Spravodlivý medzi národmi?

Tento rok sa zas udelovalo vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi. Udeluje to Izrael a každý rok tak prikladá do naratíva holokaustu. Tento rok to bolo 15 ľudí, prirodzene už in memoriam, ktorí dostali titul za nejakú pomoc, ktorú preukázali počas vojny židom. Len židom a nesmeli si za to pýtať peniaze - ako je definované v popise tohto vyznamenia.

Mňa zaujal príbeh človeka, ktorý bol ocenený minulý rok, 2018. Ide o Juraja Holčíka, otca predsedu Slovenskej evanjelickej jednoty Jána Holčíka. Písalo o ňom pred rokom Sme, teda určite nenapísalo žiadnu negatívnu lož.

 Najprv to, ako k ocenenieu došlo. Kto Holčíka staršieho navrhol? Slová jeho syna:

"Pred troma rokmi som sa zoznámil v Piešťanoch s jedným židovským turistom a medzi rečou som mu spomenul môjho otca.

On sa toho ujal, po dvoch mesiacoch ako sme si písali si vypýtal podklady v angličtine. V januári minulého roka mi prišlo oznámenie, že môj otec bude medzi spravodlivými, ale keďže bolo pár dní po slávnostnom oceňovaní, tak sa to presunulo na tento rok."

Typický prípad: náhodný turista. Židovský - alebo tým myslí izraelský? Ja naozaj nenaznačujem, že to bol rovno nejaký agent Mossadu, to by bolo aj nepravdepodobné, že. Je to naopak jasný prípad, že ak povieš niečo "interesantné" židovi, donesie sa to do centrály.

Za druhé tieto vety odzrkadlujú zrejme to, že sa Ján Holčík zrejme lepil a lepí celý život na "židovských turistov". Až kým to nesadlo.

A do tretice, ak teda príbeh naozaj takto prebehol, to odzrkadluje, že je udelovanie týchto cien dosť v kríze, keď sa v jeruzalemskom Jad vašem musia spoliehať na náhodné najdené tipy. Alebo bol Holčík starší ocenený cielene aj pre to, že jeho syn je taký aktívny a v dosť zaujímavom postavení? Okrem tej Jednoty je to bývalý minister priemyslu a predseda Demokratickej strany. Tá síce tiež skrachovala, ale anglosionistom slúžila aktívne - tak aspoň takáto odmena pre šabesgoja.

Ale pokračujme, pozrime sa, čo vlastne hrdinské vlastne starší Juraj Holčík cez vojnu vykonal. Opäť citujme Sme, teda ten najpozitívnejší popis:

"Kňaz Juraj Holčík bol všestranne nadaný človek, ktorý vďaka znalosti nemčiny mohol pomáhať partizánom v tyle nepriateľa, spomína jeho syn Ján Holčík, ktorý mal vtedy šesť rokov. Keďže počas vojny jeho otec zachránil viacerých Židov, v stredu si za otca prevzal ocenenie Spravodliví medzi národmi".

To je všetko. Fakty: evanjelický kňaz, vediaci po nemecky a využivajúci túto znalosť - teda komunikujúci - spolupracujúci s Nemcami. Ah, ažda niečo ako agent, on to robil len na oko?

A ako zachránil tých židov? Žiadne bližšie info, proste "zachránil". Predpokladám, že niektorým predal nejaké falošné papiere, povolenia, stravné lístky. 

Ale ani syn Ján nebol menší hrdina. Mal šesť rokov, na konci vojny len osem, ale vraj chodil nemcom kradnúť benzín. Aha. Dnes robí predsedu Slovenskej evanjelickej jednoty a týmto sa chváli v Sme.

Toľko k vážnosti týchto vyznamenaí Spravodlivý medzi národmi.

Aby náhodou nevznikol omyl a nešíril som azda nenávisť medzi konfesiami - ja osobne som tiež augsburgského vyznania a práve preto to píšem. Práve preto, že ak voči takýmto osobám mám zaujať nejaké hodnotové stanovisko, tak sa za nich možno len hanbiť. Takto hlboko klesla evanjelická spoločnosť.

 

 

 

 

 

Autor: 
téma: 
0
Roland Edvardsen

Luteráni sú iní. A rozmýšľam do akej miery ma ovplyvnilo, že pochádzam z luteránskej oblasti (hoci som mal väčší kontakt s katolicizmom). Na osobnej úrovni mám s luteránmi o niečo lepšie skúsenosti ako s katolíkmi. Jednoducho sú uvoľnenejší, nie tak bigotní, tolerantnejší, takže mi to ako nekresťanovi logicky viac bude vyhovovať.

Samozrejme, že frustráciu z toho ako je luteránske vedenie podplatné súčasnej ideológii systému chápem. Ale ono to má i druhú stránku. Áno, luteráni sú flexibilnejší. Netreba zabúdať na také záležitosti ako bolo pozitívne kresťanstvo v NS Nemecku. Vo Švédsku zase v minulosti luteránska cirkev podporovala aj eugeniku, vrátane sterilizácie, podobne ako dnes podporuje LGBTIQAPXYZ, napríklad. Chcem teda tým povedať, že skôr otočia, skôr vedia prispôsobiť svoje doktríny ideológii štátu, kým katolíci sú príliš viazaní na vatikánsku centrálu.

Každopádne, znova opakujem: kresťanstvo potrebuje poriadnu reformu - akékoľvek. V súčasnej podobne je jednoducho veľmi problematické a vyslovene proti-európske (kresťanské cirkvi nalievajú ťažké prachy do tretieho sveta na náš úkor, podporujú bezohľadnú reprodukciu hnedoidov a potom moralizujú o migrantoch - celé zle. A niekto ešte bude tvrdiť, že toto je "posledná záchrana". Nie, nie je a každý kto trochu sleduje dáta chápe, že žiaden revival kresťanstva na Západe už nebude). Kresťanstvo zlyhalo v minulosti v tom, že sa odmietlo reformovať v súlade s vedeckým osvietenstvom a neskôr nereagovalo správne na Darwina. A tento jeho omyl sa dnes prejavuje fatálnym spôsobom. Pokiaľ neprebehne jeho reforma, pri ktorej začne akceptovať biologický realizmus v celej jeho šírke (nie iba genderový realizmus na ktorý sústredí celú svoju pozornosť), tak nie je o čo stáť.

Náhodný okoloidúci

Sú veci, ktoré kresťanstvo u seba nemôže reformovať jednoducho preto, lebo by to znamenalo jeho zánik. Z princípu nemôžu prijať napríklad evolučnú teóriu. Pokiaľ ju aj niekto z nich akože prijme, tak ju vykastruje a úplne prekrúti jej podstatu až na nepoznanie, ale predovšetkým tak, aby mu pasovala do jeho svetonázoru.

Ľubov

Zažila som,na vlastnej koži,aké vášne ešte vždy môže vyvolať konflikt evanjelici vs katolíci,kto je lepší.
Boli to starší páni, zväčša mali doktoráty z histórie,nebol z nich nikto kňaz.A predsa,aký dôležitý pre nich tento druh identity. Tak si predstavte tie jatky počas Bartomejskej noci.Museli byť celkom šialení.

Padlo tu v podstate konštatovanie,že evanjelici už tiež nie sú to,čo bývali. Chcela by som upozorniť na istého evanjelického učiteľa,prof.Jana Hellera,to,čo ako tak viem zo Starého zákona,mám od neho. Aj moje očarenie Gilgamešom .-). Ten pocit,že nejakých 10 000 rokov,čo nás delí od bohov-ľudí,50:50, je len krátky okamih a všetci tí enkiovia a gilgamešovia sú stále tu: treba sa pozrieť do zrkadla. To sa mi zdá ako taký modernejší pohľad .

Zdá sa mi to škoda,všetko vyliať spolu ako pomyje. Čo ak o niečo prídeme? Zmena je vždy šancou,tak nech príde.

Thttps://www.pastorace.cz/tematicke-texty/problemy-porusovani-prirodniho-...

Norman

každý človek obsahuje otázky (aj odpovede) na metafyzické problémy. To hľadanie je to, čo sa dá nazvať "duchovno". Vyhodiť toto jadro človeka ani nemožno, snažiť sa o to, ak to niekto skúsil, a skúšali to, bola vždy chyba s následkami. Tento aspekt človeka sa v Európe mohol prejavovať a prejavoval len v naratíve kresťanstva - preto nemožno kresťanstvo vyhodiť, presne ako hovoríš.
A duchovnosť už vôbec nie - aj keď sa prejavuje často tak, že si človek ani neuvedomuje, že je to duchovnosť.

Samozrejme, niečo iné sú definované náboženstvá, církve a ich politické prejavy, dôsledky, možnosti. Čo robia kresťanské sírkve dnes, vidíme - v najlepšom prípade nič.

A čo sa týka toho, že evanjelici nie sú to, čo bývali - to je príliš lichotivé - evanjelici nikdy neboli to, čo mali byť :) Prinajmenšom konkrétne "augsburgské vyznanie" - to sa tak volá preto, že bolo definované na nejakom sedení v Augsburgu, a bol to od začiatku kompromis, ktorý mal stlmiť asi už nekonečné vtedajšie rozbroje. Augsburské vyznanie je teda vlastne určitý polokatolicizmus od samého začiatku.

Ľubov

Refprmátorov kresťanstva bolo viac ako dosť,zvláštne,že to nikomu nevyšlo.

Asi by som bola katarka ako remeň.-),keby som vtedy žila. Ale ani Luther nezačínal zle.Vyvesil predsa na kostolné dvere vo Wttenbergu,1517,svojich 95 téz proti kupčeniu s odpustkami.

Vypracoval radkálny dokument za reformu a ukončenie vykorisťovania štátov Vatikánom,jeho návrhy boli velkolepé. Nemecko malo veľkú šancu.

Potom však urobil chybu:vo velkom sedliackom povstaní prisľúbil každému vojakovi miesto v raji,ak zabije sedliaka. Odhliadnime od toho,že časy to boli naozaj drsné,takto si kresťanskú reformu nepredstavujem...aby šlo zas len a len o peniaze.Ešte pikoška,Luther čítal judaistický Talmud a v roku 1523 napísal knihu" Von den Juden und ihren Lugen ".Takže potenciál tam bol.:)

Čo sa týka samotného Ausburgu v názve evanjelickej cirkvi,je to pocta tomuto mestu,kde cisár Karol V. vyhlásil Zmier medzi katolíkmi a evanjelikmi(.Čie panstvo,toho náboženstvo-to je auburský zmier)

Cit.Ján Dudáš: Lexikon menej známych a matúcich sekulárnych a náboženských pojmov. Dobrá kniha,na Vianoce som si ju kúpila.

Norman

ale boli teoreticky katolíci, nie? Ono aj keby nevznikla "reformácia", ale formálne zostalo nad Alpami katolíctvo, nová doba a reformy by sa prejavil v rámci neho. Je predsa takmer úplne jedno, ako sa to volá, či je spoločný nadnázov "katolíctvo", alebo len "kresťanstvo"? Rozumieš, čo myslím?
Ako píšeš, Luter a spol boli motivovaní realitou, žiadalo sa odtrhnutie od vykorisťovania Vatikánom,Rímom - Nemecko malo šancu ale ju aj využilo, nie? Ono všetky tieto "reformačné" hnutia boli vlastne národné obrodenia - preto sa zavádzal aj národný jazyk, a národné cirkve (špecial v Anglicku to bolo výrazné). Opakujem, motív sa dá určite hľadať v nacionalizme, ako v nejakých teologických zámienkách.
Napríklad také kláštory. To boli vtedy mocné siete a údajne aj dosť svojstojné a s morálkou ktovie ako - to sú dôvody, prečo ich luteráni úplne zrušili. Žiadne teologické dôvody. Ale aj katolíci rušili rády, najznámejší j eprípad templárov, ale aj jezuiti a podobní boli krotení. (ono v protentantizme to aj trocha chýba, myslím).

Podobne celibát. Už vtedy to bol pochybný fenomén, pre kňazov bolo jednoduchšie, ak mali okolo seba vlastnú rodinu, a aj kňazov bolo možné jednoduchšie nájsť spomedzi bežných ľudí. Vo viacerých odnožiach protestantizmu doteraz skoro nemajú kňazov a kázanie v kostole robí najčastejšie nejaký laik z obce, respektíve viacerí po sebe. A striedajú sa, každý týždeň niekto iný. A potom ešte vyzvú prítomných, kto chce čo povedať - samozrejme akože duchovné. Sám som na takom niečom bol, tzv. Slobodní kresťania, či ako si to hovorili. Tam vidno, že "demokracia" a "pluralita" nie je výsledok modernej politiky, ale je to v Európanoch proste zakorenené, dedičné, prirodzené (súčasná politika túto prirodzenosť len a len zneužíva).

Čo sa týka Augsburgu - no, je to v názve, náhodná udalosť, veď dobre, nikomu to neubližuje:) Augsburg je pekné mesto, klasické, zachovalé hradby, ak sa nemýlim, mali tam zachovaný jeden kostol v stave, v akom im ho doriadilo americké letectvo bombami cez vojnu (ale nie som si už istý, ani google mi nepomohol, zbombardovaných kostolov bolo vela a či ho v Augsburgu nechali ako varovanie teraz neviem narýchlo zistiť - ale zdá sa mi, že to bolo tam (druhý známy prípad sú Drážďany, ale tam to po roku 1990 rýchlo vystavali na novo, manipulátori, nenechali to v tom polozbúranom varovnom stave)). Hm, možno povedať, že ten augsburgský kostol vyzeral a dopadol tak ako celé kresťanstvo či reformacia, žiaľ.

Roland Edvardsen

Katari neboli katolíci. Voči katolíckej cirkvi sa ostro vyhraňovali a považovali ju za morálne, politicky i spirituálne skorumpovanú. Odmietali napr. i praktiku krstu alebo eucharistie. Vytvorili si tiež vlastnú organizačnú štruktúru (na vrchole boli tzv. perfecti, ktorými mohli byť aj ženy - katari boli celkovo veľmi úspešní u žien, v podstate to bolo niečo ako proto-feministické hnutie, pretože poskytovali rovnosť šancí ženám, pokiaľ ide o vstup do vyšších pozícií). Išlo tiež o anti-natalistické hnutie, keďže verili, že plodenie trestá dušu väzením v zlej hmote, vo svete plnom utrpenia (perfecti museli dodržiavať celibát). Takže vnímali plodenie ako nástroj zlého boha, demiurga, ktorý väzní božský element v hmote a tým zapríčiňuje, že božský prvok trpí. Katari podľa dobových záznamov nemali problém s (dobovou) antikoncepciou a potratmi. A presadzovali vegetariánstvo či flexiteriánstvo (z mäsa jedli len príležitostne rybu. Zabíjanie zvierat bolo u nich zakázané). No, v podstate to boli takí stredovekí hipisáci či "progresívci". :-) Ale určite nie katolíci, ako vidíte bolo tam množstvo veľmi zásadných rozporov.

Neviem prečo celibát toľko trápi ľudí. To je interná vec RKC. Nemám dojem, že by zrušenie celibátu a laizácia protestantom nejako výrazne pomohli. Nie je napr. isté, akú rolu presne zohráva celibát v tom často prepieranom zneužívaní detí. Ono totiž niektoré protestantské cirkvi, ako napr. evanjelikáli alebo jehovisti, kde sa muži ženia, vykazujú porovnateľnú úroveň sexuálneho zneužívania detí ako katolíci. Len tí sa nebudú toľko prepierať ako katolíci, že áno (btw, ono viac zneužívania u katolíkov prebehlo v skutočnosti pred II. Vatikánskym koncilom, keď bola cirkev konzervatívnejšia a mala väčšiu autoritu. A vtedy sa to skôr vedelo ututlať, spochybniť obete a zahrať všetko do stratena. Aj preto, lebo verejnosť nebola taká kritická a ostražitá voči RKC ako dnes. Dnes je už cirkev omnoho viac kontrolovaná a prípadov zneužívania je výrazne menej, len sa budú skôr medializovať, o tom to je). https://www.childabuseroyalcommission.gov.au/sites/default/files/IND.059...

Norman

To je otázka definície. Tak, ako sa zrejme považovali za kresťanov, tak sa zrejme považovali za katolíkov - len s nejakými idchýlkami od pápežskej verzie.

Nazývať ich protofeministami si katari nezaslúžia.:) Proste v Európe sa VŽDY žena považovala za úctyhodnú osobu. Veď ženy boli napríklad aj panovníčky, aj kňažky, šamanky. Z prirodzených dôvodov uspeli v tvrdej konkurencii menej v boji o miesto, ale boli.

Takisto to porovnanie katarov s "progresívcami" je aj ako žart nepresné. Vegetariánstvo či obmedzenie mäsa je starobylý prastarý spôsob telesne aj duchovne zdravej existencie. Je to celkom racionálne - pythagorejci to tiež nevynašlli ani neboli určite výnimka - tak, ako to dnes ľudia považujú za dobré zo zdravotných, duchovných alebo teda aj z morálnych dôvodov. Ja netvrdím teraz nikomu, že to tak zaručene je a že to stojí za to - ale je to jeden argumentami podložený postoj, s dlhou tradíciou. Tak to videli aj vtedy - ľudia pred 2000 rokmi neboli debili - skôr naopak.

Čo sa týka celibátu, zrejme aj u katarov sa týkal len najvyššej vrstvy, starých mužov, ktorí z prirodzených dôvodov dospeli do stavu kľudu. Ich celibát teda pochádzal z ich kľudu, nie naopak, ten krutý omyl, že z celibátu pochádza kľud :) Katari to možno zo začiatku videli správne, neskôr možno tiež podľahli tomu omylu.

Nik nás nerozsúdi, či zrušenie celibátu protestantom ako sociálnej skupine v mocenskom rozvoji (alebo z nejakého iného hľadiska) pomohol. Ja hovorím o tom, že im proste v danom období bol celibát na príťaž, že zrejme neuvažovali nejako teoreticky, ale pragmaticky.
Ale keď dnes vieme posúdiť dysgenické aspekty konkrétneho katolického celibátu, tak si trúfam povedať, jeho zrušenie u kňazov (a zrušenie mníšstva) protestantom, čiste sociálne videné, pomohlo. Ako vidíš, ja nemám problém protestantov odsúdiť či skritizovať za konkrétne veci či všeobecne, ale tento jeden konkrétny bod, zrušenie celibátu, mi príde zo sociálneho pohľadu naozaj ako prospešný.

Preto ani dnešný celibát, zo sociálneho hľadiska, nie je len interná záležitosť katolíckej cirkvi.
Ale súhlasím s (tvojím) názorom, že tie "škandály" o zneužívaní katolíckymi kňazmi sú umelo nafúknuté, sú inštrumentalizované a tie, čo sú reálne, nie sú až tak ovplyvnené ich celibátom. O tom som nehovoril, to je mimo tému či záujem, to je bulvár.

Roland Edvardsen

Samozrejme, že s tými progresívcami to bolo žartovanie, keďže aj tí dnes presadzujú často vegetariánstvo a anti-natalizmus (ale zase tiež treba chápať, že nie všetko čo presadzuje tzv. ľavica je zlé, pozor na takéto čierno-biele pohľady). Katari mali pomerne dosť odlišnú teológiu od katolicizmu, niektorí o nich hovoria ako o samostatnom náboženstve podobnom kresťanstvu, než o nejakej podskupine v rámci kresťanstva. Katari sa považovali za tzv. "dobrých kresťanov" (tak sa nazývali), neviem o tom, že by chápali samých seba ako katolíkov (ale je možné, že áno. Aj niektoré protestantské cirkvi o sebe tvrdia, že sú pôvodnou katolíckou cirkvou). Každopádne, tú rímsku centrálu kritizovali a považovali za nelegitímnu.

Celibát u katarov praktikovali perfekti a tí nemuseli byť len starcami, ako píšeš. Ak sa niekto chcel stať členom takejto spirituálnej elity musel podstúpiť trojročný tréning (vrátane intenzívneho štúdia evanjelií). Perfecti potom cestovali po krajine a venovali sa duchovnej činnosti a pomoci ľuďom. Cestovali a fungovali v pohlavne segregovaných skupinách (muži s mužmi, ženy so ženami), v podstate obdobne fungovali aj katolícki mnísi.

Ja som to myslel tak, že zrušenie celibátu nepomohlo protestantom byť nejakou lepšou silou voči úpadku, v žiadnom prípade nie sú protestanti v nejakom lepšom stave, niekto by mohol dobre argumentovať, že skôr opak je pravdou. A fanúšik manosféry by mohol i navrhnúť, či protestantom neuškodili aj rozšírené vysviacky žien (hej, na jednej strane to môže pomôcť znížiť sexuálne zneužívanie detí, ale mohlo to tiež dopomôcť k silnejšiemu príklonu k ľavičiarstvu. Tiež len krútim hlavou, keď vidím a čítam o tých všetkých feministických či lesbiánskych farárkach a biskupkách napr. u takých anglikánov). Ale súhlasím, že katolícky celibát bol a je dysgenický (hoci je otázne koľkí z katolíckych kňazov by mali deti aj keď by sa kňazmi nestali, hehe. Druhá stránka veci je zase tá koľkí mali alebo majú nepriznané deti, že áno).

Norman

Nuž,v 14. storočí jestvovalo kresťanstvo buď katolícke alebo pravoslávne. Nič iné. Tie mali svoje dve centrá a každý kresťan patril do jedného či druhého. Ťažko rozhodnúť, či sa považovali niektoré sekty za nový typ náboženstva- hovorím, ako sa katari volali kresťan, mohli sa mohli považovať aj za pravých aj katolic. V stredoveku boli aj iné rozbroje, nejaký čas jestvovali dvaja či traja pápeži a aj keď na seba nadávali, všetci boli katolíci :) Ja som to dal len ako upozornenie, že nie každý, kto navrhuje zmeny, sa rozchádza s hlavnou identitou.

Čo sa týka dysgenického efektu katolíckeho celibátu, v tomto bode sa jednoznačne zhodnú všetci biologickí racionalisti. Všetci tvrdili, že ten negatívny efekt na spoločnosť bol veľký. Na spoločnosť, nehovorím, že na katolíctvo ako také - lebo tí muži a ich deti chýbali spoločnosti.

Druhá vec je, že od "farára", teda miestneho patriarchu, ktorý akosi morálne usmerňuje autoritu, máloktoré náboženstvo sveta chcelo nejakú špeciálnu duchovnosť, čistotu, celibát. To je prehnaná až nesplniteľná požiadavka - a ak sa žiada viac, ako je komunita schopná poskytnúť, podvádza sa.
Je treba to odlišovať od požiadaviek určitých jedincov, ktorí venujú svoj život nejakému ideálu, či už náboženskému alebo inému - lebo proste majú taký osud, charakter. Takí ľudia sú tu vždy, ale nemožno ich špecifickosť, ich spôsob života, povedzme ich zanietenie, vyžadovať od bežných v podstate "starostov" v obci.
A tak, ako je škoda nenarodených detí často najinteligentnejších mužov, tak je na druhej strane škoda toho, že sa farármi nestali mnohí schopní a zdraví chlapi len preto, lebo nechceli byť odizolovaní od sveta, od života, od vlastných detí, teda aj kvôli celibátu. Tých chlapov je tiež škoda, že nedostali svoj priestor, miesto, ktoré im vďaka ich kvalitám patrilo.

Ďalšia vec - treba rozlišovať: keď spomínaš to, že napríklad katari cestovali po krajine v genderovo separovaných skupinách - treba rozlišovať praktický (krátkodobý) celibát. Samozrejme že nemohli byť skupiny mužov a žien spolu na cestách, to by to dopadlo ako na stredoškolskom výlete :-) Praktická separácia bola nevyhnutná, ak sa chcel udržať vôbec nejaký poriadok :) Povedal by som to tak, že rešpekt pred prírodnou silou množenia má byť veľký. Ak sa jedná o krátkodobé akcie za nejakým účelom, nemožno sa spoľahnúť na nejakú silu vôle dotyčných, ale treba ich proste separovať za daným (krátkodobým) účelom. A rešpekt pred touto silou sa na druhej strane prejavuje tým, že si učenie nenahovára, že jednu zo základných síl prírody celoživotne prekoná, ba že je prospešne ju prekonávať zakazovaním a odriekaním.

Opakujem, v tejto veci je problém zámeny príčiny a následku - duchovné vyspelé osoby nemajú problém so sexom, to prvé je príčina a druhé následok. Nie naopak, že odmietanie sexu prináša duchovnú vyspelosť. To je cargo kult.

Je možné, že katari boli v tomto tiež pomýlení - ale to je jedno, správy o nich pochádzajú často od ich nepriateľov. V princípe to ale nové hnutia majú tendenciu chápať lepšie, ako staré církve.

Ľubov

presne takto sa nazývali,znie to ako dobrí ľudia.Zo všetkých biblických textov si najviac vážili Jánovo evanjelium,pretože je v ňom dôraz na osvietenie jednotlivca cestou poznania-gnózy.Dnes si ho prečítam .Je zaujímavé,že ich územie ,juh Francúzska,sa o pár storočí stal územím republiky Vichy,tiež nezávislej od Paríža.Uvidíme,čo sa stane do tretice.

Mne sú z kresťanov najsympatickejší,ale ono je to,ako Norman hovoríš,aj tak už jedno.

Videla som ten dokument Above Majestic,zas som mala šťastie na titulky,takže som rozumela a ostala z toho pár hodín ticho. Hlavná pointa je ,že aj tak všetko,čo bolo napísané, všetko,čo je mladšie ako 6000 rokov je s prepáčením odrb.-(. Lož,nič z toho nie je pravda.

Uvod patrí https://www.youtube.com/watch?v=ZuRvBoLu4t0 ,hovorí otec atómovej bomby,R.Oppenheimer,ako vie,že nie je prvý.Že sa to už stalo.Vyzerá naozaj trocha,ako biely duch.(cc od 50 .sek)

Mám obavy,že na sile všetkých náboženstiev,ich moci nad nami sa môže podielať to,čo evanjelik Jan Heller nazýva babylonský kult býka. Aby bol silný,dávali a dávajú mu to najlepšie,čo na tomto svete je .Detskú krv. Toto sa konečne musíme dozvedieť,lebo toto je pravda,ktorá nás oslobodí!

Norman

Poznám známy výrok Oppenheimera, keď cituje Bhagavadgítu, keď hovorí o "jasnejšom ako tisíc sĺnk". Nepoznal som ale toto videjko, kde vidno, ako je úprimne šokovaný a plače nad tým, čo vytvorili (a ak to správne odhadujem, bolo to možno nakrútené ešte pred použitím bomby na Hirošimu). Okrem toho tu cituje inú časť text:

"Teraz som sa stal smrťou, ničiteľom svetov"

To považujem za oveľa hlbší výrok a pochopenie sveta. Pochopenie tradície. Cyklus zrodu a zániku, večný a bez milosti.

Ale dovolím si pri tomto citovať (voľne z pamäti) aj iného klasika:
"Ak žid ovládne svet, tak ho spáli a bude letieť vesmírom ako zhorený pustý kameň bez života"
A to predpovedal pred vynájdením atómovej bomby.

Norman

bez ohľadu na detaily, ktoré nemusia byť pravdivé, nemožno im veriť, Katari boli prejavom starobylej tradície Languedocu. Je to prejav tradície ťahajúcej sa vaskonickej civilizácie. Juh a juhozápad dnešného Francúzska, ale aj sever Iberského poloostrova, bol zdroj tejto tradície a je to zrejme spojené s geopolitickou logikou, že to sú miesta, kam sa utiekali ešte paleolitické spoločnosti pred ľadovými obdobiami. Jaskynné malby sú len jeden maličký zlomok ukážka jej sily.

Prirodzene, sú analógie medzi Katarmi a inými sektami stredoveku, bogomilci a podobní, a údajne sa ťahá stopa až do Malej Ázie. To sú ale zbytočne krkolomné hypotézy. Fyzika je jednotná a preto majú kridla lietadiel či vtákov všade podobný profil, preto majú vodné živočíchy všade plutvy. Preto je aj učenie všade podobné. Ale na Juhu pri Pyreneách je či bolo dlho živé (a to hovorím napriek tomu, že spomínam prevažne ako pozitívny Sever :) Pyreneje boli proste také útočisko a bolo to tam ťažko zakorenené.
Druhé podobné je Morava, Pavlovice :)

Roland Edvardsen

Kresťanstvo môže pretrvať, ale musí sa zbaviť svojho fiktívneho balastu a prestať ho prezentovať ako "pravdu".

Kresťanstvo je samozrejme zmiešané vrece, má dobré aj zlé myšlienky. Čítal som takú peknú definíciu, že kresťanstvo je dobrá myšlienka, avšak zabalená do škodlivých lží. To je celkom výstižné. Tou najlepšou myšlienkou, ktorú obsahuje je jednoznačne koncept lásky k blížnemu . To čo sa zvykne nazývať ako "kresťanská láska" sa dá do odbornej reči preložiť aj ako zaobchádzanie s druhými recipročne. Vedieť odpustiť druhému, po nejakom čase, je v skutočnosti výborná kooperatívna stratégia. Len limit takejto tolerancie by mal fungovať len v rámci medziľudských vzťahov, a nie sa rozširovať takpovediac na všetko. Kresťanská "láska" či tolerancia v politike a v rámci skupinovej evolučnej stratégie, je maladaptívna, sebevražedná a musí byť tvrdo odmietnutá. Ale kresťanská láska či tolerancia v rámci medziľudských vzťahov, intrapersonálnych je zase naopak mimoriadne prospešná.

Takže z môjho pohľadu by tá reforma mala byť o tom, že kresťanstvo jasne povie, že je mýtom, alegóriou a zároveň sa pretvorí na akúsi racionálnu filozofiu myslenia, ktorej premisa bude celkom jednoduchá: rozšírená láska k blížnemu, tak aby sa v spoločnosti vytvárala dôvera. A dôvera produkuje prosperitu (okrem iných faktorov. Belošské spoločnosti sú vďaka nej menej nepotistické a tým aj viac prosperujúce). Ono súčasné podoby kresťanstva sú často príliš extrémne: buď ide o patologický altruizmus, slniečkárstvo alebo intolerantný fundamentalizmus. Vidím tam obrovský deficit akéhosi racionálnejšieho prístupu - či už k učeniu, aj k svetu a ľuďom ako takým.