Zalezte!

 Adorácia novembra 1989 a jeho výdobytkov nabrala rozmery voľakedajších osláv VOSR. Nadšene sa vyjadrujú novembrové elity, ktoré robili na námestiach rozlieskavačov, pozitívni jedinci zo štrngajúcich davov, aj mládež, ktorá získala poznatky o strašidelnom socializme v škole na hodinách ideológie. O to viac treba oceniť text z Pravdy "Krátka pamäť novembrovej revolúcie."

 Spomínanie si na November a štyridsať rokov, ktoré mu predchádzali, má na Slovensku paradoxný charakter. Pri popise zločinnosti tzv. komunizmu sa pravicové médiá vždy rady vrátia aj sedemdesiat rokov späť k februáru 1948 alebo vykonštruovaným procesom 50. rokov, ale na jeseň 1989 si spomínajú akosi útržkovito a selektívne.

Inak sa nedá vysvetliť, kde sa pri pravidelných oslavách boja za slobodu a demokraciu stratili kľúčové požiadavky námestí českých a slovenských miest, medzi ktoré patrila aj rovnosť, odluka cirkví od štátu či špecificky v Bratislave aj ekologická agenda.

Dvadsiateho novembra 1989 vzišlo z centra protestov Prehlásenie robotníkom a roľníkom, ktoré ich prizývalo k vzájomnej solidarite, kritizovalo privilégiá vtedajších elít a pranierovalo sociálno-ekonomické problémy, ktorých ani na sklonku „komunizmu“ nebolo málo. Rovnosť bola prítomná na transparentoch aj v požiadavkách na demokratizáciu režimu.

Spätná štylizácia víťazov

Ak dnes niektorí protagonisti Novembra tvrdia, že od začiatku zaujímali tvrdý antikomunistický postoj a pri protestoch nešlo o nič iné ako o úplnú zmenu politicko-ekonomického zriadenia, musíme to interpretovať skôr ako spätnú štylizáciu než ako dejinnú skutočnosť.

Pri svojom vzniku bolo VPN hnutím zameraným na to, čo nieslo vo svojom názve: presadzovanie nenásilného dialógu, prepustenie politických väzňov, získanie prístupu do médií a slobodu verejného zhromažďovania sa. V počiatkoch protestov nešlo o prevzatie moci, ale o jej demokratickú a kritickú kontrolu.

Sociologické prieskumy, ktoré sa konali v zlomovom období decembra 1989, ukázali, že popri veľkom množstve nerozhodnutých ľudí existovalo asi 40 percent takých, čo si želali humanistický a demokratický socializmus, a len 3 percentá opýtaných sa vyslovili za kapitalizmus. Zároveň si však iba 4 percentá želali, aby v ústave ostala zakotvená vedúca úloha KSČ.

Z údajov, ktoré sú k dispozícii, možno teda odvodiť, že sa kľúčmi neštrngalo za triumfálny nástup neoliberalizmu a predátorskej privatizácie, ale práve za skutočné napĺňanie hodnôt socializmu (solidarita, rovnosť, nenásilie), politickú pluralitu, ľudské práva a slobody.

Podľa svedectva Martina M. Šimečku aj v disente sa našlo nemálo ľudí, ktorí zastávali liberálne ľavicové hodnoty. Predtým boli za svoje presvedčenie perzekvovaní nielen veriaci či antikomunisti, ale aj ľaví kritici režimu (Hnutie revolučnej mládeže, Jiří Pelikán, Miroslav Kusý a ďalší). Prezentovať protirežimovú opozíciu ako vývojovo nepretržitú líniu a skupinu ľudí rovnakého presvedčenia je preto ahistorické a manipulatívne.

Napokon, aj predstavy o vývoji po odstavení komunistov od moci sa rôznili. Dnes i novembroví tribúni uznávajú, že súčasný stav nie je úplne tým, za čo bojovali. Ponúka sa preto otázka, kto je dnes nositeľom odkazu Novembra a či sa ho dá sprivatizovať. Ako prax ukázala, možné to je.

Kto odovzdá pochodeň?

Bezradnosť z toho, že nevieme, kam ďalej, sa prejavuje aj v tom, že pri hodnotení udalostí spred 30 rokov a „komunizmu“ sa najmä víťazná časť verejnosti uspokojí s frázami a rozhorčením, že na „totalitný režim“ predsa len ktosi môže spomínať i v dobrom.

Duch revolúcie nežije uctievaním popola, ale odovzdávaním pochodne ďalším. Rétoriku nežnej revolúcie sa pokúsili obnoviť organizátori a účastníci zhromaždení Za slušné Slovensko, ale zmätenosť požiadaviek a nepochopenie hĺbkových, systémových príčin problémov krajiny iba podčiarkli, ako ďaleko od seba môže byť v politike forma a obsah.

Je najvyšší čas spochybniť spomienkový monopol a obrátiť sa s uznaním aj na ľudí, ktorým doteraz elity tvrdili, že si pamätajú nesprávne a nedôležité veci, zavrhli ich život ako nepodstatný preto, že ho ktosi prežil v „komunizme“.

Kým pre časť aktivistov sa November stal žriedlom zásluh, legitimity a uznania, pre obrovské skupiny obyvateľov vtedajšieho Československa i neskorších oboch samostatných štátov bola jeseň 1989 rýchlo zhasnutou iskrou nádeje a zánikom čo i len formálneho uznania, ktorým sa „komunizmus“ snažil dať najavo, že si život a prácu obyčajného človeka váži.

Čelíme ekologickej katastrofe, ktorá sa zdá byť už takmer neodvratnou. Najväčšia cirkev, ktorej príjmy zo štátnej kasy opäť výrazne narastú, s chuťou rozdúchava vykonštruovaný kultúrny konflikt a nerovnosť sa stala želaným stavom, ktorý má motivovať chudobných a znevýhodnených, aby sa viac usilovali. Revolúcia sa obrátila naruby. Je dôležité si ju pripomínať, ale v jej úplnosti, so všetkými jej vnútornými protirečeniami, výhrami aj prehrami, ktoré z nej vyplynuli.

Najlepšou poctou revolúcii je pokračovať v nej. Nie však v tej verzii, ktorú si neskôr presadili antikomunistické a kapitálotvorné elity, no v tej, za ktorú štrngali ľudia na námestiach. Po viacerých sklamaniach posledných tridsiatich rokov sa zdá byť nemožné vo verejnosti opäť vzbudiť nádej a politickú predstavivosť. Je to však jediné východisko, ako si môžeme zachrániť budúcnosť.

(Autor Martin Makara)

Stručne povedané, ľudia nedostali, čo chceli a prišli aj o to, čo mali.

Víťazom novembrovej revolúcie odkazujem pri príležitosti 17. novembra len jedno: zalezte. Čím skôr na vás zabudneme, tým lepšie. Pre vás.

 

Pé es: Tetka Balogová zo Smetiarne v článku prelezenom konšpiračnými teóriami už naliehavo varuje pred vnútorným nepriateľom, ktorý nás ide obrať o výdobytky Novembra :)  

Mimochodom, prvým zavraždeným novinárom po novembri 1989 bol Karol Ježík. 

 

Autor: 
forma: 
vrbovčan

prišli na traktoroch, rozdávajú sa odznaky, mladí moderátori, požiadavky na odstúpenie členov vlády a premiéra, ostatné požiadavky všeobecné vágne. Aká podoba s Bratislavou. ČT24 - Praha Letná.
Jeden rukopis. Ide len o rozbitie V4? Prečo nie aj Rumunsko, Bulharsko? Pobaltské štáty majú. Poľsko, Maďarsko, Srbsko načaté.

mailer

Chcem iba niečo doplniť o tých v texte spomenutých vykonštruovaných procesoch 50.-tych rokov. Málokedy, a stále menej a menej sa v tejto súvislosti spomína a hlavne extrémne nedoceňuje program zvaný splinter factor, dielo vtedajšieho CIA šéfa Dullesa. Cieľom bolo navzájom rozoštvávať komunistických funkcionárov proti sebe dodávaním "dôkazov" o ich zradcovskej špionážnej činnosti v prospech "západného imperializmu". A div divúci, práve toto bol veľmi častý bod v obžalobách na smrť odsúdených. Nepochybujem, že tie dôkazy boli perfektné. A hlavne dopad toho celého na morálku obyvateľstva so všetkými dlhodobými dôsledkami. Myslím, že ani Dulles nepočítal s takým úspechom. Literatúra o tomto sa postupne stráca a dokonca začína byť nahrádzaná systémovými tvrdeniami, že to všetko sú resp. boli len lži. Nedávno som natrafil na fundovanú a detailnú diskusiu medzi historikom Tomášom Černákom a politológom Romanom Michelkom o celom tom vývoji. O splinter factor ani slovo.
Keď sa teda kdekoľvek hovorí o vykonštruovaných procesoch 50.-tych rokov, malo by sa trochu myslieť aj na toto.

mino

Minulý režim bol debilný, šedivý. Dohodol si ho u nás Stalin s našími terajšími spojencami, potom čo porazil nimi sponzorovanáho a nasmerovaného Hitlera. Ostatné sme si posrali sami. U Rusov sme mali najväčšiu dôveru, ale sami sme si zariadili tvrdší režim ako všetci naokolo. Kolektivizáciu si nedovolili v Poľsku, Slovinsku a živnostníci fungovali všade naokolo, plus guľášový socík v Maďarsku-napriek okupácii. Dnes nám opäť synovia a vnukovia tvorcov tohto totalitného režimu chystajú nové svetlé zajtrajšky.

V predvečer 30. výročia prevratu sme dostali darčeky ktorými sa v priamom prenose potvrdilo, kde sme to posledných 30 rokov žili a kam sme dospeli. Gorily, oligarchovia, mafiáni a predstavitelia moci, spravodlivosti si tu vytvorili vlastné kráľovstvo.

Zvukový záznam Gorily je rovnaký šok ako prejav Chruščova o Stalinovom kulte osobnosti. Nachádzame sa kdesi v roku 1956 minulého totalitného režimu. Prebehli všetky megakrádeže - znárodnenia, kolektivizácie, menová reforma.
Okrem menovej reformy tam boli okradnutí jednotlivci, rodiny.

Gorilami bol okradnutý celý národ, vrátane detí, sirôt, dôchodcov, chorých. Aj zdravých a schopných, ktorí pre vlastné vzdelanie a realizáciu odchádzajú do zahraničia a radšej sa už nevracajú.

Stratili sme všetko čo sme mali. Rozdali sme rodinné striebro, stratili to čo sme v ČS(S)R vedeli robiť, stratili trhy, ekonomickú a potravinovú sebestačnosť, stratili budúcnosť.

Nesklamal ma Fico, lebo som ho nevolil. Sklamali a rýchlo vyliečili náš najliberálnejší ekonóm, najlepší minister financií na svete s najlepším premiérom. Potom najlepší pREZIDENT, dobrý neskôr pa(o)dlý anjel.

Tento automobilkový režim sa rozpadne pri najbližšom svetovom ekonomickom kýchnutí a nežnú revolúciu si na rozdiel od komunistov nezaslúži.

vrbovčan

ako provinčný národ. Oslavujeme udalosti, ktoré sa udiali v iných národoch. Korunovačné slávnosti, boľševickú revolúciu v Rusku, teraz tzv. Zamatovú revolúciu. Pozrel som si záznam toho slávnostného koncertu. A môžem povedať, že s uspokojením som zkonštatoval, že vzhľadom k úrovni a účasti je oslava tejto pražskej udalosti v absolútnom útlme. Porovnajte si to napríklad so SNP. Je to niekoľkodenný program plný produkcií slovenskej kultúry, ani nehovorím o folklóre, ktorý má svetovú úroveň, medzinárodná účasť na diplomatickej i vládnej úrovni, vojenská prehliadka, výstavy atď. A hlavne masová návštevnosť.
Nech už je pre niekoho akokoľvek táto historická udalosť kontroverzná, je dobré, že sa takto dôstojne pripomína.