Surogát

Je to vlastne takmer vždy ten istý problém. Aj keď sa to už pokúšali popísať rôznou  terminológiou, nie je to ono. Ale nedávno som narazil na jeden výraz, na jeden pohľad na vec, ktorý sa výborne hodí.

Začnime zas od samého začiatku. Bez zbytočných detailov je v podstate zaručené, že v nejakom čase pred tisícami rokov sa na Zemi zjavil živočích, ktorý mal dosť divne zväčšený mozog. Možno sa to stalo aj viackrát, prosté zväčšenie nejakého orgánu nie je predsa až taký výnimočný zázrak. 

Chcem pripomenúť, že život v bujnej zdravej prírode nie je žiaden neustály boj o prežitie, ako sa to dnes vštepuje do hlavičiek alergických neduživých  detičiek. Veď tie zvyšky skutočnej divočiny, čo ešte zostali, slúžia doteraz ľuďom ako určitý predobraz raja a chodia tam stále žiadostivo regenerovať svoje zdravie. Príroda dokáže byť plodná a prekypuje životom, a teda aj stravou a iným bohatstvom, všade tam, kde nie je abnormálne ničená. Prirodzene, niekedy išlo o život, ale  homo sapiens pre prežitie rodu až tak výkonný mozog naozaj nepotreboval.
 
Lenže mozog si človek nevie zastaviť. Ak na nasýtenie svojích základných potrieb nespotreboval všetok čas a energiu, začal sa človek venovať iným záležitostiam. Začal sa venovať  "surogátnym aktivitám". 
 
Ako surogátne aktivity sa označujú všetky tie, ktoré síce môžu prinášať nejaký nepriamy bonus, ale v princípe je ich účel otázny. Netýka sa to pritom len ľudí - ako príklad môžeme spomenúť psa, ktorý z prebytku energie naháňa hodenú hračku. Alebo vlka v prírode, ktorý sa hrá podobne. Je to asi dokonalá ukážku surogátnej aktivity - je to činnosť z prebytku potenciálu. U psa či vlka to nie je len svalová sila, ktorú si potrebujú vybiť, ale hlavne lovecký pud, ktorý ich ženie do tejto aktivity. 
 
Takisto je to s ľudstvom. Dá sa povedať, že surogát je samoúčelná aktivita.  Ak nedosiahne svoj cieľ, bude dotyčný nejako fyzicky trpieť? Ak nie, tak je to v podstatne druhotná, náhradná, surogátna aktivita.
 
V modernej technickej spoločnosti nie je treba veľa na nasýtenie základných potrieb. Napriek všetkej ideológii okolo náročnosti modernej doby, v realite strednej vrstvy stačí priemerná inteligencia a trocha poslušnosti, aby človek mal tieto zdroje zabezpečené. Ale pretože to je také ľahké, tak je moderná bohatá spoločnosť naozaj plná surogátnych aktivít.
 
Čo sa radí k týmto aktivitám? Nejde ani tak o pasívne radosti, ako čumenie na televíziu a iné jednoduché zábavy, ale práve o tie "prínosné a pozitívne" činnosti. Športové súťaže a "výnimočné" výkony, humanitárne akcie, umelecké a literárne kreácie a v neposlednom rade  vedecké práce. V čase globálneho zosieťovania je to aj blogovanie a filmovanie (áno, aj písanie tohto textu je zrejme surogát). Ale opakujem, za surogátne aktivity nemožno považovať len tie vo voľnom čase, ale jeho podstata je práve v tom, že väčšina takzvanej pracovnej aktivity ľudstva je surogátna zbytočnosť, slúžiaca hlavne na nasýtenie ega jednotlivých súčiastok, ale aj na nasýteni kolektívneho ega spoločností, celého ľudstva. Ľudstvo ma proste deformovaný mozog a nevie s tým prestať.
 
U jednotlivcov je podstatná časť surogátu venovaná ich postaveniu v spoločnosti. Prirodzene, pre nich osobne má ich postavenie benefity, tak sa to nemusí zdať byť len náhradnou činnosťou, ale z hľadiska ich osobných potrieb a potrieb ich rodín ide o benefity, ktoré už pre svoj život nepotrebujú. Hromadenie moci a bohatstva v miere, ktorá ide takmer vždy za racionálnu mieru, v rozmeroch, ktoré sú morbidne veľké - to je typicky surogátna aktivita dneška. 
 
Kým prirodzenú potrebu možno zasýtiť, a je veľmi ľahko možné určiť ten moment zasýtenia, tak surogátna aktivita je už zo svojej podstaty nenaplniteľná. Pri jej činnosti predsa nejde o ten nejaký cieľ, ale o aktivitu samotnú. Nikdy nemajú dosť. Preto sú surogátnici vlastne permanentne frustrovaní. O tom hovorili tie všetky budhizmy a duchovné tradície - túžba je nešťastie. Tú vetu skoro každý pozná, ale väčšina si neuvedomuje, že sa tým nemyslí len tá typická ostrakizovaná "hriešna" túžba po rozkoši či po hmotných veciach - pointa, ktorá sa zväčša v rôznych interpretáciách týchto učení moc nedochovala, je práve v odmietnutí aj "bohuľubých" surogátov.
 
ilustračné foto: skupinka surogátnych idiotov

 

V dnešnej natlačenej spoločnosti, kde sú ľudia len súčiastky stroja, je akákoľvek surogátna aktivita zároveň aj náhradou slobody. Kým v reálnej práci ľudia nemajú možnosť ovplyvňovať dianie, pri surogátnej aktivite dostávajú ten pocit, že oni rozhodujú, že oni si vyberajú. A to teda nielen vo voľnom čase, ale aj v niektorých zamestnaniach, ktoré im v týchto prípadoch veľkoryso poskytne systém, aby ich mal pod kontrolou, aby nasýtil ich pseudo potreby. Poznáte napríklad tú otázku ohľadne zamestnania "A napĺňa ťa to?".  Väčšinou síce ľudia majú pociť, že ich práca "nenapĺňa". Ale faktom je, že bez nej by boli celkom frustrovaní. Podstatný  je tu už ten fakt, že každý človek vraj má  mať akési to "naplnenie" - aj keď vám nik nevie  povedať, čo to vlastne má byť. Proste niečo. Každý to pozná, ale málokto, okrem útlej mladosti, sa nad zmysluplnosťou tohto volania po zmyslplnosti pozastaví.
 
Jedným spôsobom vysvetlenia chodu sveta je túžba po moci. Túžbu po moci sa dá vysledovať prakticky  pri každej ľudskej aktivite, ona dokáže veľa motívov a dôvodov vysvetlí. Ale samotná túžba po moci je sama osebe takmer vždy len surogát. Človek nepotrebuje spoločenskú moc až tak veľmi a to, čo mu jej vlastnenie prinesie, aj tak často nevie použiť. Zaujíma ho moc pre moc, jeho mozog prahne po aktivite spojenej s mocou čiste preto, lebo sa ňou chce zaoberať, lebo mu to dáva príjemný pocit zmysluplnosti a sebavedomia. Hromadenie moci je ultimátna surogátna aktivita.
 
Ľudstvo je proste závislé na surogátnych cieľoch, venuje im neskonalé zdroje, vela času na úkor racionálnej činnosti. Surogát je jeho nové zlaté teľa, ktorému sa klania. Ktokoľvek, kto toto šialenstvo nepodporuje a volá po triezvosti, je trestaný. Ten, kto sa odmietne zúčastniť surogátnych potkaních pretekov, je pokutovaný. A kto dokonca povie narkomanom pravdu o ich fikcii, ten je nenávidený. Zobrať sociálnemu hmyzu surogát je proste horšie, ako zobrať osiam med.
 
Aj keď je dnes surogát rozrastený a hrozí všetko pohľtiť, v minulosti jestvovali vyspelé kultúry, ktoré boli týmto šialenstvom menej postihnuté. Zväčsa už nie sú pri sile, ale dokazujú možnosť, ktorá zas môže nastať.
 

 
 
 
 
 
0
vrbovčan

je najprastarejšia časť mozgu pochádzajúca zdedená po dinosauroch. V nej sa na základe zmyslových podnetov generuje strach a vydáva pokyny k úteku alebo boju. Tieto procesy sa dejú podvedome. Sú to vlastne len emócie. Neriadené myšlienkové procesy. Dinosaury iný mozog nemali. Takto to popisuje psychiatrická veda. Príkladom je, že v prípade nebezpečenstva pri šoférovaní auta, skočíte na brzdu a až po pol sekunde si uvedomíte to nebezpečenstvo. Uvedomujete si ho ale už v inej časti mozgu. V tej, ktorú obsahujú len ľudia. Informácia o nebezpečenstve ústi najprv do amygdaly až potom do ľudského mozgu s nejakým oneskorením. Problém s osobami s poruchou osobnosti, ľudovo psychopatmi, je v tom, že oni si strach neuvedomujú. Čiže spojenie amygdaly s ostatnými časťami mozgu je nefunkčné. Proste neuvedomujú si strach. Osoby takého typu sa stávajú vodcami, manažérmi, a tak podobne. Ich podiel v populácii je 1%.
Dobre to popisuje skúsený český psychiater Radkin Honzák. Dobre sa počúvajú jeho prednášky, lebo má neuveriteľný dar reči.
Prehistorický antropológovia, myslím, stále ešte nemajú prebádaný vývin človeka. Americký psychiater Joshua Green tvrdí, že vývoj civilizácie je nelineárny. Posledných 70 tis. rokov pokročil len nepatrne, ale posledných 10 tis. rokov prekonal enormný vývin.

https://www.youtube.com/watch?v=r7TeFBj9lT0

Norman

Chcel by som tu explicitne pripomenúť, že tu sa tvrdí, že problémom nie sú staré centrá, ale práve naopak.
Problémom je neharmonické zväčšenie niečoho, čo v terajšom stupni poznania nazvem mozgová kôra.
Aj keď som veľký zástanca racionality, ale kôra očividne nie je zárukou racionálneho myslenia. Racionálne myslenie je harmonické a koncentrované. Je to ako s krídlami - vták potrebuje dostatočne veľké krídla na lietanie, ale príliš veľké by z neho spravili obeť vetra.
A to sa stalo s človekom. Zatiaľ, lebo postupne ovládne svoje periférne oblasti, ale momentálne ich nezvláda.Výsledkom je to, že 90% aktivity ľudstva sú surogátne aktivity.
Veci zbytočné alebo škodlivé.

Ale to dnešná psychiatria nepozná.
No, ono Honzák je hlavne sám skúsený manipulátor. Preto sa možno dobre počúva, neviem, ja ho nepočúvam rád. Je to taká tá česká kecálkovská škola, aspoň podľa mňa. Niečo autentickejšie o psychopatoch by som odporučil tu
https://www.facebook.com/strazcapoznania.marioolahblog/videos/2454752544...

vrbovčan

si polemizovať na túto tému. Len ma zaujala.
Neviem, či som Ťa správne pochopil. Veda si nevie vysvetliť taký enormný vývin mozgu? Ani kedy a za akých okolností sa oddelil od ostatných primátov, pričom opice zostali na svojej vtedajšej úrovni?

Norman

Nie, nárast mozgu nie je problém. Nárast mozgu nie je problém vysvetliť. Nárast akéhokoľvek orgánu je práve to najľahšie, čo sa pri dedičnosti odchyľuje od rodičov, čo najľahšie mutuje. A často k tomu dôjde aj skokom, tu naozaj ľahko dochádza k výrazným mutáciám.

Problém je to, ako to potom s takým orgánom funguje.
Mozog majú veľký aj delfíni aj sloni, aj sú naozaj inteligentní. Ale nič o nich nevieme, takže ich spomínam lenako príklad, že vysoká inteligencia v prírode nie je až taký zázrak a unikát..
Aj človek má mysliaci potenciál dlhé tisícročia, a len od určitého času akoby ho nezvládal. Ako keď neskúsený jazdec na motorke pridá plyn, táto mu začne pod rukami zrýchlovať a ťahá začiatočníka za sebou po zemi - stroj je (pri)silný, ale ovládanie jazdca príliš chabé, doslove žiadne, nič nevie o stroji, ktorý sa pokúša využiť. To presne sa deje s ľudstvom. Skúša zneužiť svoju inteligenciu a pritom nemá poňatia, čo to je.

Nie je problém si kúpiť silnú motorku, to nie je tá záhada. Zaujímavejší problém je uvedomiť si, že ju nezvládame a že to je naozaj nebezpečné.
Ale aj tá analógia je stará známa a ešte nepresná. Presnejšie je to tak, že my vlastne sedíme na stroji, ktorý má ohromnú radosť z jazdenia, sám si pridáva plyn a neustále sám hľadá svoje surogátne ciele. Nie sú to naše ciele, sú to jeho ciele, jeho hranie sa. A to sa týka všetkých ľudí, ako inteligentov, tak aj najväčších hlupákov. Hlupáci sa venujú viac drogám alebo peniazom, inteligenti napríklad biblickému kódu, ľudským právam alebo tmavej matérii. Sumárne v tom ale nakoniec nie je vlastne žiaden rozdiel. Podobný surogát.

A spomínam to preto, lebo by bolo dobré túto surogátnu aktivitu, túto surogátnu posadnutosť zastaviť a byť zasa normálnou duševne harmonickou bytosťou.