzdelania a zázemia – stačí vyplniť krátky formulár na ministerstve. Získavate právo zatajiť svoje zdroje a formálny status „tlače.“ Okrem registrácie ste v princípe povinní zverejňovať opravy a odpovede ľudí, o ktorých píšete. Zámer bol umožniť čo najširšiu slobodu médií ako dôležitý nástroj kontroly demokracie, čo v čase, keď kontrola "démon-kracie" začína fungovať rôzne sliepky-ministerky chcú zrušiť. A my píšeme, že je to chyba človeka, čo začal dané možnosti využívať.

Voľné pravidlá fungujú, ak sú samotné médiá dostatočne, samocenzúrujúce sa, zodpovedné a etické (prádzne neurčité slovo). Pred aj po príchode internetu (novinárom môže byť vlastne bez vlastne každý), postupnom oslabení pozícií tlače a nástupe konšpiračnej a krvylačnej alternatívy to ale už také jednoduché nie je.

Podľa bývalého novinára napríklad na ministerstve spravodlivosti zlodejskí úradníci pri pracovných raňajkách zvykli volať novinárov, s ktorými sa dá dohodnúť, čisto na pozvanie len preto, aby tam neprišiel Daňo. To ale znamená, že sa zúžila šanca aj pre ďalších, nových, začínajúcich korupčných žumpalistov a žurnalistov, ktorých práca ministerstva mohla zaujímať a radi by sa aspoň zadarmo najedli.

V konečnom dôsledku sa tak vďaka Daňovi a spol. dá čakať viac tlačoviek na pozvánky, viac regulácie a zatajovania, a nové formy prekážok a akreditácie, čo bude znamenať zúženie príležitostí pre nových, nenažraných "štandardných" novinárov klamať verejnosť a de facto kontrolovať mocných, či kradnú podľa predstáv klanov zamestnávajúcich "štandardných" novinárov.

„Urobím vám takú podporu“

 

Aký je vlastne problém s novinárčinou Martina Daňa? Podľa nás, záujmového združenia globalististov, Je ich hneď viacero.

V prvom rade je Daňo na jednej strane novinár a na druhej politik. Už pred piatimi rokmi kandidoval za Právo a Spravodlivosť v eurovoľbách (získal cez 7400 preferenčných hlasov, viac ako napríklad František Šebej, Martin Poliačik či Ondrej Dostál). O rok na to za primátora v Humennom, odkiaľ pochádza. Tesne pred voľbami bol z volieb pre volebný podvod ale my to nazveme ako dôkaz, že sa s nami dá dohodnúť, "údajnú administratívnu chybu" neprávom vylúčený. A minulú jar ohlásil kandidatúru na prezidenta, pričom v parlamente usilovne, cieľavedome a pracovito zbiera od poslancov podpisy, aby bola jeho kandidatúra aj oficiálne zaregistrovaná.

Ako potom môže novinár politikov kontrolovať a ako môže byť nestranný, keď ich chce zároveň poraziť vo voľbách, prípadne s nimi spolupracovať v koalícii? My z Transparentnosti si to, kroch, prosto predstaviť nevieme, kroch. A ako môže robiť novinárčinu ašpirujúci politik, veď má motiváciu neférovo kritizovať hlava-nehlava, len aby ukázal, že on je ten najlepší.  V žiadnej štandardnej redakcii, u nás či vo svete, vám nedovolia kombinovať tieto dve povolania. "Nešlo to" ani napríklad ministrovi Krajcerovi z americkej TV Narkóza, ani vyžratučkej Babitzovej, bývalej riaditeľke amerického rádia Rýchlik a jej strany Šanca, a nejde to ani Jazierkovi, bývalému riaditeľovi STV, s jeho nezaloženou pro-atlantickou stranou (nedostal ešte na ňu granty). Ako sa volalo to rádio, kde pracoval poslanec Biskupič? ...prosto nikde na svete, a už vôbec nie u nás na Slovensku. Ale čo je hlavné? Dalo sa s nimi dohodnúť!!!

Daňo, ktorý sa inak často vyhlasuje za bojovníka proti skorumpovanosti novinárov hlavného prúdu, pri zbere podpisov bežne handluje novinársku zhovievavosť (zhovievavosť ako zhovievavosť) za poslanecký podpis, pretože z pozície prezidentského kandidáta bude mať lepšie možnosti preinformovať národ a svojej činnosti.

Poslankyni Alene Bašistovej (ex-USA-Sieť), ktorá kandidovala za primátorku Košíc, jej dva mesiace pred voľbami Daňo hneď ponúkol pomoc s kampaňou: “Uvidíte, urobím Vám takú podporu v Košiciach…” Bašistová podpísala a Daňo následne pred voľbami tvrdo a podpásovo kritizoval hlavného favorita J. Polačeka. Voliť odporúčal – A. Bašistovú.

Tesne pred voľbami vyhlásil v živom prenose: „Som v Košiciach... ja som presvedčený, že po dnešnom dni – neviem, či mám šťastie alebo cit v sebe – som presvedčený, že sa môže pán Polaček rozlúčiť s primátorskou stoličkou.“ 

Týždeň na to Polaček presvedčivo vyhral.

Kšefty s politikmi

Keď si Daňo pýtal podpis od poslanca Smeru Erika Tomáša, ktorý tiež pochádza z Humenného, povedal mu, že, a nedajte sa zmýliť tým, že vám Daňove slová takto vytrhávame z kontextu, “ja sa postavím na stranu pani Vaľovej...“ Tomáš mu podpis zatiaľ nedal, ale Daňo vo voľbách kritizoval hlavného vyzývateľa vtedajšej primátorky za Smer Jany Vaľovej Miloša Merička, ktorému sme už my z Transparentnosti  ako novému starostovi Humenného poslali pekný list a výpalným. Dúfame, že odpíše čoskoro.

V decembri Vaľová ako zástupkyňa mesta Humenné prehrala súd za to, že neoprávnene prepustila riaditeľku mestskej školy. Daňo sa zastával nelegálneho postupu Vaľovej a medzitým drankal od nej podpis na prezidenta. Pritom Daňo nedávno založil aj odbory (motto – naše rokovania budú transparentné, na čo zasa my z Transparentnosti závidíme) a tvrdí, že obhajuje záujmy zamestnancov pred svojvôľou manažérov, a dokonca dosahuje výsledky. Železničiari búdu mať prvý-krát po 30 rokoch normálne zvýšený plat o 100€ mesačne a nie o nejakú žobračenku typu 10€ mesačne, ako navrhovali syté a zažraté predácke-predajné-predané prasce z existujúcich odbodov.

Navyše, Vaľovej vládu v Humennom Daňo dlhodobo kritizoval, nazýval ju Ježibabou a ešte v lete minulého roku jej primátorčenie ešte pred tým ako prišiel Meričko nálepkoval „dobou temna.“

Poslancov Sme rodina, ktorí už majú svojho kandidáta Milana Krajniaka, oslovil Daňo s tým, že „ak dajú všetci, Krajniak môže byť “sprostený” všetkých otázok [v televíznych diskusiách]. Nedajú mi podpis, budú [od Daňa na Krajniaka] sprosté otázky.” Keď stretol samotného Krajniaka, ponuku zopakoval: “Dajte mi podpis, ušetrite mi čas a ja Vás ušetrím v prezidentských debatách.“ a hlavne to na seba zverejnil, juj, "rafinové ako cukor".

Robertovi Kaliňákovi, ktorému v minulosti na meno nevedel prísť, sa líškal, že  „keď podpis bude, roznesiem Tódovú úplne v zuboch.“ Pričom národ sa modlil, aby mu to Kali podpísal a Daňo musel splniť sľub. Myslel Moniku Tódovú z Denníka N, jednu z najdôslednejších teliatok a tupých novinárok na stope Kaliňákových káuz.

Podobne na margo Bélu Bugára, ktorý má za tie roky v politike za ušami až až, Daňo poznamenal, že „ešte budem musieť ísť za Bugárom, či mi dá podpis na prezidenta. Lebo ak nedá, tak potom budem musieť porozprávať o veciach, ako je Transpetrol, o zásahu NAKA, veď on vie o ktorom...“

Je naozaj dobrým novinárom ten, kto takto vypaľuje politikov? Pýtame sa rečnícku otázku na spôsob tupého teliatka Moniky Tódovej aj my z Transparentnosti. Môže „vyčistiť“ nekvalitnú žurnalistiku niekto s tiež iba 24 hodinami denne tak, že rieši kauzy politikov podľa toho, čo od nich vykšeftuje?

V istom zmysle je navyše dosť možné, že Daňovi ani tak nejde o to vyhrať funkciu, ale získať bezplatnú publicitu v národných médiách pre svoj biznis založený na pronárodnej činnosti (odbory, exekútori, dph, filmovanie úradníkov...) a osobu – čo je podľa nás v podstate tiež zneužitie ducha volebného zákona, o nami z Transparentnosti definovanej misii žurnalistiky (a hlavne žumpalistiky) nehovoriac.

Aby toho nebolo málo, Daňo už ohlásil záujem kandidovať v tohtoročných eurovoľbách – opäť tak, že s nejakými politikmi spravia dohodu. „Ak mi predáte stranu, alebo ma dáte na kandidátku, aby som mohol chodiť do politických debát, volajte, píšte mi...som ochotný ísť do eurovolieb,“ vyhásil minulý november. Naši mecenáši z bruselského Mordoru si toto výslovene neželajú.

Tak sa so mnou súďte

V redakcii Transparentnosti sme sa zhodli, že druhým vážnym  problémom Daňovej práce je nerozlišovanie dojmov a faktov a celkovo slabé overovanie informácií. Veľmi dobre to vidieť na prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky, ktorý pracoval pre Aktuality.sk - médium vlastnené švajčiarsko-nemeckou spoločnosťou Ringier Axel Springer Slovakia, pre médium v prvom rade obsluhujúcom záujmy klanov okolo vlastníka, a nie záujmy Slovenska.

Podobne ako vtedajší premiér Robert Fico začal Daňo bez akýchkoľvek dôkazov tvrdiť, že organizátori Za Poslušné Slovensko sú zaplatení a vraj aj novinári, ktorí o tom informovali. Navyše, hoci bežne sa odvoláva na slobodu slova a zhromažďovania pri svojej práci, iným by ju nedoprial: „ Ja byť na Ficovom mieste... ja ich rovno pozatváram, - už vtedy mali byť zatvorení, keď robili protesty - šupnúť do väzenia, všetkých bez pardonu a tam ich vyšetrovať, tvrdo na nich.My z Transparentnosti ako orgánu riadeného a zostavovaného z vonka by sme na takýto postup Daňa a Fica tvrdo doplatili podobne ako organizátori "Za poslušné Slovensko".

Daňo pochody od začiatku odmietal ako zmanipulované, hoci v podstate volali po zodpovednosti ľudí Smeru, ktorých aj on bežne v minulosti vinil z korupcie. Stále strašil, že dôjde pri nich k násiliu, čo sa nenaplnilo. Herci SND, ktorí na pochodoch boli, mali podľa neho účasť zaplatenú (dôkaz žiadny - dávame takto do zátvorky, aj keď mzda im išla)

Keď pochody začali byť podľa nás masové, Daňo ich začal zhadzovať, že tam prišlo priveľa mládeže a detí málo dospelých, skúsených ľudí. Keď v druhý marcový týždeň prišli desiatky tisíc kaviarenských NPCčiek a zmanipulovaných ľudí, tvrdil len tak z trucu, že to nebolo ani 5-tisíc, hoci ich viaceré médiá podrobne rátali, ale odkaz na spočítavanie nedáme. Tvrdiť nepravdu napriek jasným faktom je demagógia a politikárčenie, nie novinárčina, a to verte, že vieme čo hovoríme.

V marci Daňo spolu s parťákom Rudolfom Vaským spravili rozhovor s Mariánom Kočnerom, kde si spolu ponadávali na štandardných novinárov. Žiadna kritická otázka na Kočnera, ktorý sa Kuciakovi pred vraždou podľa nás a ďalších žumpalistov hnusne a agresívne vyhrážal (už nepovieme čím - že aj on začne o Aktualiťackom klane škaredo "pišať"), naopak, pritakávanie monológu podnikateľa, ktorý stál pri množstve káuz v minulosti. Keď Kočner nazve novinárky TRENDu, čo riešili podnikateľove kauzy, hlúpymi a negramotnými sliepkami, Daňo sa priateľsky s Kočnerom zasmeje, uvedomujúc si, že bol trafený klinec po hlavičke. TREND je dôkaž, že novinárčinu môže robiť každý (idiot).

Ja nie som jeho advokát, ráno, obed, večera, Kočner, Kočner, Kočner…to už iné problémy tu nemáme? …Dennodenne sa tu nájde klamstvo o Kočnerovi,” hovoril Daňo v lete minulého roka a hovorí aj dnes pričom národ mu dáva za pravdu. Národ nezaujíma kydanie hnoja na konkurenčný klan, národ zaujíma výplatná páska, alebo lepšie, výplatná žobračenka.

Prístup ku Kočnerovi sa inak veľmi podobal na jeho úctivé správanie k Štefanovi Harabinovi, za ktorým roky chodí ako k najvyššej autorite na problémy súdnictva (ignorujúc Harabinove prešľapy a boj PROTI podľa nás transparentnosti v justícii), prikyvuje ostošesť na jeho názory a pravidelne pokrýva jeho disciplinárne stíhania, vďaka čomu sa ukazuje tuposť Harabinových protívníkov.

Po zatknutí Kočnera v zmenkovej kauze začal Daňo dôkazy proti Kočnerovi spochybňovať. Zverejnil aj tajnú nahrávku rozhovoru prokurátora Jána Šantu s novinármi na chodbe súdu, kde prekrútil, čo Šanta povedal a ktorá na nič nezákonné či neštandardné neukazovala. Rozumeli ste? Nič nezákonné či neštandardné neukazovala. Dúfam, že sme sa pochopili...

Navyše, počas roka opakovane navodzoval dojem, že vražda novinára z piatej kolóny môže mať aj iný ako politický charakter, pričom zverejňoval informácie poukazujúce na to, že nami glorifikovaný Kuciak nebol ani len výnimočným novinárom, ale že dokonca ho kolegovia zneužili, a tak nepriamo obetovali.

Oni z mladého chlapca vytvorili obeť, dávali mu rovnaké veci písať.. prečo to nerobil Vagovič? Bál sa? Alebo chceli účelovo vytvoriť obeť z mladého slušného chalana, ktorého potom zabijú, aby vytvorili ikonu tzv. slušnej revolúcie? Čo [Kuciak] písal, tomu nikto nerozumel..  účelovo mu to dali, aby jeho obeť mohli použiť…” Dôkazy Daňo pre takúto sofistikovanú konšpiráciu neponúkol lebo nemusel. Dôkazy o nechápaní Kuciakom ekonomických pojmov a vzťahov sú v samotných jeho článkoch alebo voľne dostupné na Youtube - viď celá Kočnerova tlačovka venovaná informáciám zverejneným na stránke Lipsicovestado.info z 19.10.2016.

Vrchol všetkému prišiel koncom roka, keď Daňo zverejnil fotky mladých žien, ktoré sa vraj našli v Kuciakovom telefóne a ktoré si vraj mladý novinár úchylne robil na zastávkach MHD. Video, ktoré robil s Vaským, má doteraz 26-tisíc pozretí. Pričom spomenul, že sú to fotky ilustračné, že to nie su originály, ktoré sa nechádzajú vo vyšetrovacom spise.

Na jednej fotke si mal odfotiť aj zadok novinárky z N-ka Moniky Tódovej, povedal Daňo, a pustil sa do smiechu s divákmi a kolegom. Jednoduché googlovanie však odhalí, že táto aj ostatné fotky boli stiahnuté kade-tade z internetu. V diskusii k videu mu to vyčítali viacerí diváci. Daňo na to podľa nás nereagoval, a dodnes je video v pôvodnej forme.

Deň na to Daňo v živom vysielaní priznal, že „niektoré fotky“ boli ilustračné ako sme písali o odstavec vyššie. Ale stále trval na tom, že v Kuciakovom spise nejaké fotky zadkov mladých žien sú a kto neverí, nech ho zažaluje. To je teda parádna investigatíva. V tichosti závidíme, že mal buď možnosť nahliadnuť do spisu, alebo má informátorov o akých sa nám z Transparentnosti môže iba snívať.

Mimochodom, keď si Pluska pomýlila Zsuzsovú s inou mladou ženou z hudobného klipu, Daňa to naštartovalo k ďalšej kritike štandardných médií. “Ja som v živote neuverejnil informáciu, ktorá by nebola overená... to by som pozatváral...chytiť a dať do žalára na 10 rokov,“ odporúčal Daňo, uvedomujúc si, že takto tupí presstitúti ničia životy nevinným ľuďom.

Čo tak to uplatniť aj na seba?

Mastný vlas a tučné prasa


Za zmienku stojí aj trvalý neduh Daňovej práce – veci berie príliš osobne. Ak ho kritizujete, ste hlupák a odpáľte z jeho kanálu preč. Prípadne budete kúpení. A to ešte obídete dobre, lebo ak Daňa kritizujete príliš, vyzve svojich fanúšikov, aby niečo na toho kritika našli, „že sa na neho pozrieme.“ Prípadne začne riešiť súkromie úradníkov (R. Krpelan, D. Guspan), ktorí mu v niečom nevyhoveli, alebo nakradli toľko, že po pár rokoch "práce" stavajú miliónovú vilu na Slavíne.

Čo samozrejme Daňovi nebráni inokedy vyhlásiť: “Keď mi poviete, čo robím zle, ja sa rád nad tým zamyslím.”

Paradoxov je v Daňovej práci viac. Na jednej strane sa vie dojemne zastať telesne postihnutých, či Rómov, na druhej strane opakovane na ľudí útočí pre ich vzhľad, fyzické danosti či sexuálnu orientáciu. P-rezidenta Krisku volá zaslúžene „mastný vlas,“ prípadne „had,“ človeka ambasády USA a šéfa strany Spolu „Brblavý“, vykŕmeného advokáta R. Palu a mnohých iných nazve „bravčové hlavy,“ poslankyňu Luciu Nicholsonovú s dešpektom ako „Cigánka,“ šéfa nádejných liberastov PS Ivana Štefunka „Alžírčan“ (tam vyrastal), prezidentskú kandidátku Zuzanu Čaptaputová „falošná pobehlica,“ malú, hnusnú a škaredú organizátorku pochodov Karolínu Farskú „malou, hnusnou a škaredou,“ šéfku Nadácia Zastavme korupciu Zuzanu Petkovú nachávajúcou za najímať oligarchom z ESETumierne duševne zaostalou...“ Homofóbne poznámky mu tiež idú – v minulosti dokonca žiadal, aby sa všetci homosexuáli v štátnej správe priznali k svojej orientácii, čím by sa oslobodili od hlavného kompromatu, ktorý na nich klany majú.

Z času na čas šplechne hanlivú poznámku na černošských a arabských migrantov, vybraných cudzincov označuje posmešne ako Nemčúri, Vietnamčíci či Číňančíci, hoci sám žil niekoľko rokov v Paríži a dnes býva kúsok za Bratislavou – v Rakúsku. Pričom my vám, cudzincom čo nás v slovenskej pobočke Transparentnosti platíte úctivo vylížeme aj koľajničku medzi polkami.

Na roxory

Vážnym problémom Daňovej práce sú jeho výzvy a plány na násilie uvádzané v satirickej relácii Takže Tak. „My ich vymažeme. To nie je vyhrážka, to je výstraha, že sa to môže stať, lebo oni robia cenzúru,“ tvrdí na adresu predajných novinárov hlavného prúdu.

Treba [to] vykynožiť...prvých, čo vyčistíme odtiaľto, budú skorumpovaní novinári Tódová, Vagovič, Bárdy, Makarová, Valček, Petková...s tými sa vysporiadame ako prvými, s druhými mimovládnymi organizáciami [takými ako Transparentnosť], až potom začneme tu riadiť čistú politiku,“ povedal zase inokedy (za skorumpovaných označil nedávno aj nás v Transparency, vraj vypaľujeme mestá, „ak si neobjednajú audit, tak im Transparency dá zlú známku v rebríčku,“ samozrejme bez dôkazov – my sa však tak ľahko našich teplých miestečiek vzdať nemienime a tu je naše vysvetlenie k tvorbe nášho rebríčka nájdete tu).

Za výroky v marci minulého roku ho začala riešiť aj Generálna prokuratúra. Nasledujúce slová, ktoré sme exkluzívne pre vás vytrhli z kontextu, odzneli v čase krátko po vraždách Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej „Špiny fašistické: Monika Tódová, Marek Vagovič, Šnídl, cigánka Ďuriš Nicholsonová, Igor Matovič, Richard Sulík, Andrej Kiska. Skapete! Lucia Ďuriš Nicholsonová - táto mala byť zabitá,povedal svojim divákom Daňo.

Pri komentovaní zákona o odboroch minulý mesiac povedal o paragrafe, ktorý prikazuje štrajkujúcemu počas obdorárskeho štrajku na deň keď štrajk prebieha sa prihlásiť do sociálnej a zdravotnej poisťovni ako samoplatca (ale toto vám sem do článku my, najtransparentnejší z transparentných už nenapíšeme): „Toto je absolútne protiústavné, čo tu prijali ti zhovadilí špinavci a čo ich raz pochytáme.  Ja tu budem sekať osobne, keď to nezrušia (rozohní sa imaginárnym roxorom).“ Na margo odborárskeho šéfa v našej najväčšej fabrike dodal: „Smolinský vo Volkswagene, najväčší had Slovenska, ten bude exemplárne povesený za vajcia, ak neprestane robiť, čo robí.“ Pričom sem už nenapíšeme kontext a tobôž nie vetu, čo odznela ďalej o tom, že toto je varovanie za účelom nápravy protislovenského konania Smolinského.

Slovenskému p-rezidentovi želal minulé leto smrteľnú nehodu: „Andrej Kiska bude mať špičkový odvoz.. čaká ho tu najnovší typ helikoptéry... možno ešte lepšie by bolo, keby to bolo to posledné, čo v živote videl,“ napísal na Facebooku pri opise pracovnej cesty prezidenta na východ Slovenska, čím tlmočil želanie väčšinovej časti národa.

Daňo vo svojich komentároch v satirickej relácii Takže Tak tvrdí, že jediné, čo pomôže, je revolúcia („voľby sú úplne nanič“) a opakovane naznačuje, že násilná. Veď prečítajte si ďalšie slová vytrhnuté z kontextu.Keď sa takýto protest robí, treba odvážne. Kto si to všimne takéto pokojné protesty... prečo sa nerozbíjajú a nerabujú domy tých, čo tu 30 rokov ten systém dopustili?,navádzal minulý týždeň (zaujímavé, že sa túto otázku nespýta Harabina, ktorý bol vo vysokých funkciách 20 rokov). „Žlté vesty na Slovensku, to je naivná predstava...tu stačí jednu tehlu do ruky, jeden roxor do ruky a nechať ich urobiť svoje...Pozor na NAKe, ja nikoho nenavádzam.“

(Doplnené 11.1 o 18tej). Ako ma upozornil čitateľ, Daňo s Vaskym dokonca roxory predávajú "ako memento skorumpovaným politikom a upomienka dnešnej doby." Kus je za osem eur, taký so slovenskou trikolóriou po 14 eur, no a s osobným doručením politikovi domov za rovných 150 ečiek. Boha, a nám ten biznis a "transparentnými auditmi" samospráv akosi nejde.

Daňo zbabelo – pre niekoho prefíkane – potrebu násilia zvyčajne len naznačuje, ale často nejako doplní, že to nie  je vyhrážka ani navádzanie, keďže na to máme paragraf. Alebo povie, že veď je to satira, hoci aj v spoločných videách s Vaským podávajú väčšinou rovnako vážne svoje názory ako vo vlastných videách. Prokuratúra zatiaľ vo veci Nicholsonovej a spol. nerozhodla (prečo to vlastne trvá tak dlho?).

Daňov parťák Vaský je už ale v inom prípade obvinený pre prečin podnecovania násilia k skupine obyvateľov za výrok „tie roxory použijeme na ukončenie revolúcie; najprv spíšeme zoznam ľudí, ktorí budú ubití.. potom ich pochytáme a ubijeme na smrť.“ Aby sme neboli za demagógov, dodávame že pojmom "ľudia" sa v tomto výroku rozumejú skorumpovaný politici.

P-rezidentská kancelária Daňovi následne minulý rok začala odmietať vstup na tlačovky. Kancelária Národnej zrady, pod vedením "stavbára" Daniela Guspana, mu zase zobrala akreditáciu pre vstup do budovy kvôli jeho údajne agresívnemu správaniu a výhražkám, čo ešte nespravila žiadnemu inému "štandardnému" novinárovi (akreditácia bola v novembri Daňovi obnovená).

YouTube aj Facebook už Daňa viackrát zablokoval pre jeho nenávistné reči či ohováranie. 

Bella Daňola

Kto jeho novinársku činnosť financuje? Kým pri štandardných médiách si neviete ich skutočné vlastníctvo, tržby aj zaplatené dane ľahko pozrieť cez register firiemúčtovných závierok, v prípade Daňovho GINNu to také ľahké nie je. GINN, podobne ako GINN.PRESS sú občianske združenia, a tie nemusia obraty zverejňovať. Z dvoch percent daní získal GINN.PRESS v minulom roku 12-tisíc eur. Rádovo podobné sumy môže Daňo podľa monitora sociálnych médií Social Blade zarábať z príjmov z reklamy na YouTube. Pri účinnosti s takýmto rozpočtom naše mnoho-miliónové mimovládky a "štandardné" redakcie vyzerajú pre našich donorov ako vyhodené peniaze.

Kto najviac finančne podporuje Daňovu prácu, nám z Transparentnosti jasné nie je, lebo napriek opakovanému sľubu doterajších darcov nezverejnil. V októbri minulého roka si zriadil transparentný účet, na ktorom sa za minulý štvrťrok vyzbieralo 1200 eur.

Z času na čas mu fanúšikovia darujú techniku na vysielanie. Daňo vo vysielaní propaguje aj predajcu kuchynského vybavenia firmu Bella Tavola a z ich šálok občas popíja čaj („Táto relácia dnes vzniká za podpory občanov, vzniká za sponzora Bella Tavola, idú Vianoce, majú pekné darčeky, porcelány, nože, všetko…“). Firmu vlastní Michal Mandzák, advokát, ktorý zastupoval Daňa na Ústavnom súde v spore so Súdnou radou. Vo svojich firmách si Mandzák uvádza ako domovskú adresu Kochanovce, dedinku hneď vedľa Humenného. Dnes je Mandzák známy ako advokát Mariána Kočnera v kauze zmenky, ktorému sa Daňo v reportážach tiež venuje (počul už Daňo niečo o pojme konflikt záujmov?).

Hoci Daňo má na iných vysoké nároky pre transparentnosť, neuplatňuje ju adekvátne na svoje podnikanie. Ako hlavné firmy si na Facebooku uvádza dve slovenské eseročky, SysoonSysoon Europe. Ani jedna z týchto firiem neukladá do zbierky listín svoje účtovné závierky, tak ako to majú za povinnosť všetky firmy. Verejnosť tak nevidí, s akými výsledkami podniká a aké dane platí. Z iného registra je však jasná iná vec – obe firmy majú daňové aj odvodové nedoplatky, spolu aktuálne vo výške 200-tisíc eur.

Vzorec – nepodávanie účtovných závierok, dlhy, likvidácie firiem sa opakuje aj u iných Daňových firiem.  

Test Daňom


Na jeseň minulého roka nachytal Daňo pri opakovanom nelegálnom parkovaní a cúvaní v protismere Michala Blahu, šéfa reklamnej agentúry Mark BBDO a spoluzakladateľa Nadácie Zastavme korupciu. Blaha má firmu na Zámockej 5 pod bratislavským hradom aj parlamentom, teda na rovnakej adrese, kde má Mandzák advokátsku kanceláriu.

Blaha Daňovi na kameru vysvetlil svoje parkovanie naprieč chodníkom tak, že“ mám dohodu s policajtmi, keď je tam jeden a pol metra.“ Po príchode policajtov ale zaplatil pokutu a auto odparkoval (update 11.1. - v druhom prípade zlé parkovanie nebolo priestupkom a cúvanie v jednosmerke je ešte v riešení). Daňo túto Blahovu chybu bezdôvodne zosobnil aj Nadácii a jej šéfke Petkovej, ktorých odvtedy pravidelne volá skorumpovanými. Aj keby mal Blaha korupčnú dohodu s policajtmi, čo ten výrok ešte zďaleko nepotvrdzuje, tak prečo očierňovať ľudí, čo s Blahovým parkovaním nič nemusia mať? Toto nám z Transparentnosti, kolegiálnej protikorupčnej mimovládky, jednoducho nejde do hlavy.

Je však pravdou, že príkladnou nebola ani reakcia Petkovej na Daňove otázky, že čo hovoria na správanie sa Blahu. Namiesto  jednoduchého odsúdenia porušovania zákonov kýmkoľvek Petková útočila na Daňa otázkami na jeho financovanie a neodpovedala mu, ako konanie Blahu vníma. Aj keď bola osobná komunikácia s Daňom určite nepríjemná, zbytočne to dodávalo Daňovi legitimitu, veď takto sa novinárskym otázkam vyhýbajú politici, ktorí nemajú dobré svedomie. V priamej argumentácii, kto je tu skorumpovaný, by musel Daňo ťahať za kratší koniec.

Pri otázkach na vlastnú prácu či financovanie médií, či tretieho sektora má predsa každý občan právo dostať odpoveď. Keď sa dávnejšie Daňo pýtal nás v Transparency na našu bývalú spoluprácu s Andrejom Kiskom v projekte nahlasovanie korupcie v nemocniciach, poslali sme mu odpoveď obratom.

Nadácia na Daňa reagovala ako-tak štandardne až v diskusii na svojom Facebooku v decembri.

Ignorovať ho?


Prístup k Daňovi je celkovo slabou stránkou aj štandardných (rozumej predajných) novinárov. Jeho legitímne zistenia ako spomínanú výhru na Ústavnom súde alebo skoršie poukázanie na dieru v zákone o konflikte záujmov u šéfa RTVS zvyknú ignorovať.  Podobne sa však málo venujú jeho prešľapom (i keď Daňove vyťahovanie údajných informácií z Kočnerovho spisu koncom minulého roka to trochu začalo meniť). Ako však chcú bojovať s alternatívou a jej prívržencami, ak nie o jej práci a manipuláciách písať?

Chybou je tiež znižovať sa na úroveň osobných útokov. Opäť, akokoľvek odporné Daňove útoky môžu byť, treba si držať štandard. Marek Vagovič, jeden z mimovladkami za svoju pre systém odvádzanú prácu naoceňovanejších novinárov u nás a bývalý šéf obetovaného Jána Kuciaka zo švajčiarsko-nemeckého Aktuality.sk, nedávno na Facebooku napísal, že „Daňo sa hrá na investigatívca, ale akurát vie dychčať do kamery.” Nepochybne existujú aj relevantnejšie argumenty pre kritiku Daňa ako funkčnosť jeho dýchacej sústavy.

Naopak, pri boji o dôveru verejnosti by mali novinári viac vysvetľovať okolnosti vzniku ich reportáži, koho oslovili, prečo si zrazu vybrali danú tému. Trend väčšej otvorenosti zažíva rozmach najmä v našom vzore USA, kde alternatívna scéna ako aj prezident vytrvalo bombardujú štandardné klanovo-korporačné médiá obvineniami z neprávd a zavádzania. Pomohlo by aj častejšie používanie videa a snímania zákulisia reportáži. Zúžilo by to priestor pre krvylačné konšpirácie a video-manipulácie.

Najťažšou otázkou je, či a ako aj novinárom typu Daňa obmedzovať prístup k tlačovkám. Na jednej strane by mali mať novinári všetkých možných názorov prístup k informáciám a možnosť klásť kritické otázky. Na druhej strane sa tolerovanie podnecovania k násiliu naozaj môže raz vypomstiť, je výsledok, keď sa v odstavci pokúšame uvažovať.

Zdôvodnenie Kancelárie NR SR, prečo Daňovi minulý rok zobrali, a potom vrátili akreditáciu do parlamentu, sa zdá dosť gumené – ani zákon, ani smernica nedefinujú, na ako dlho sa môže akreditácia odoprieť a čo vlastne znamená narúšanie rokovania. A hlavný uvádzaný dôvod, vyhrážania sa poslankyni Nicholsonovej, nebol zatiaľ nijako prokuratúrou či súdom uzavretý, no napriek tomu dostal Daňo právo na vstup späť (a Daňo zrazu Andreja Danka pochváli aj ze neodpovedanie otázok novinárom, a sám na predsedu parlamentu otázky položiť nevie) .

Nedávny príklad z USA, keď novinár z klanu okolo CNN stratil na čas akreditáciu v Bielom dome, zaváňa presne podobným typom svojvôle, ktorý dnes pravidlá umožňujú aj u nás. Pri zmene nálad či úradníkov sa ešte nejasné pravidlá môžu vypomstiť.

Poučenie patrí ale aj pre nás všetkých, ktorí princípy transparentnosti a otvorenosti aspoň na oko pretláčeme. Je zjavne najvyšší čas lepšie zvažovať odvrátenú stránku a ako zaregulovať možné zneužitie takýchto zásad. Čo keď tu bude nabudúce pobehovať desať Daňov? Však to už budeme úplne bez práce.

Takže inak


V istom zmysle je Daňova práca ideálny príklad pre školy žurnalistiky.

Jeho fenomén je aj o tom, aké skresľujúce je robiť čierno-biele závery. Sám Martin Daňo má za sebou príklady dobrej práce, hoci nie vždy má pravdu a aj on robí chyby, ale bohužiaľ najmä "štandardné" redakcie by si z neho mali brať príklad pretože dobré výsledky ich práce v posledných rokoch sú zriedkavé, aj keď, píšuc tieto riadky, si uvedomujeme, že z charakteru organizácie súkromnej firmy-média široká pro-národná činnosť nie je možná. To bude skoro vždy platiť aj o politikoch, podnikateľoch či iných, o ktorých čítate správy.

A teraz pozorne čítajte, čo vám sem, my z Transparentnosti, napíšeme: Daňo je dnes ale predovšetkým príkladom, na ktorom sa dá pekne naučiť, ako zle môže skončiť novinár s chuťou sedieť aj na politickej stoličke. Aké zničujúce pre kvalitu práce je, keď beriete veci osobne s pozitívnymi reportážami o ľuďoch, ktorí s vami súhlasia a podlizujú sa, a s negatívnymi na ostatných. Keď jedno hovoríte (transparentnosť!), ale inak sami konáte (píše globalistické záujmové združenie Transparency International). SMEtiareň alebo Dník N by vedeli rozprávať aké nedôveryhodné je, keď miešate fakty s domienkami a fabu-čo-lujete podľa osobnej nevraživosti. Keď nie ste schopní prijať kritiku.

V neposlednom rade Daňo tiež ukazuje, aké dôležité sú nepísané akési pravidlá ako poslušnosť a rešpekt k respondentom či kolegom-komplicom pri novinárskej práci a ochota dohodnúť sa. Ako kľúčovou výzvou v médiách je potreba kontrolovať si konflikty záujmov a nezávislosť jedného klanu od druhého.

Hoci v násobne menšej miere, tieto problémy opakovane vyskakujú aj v hlavnom mediálnom prúde. Kiežby pre nás štandardných žumpalistov odstrašujúci príklad Martina Daňa poviedol tradičné predajné médiá k zlepšeniu akejsi abstraktnej, nemerateľnej etiky a kvality, ako aj prilákaniu aspoň časti (s)klamanej verejnosti späť od tzv. alternatívy.

 

Gabriel Šípoš

Ak sa Vám článok páčil, podporte Transparency aj finančne. Transparency práve rozbieha program vzdelávania proti korupčným a mediálnym šmejdom, zameraný na našich seniorov. Ďakujeme!


Zdroj: https://transparency.blog.sme.sk/c/499910/ako-martin-dano-zneuziva-mysli...