Hodnoty sú niečo iné, ako ekonomizmus.

Niekoľko príkladov:

1. Keď sa stane nehoda a rozbijem si mobil, je to smola. Musím zaplatiť pár stoviek za nový, je to pre mňa jasná škoda.

Pre obchodníka a výrobcu mobilov je to zárobok. Pre prírodu je to strata ďalších zdrojov. Pre ekonomistov sú to vyššie dane, vyššie HDP, ekonomisti moju stratu vítajú.

2. Keď podľahnem tlaku reklamy a zmyslím si, že by bolo dobré si kúpiť nový mobil, je to pre mňa rovnaké nešťastie, ako keď ho rozbijem. Získam len malé zlepšenie na novej hračke, ale strácam tých pár stoviek. Ako v predošlom prípade: na mojej škode sa teší sa výrobca, predajca a ekonomisti so svojím HDP. Príroda zas len stráca zdroje.

3. Keď nastane pandémia, nekupujem si mobil. Obchody sú zavreté, ale aj atmosféra neistoty neprovokuje ľudí k míňaniu, aj keď sa nakúpiť dá cez web. Ja tak ušetrím pár stoviek eura za niečo, z čoho by som aj tak nemal skoro nič.

Výrobcovia a predajcovia ale nemajú peniaze. Nedostanú moje peniaze. Ekonomisti zavýjajú, lebo im HDP klesne o desať percent, a to ich asi nejako fyzicky bolí. Ale príroda si naopak oddýchne, ušetrí zdroje.

Zoberme iný príklad.

V drahej budove poskakuje banda škaredých šašov. Chodia tam ľudia a pod vplyvom propagandy a snobstva platia za ten pohľad. Ekonomisti sú radi, hýbu sa im čísla, aj keď prínos tejto činnosti je len kultúrny, nie ekonomický. Pre ekonomistov je dôležitý aj tok čísiel, v ich dogme je zmena peňazí nadefinovaná ako dobro.

Teraz prišla nemožnosť sa stretať. Vírus to zakázal, nie človek. Šašovia neskáču, ale hlavne ľudia neprichádzajú na svojich autách z ďaleka a NEPLATIA za lístky. Ľuďom zostávajú ich peniaze, len šašovia a ich ansámbl nemajú nič. Ekonomicky sumárne sa nič nestráca, naopak, ušetrí sa za jazdy, róby, réžiu a vyhrievanie. Jediné, čo sa stráca, je tá kultúra – ľudia prichádzajú o ten cirkus a doma kvôli tomu veľmi, veľmi trpia, to áno, nevieme si to ani predstaviť, ako hrozne im to chýba. Ale ekonomisti by nemali zaznamenať žiadne straty, naopak, je to takto lepšie.

Je to jasné?

To je celý ten podvod o ekonomickom utrpení v spomalených časoch.

Šetrenie NIE JE STRATA. Ekonomisti síce nemajú svoje čísielka HDP, obchodníci nemajú kšeft, ale ľudia majú SVOJE peniaze, ktoré nemíňajú. Tie sa predsa nevyparili, sú tu. Mali by tu byť.

Naša spoločnosť je založená na absurdnej teórii večného rastu. Ekonomisti preto žiadajú dennú obeť svojim bohom, otroci musia denne v strese behať, aj keby to malo byť nezmyselne do kruhu. A u väčšiny z nich to naozaj JE nezmyselné behanie do kruhu.

Súčasné pozastavenie spoločnosti nie je pre ekonomistov nebezpečné preto, že by spoločnosť zaznamenala skutočné straty, ale preto, že v zastavenom stave ľudia môžu jasne vidieť, aké je ich doterajšie bláznenie HODNOTOVO nezmyselné. A toto je pre ekonomistov, pre ich ideológov a bandu za nimi, toto je pre nich niečo, čo ich privádza do šialenstva.

Pandémia je len príklad

Súčasná pandémia je len náhodný príklad. Mocní sveta by ju nevyhlásili, ak by reálne neohrozovala ich cirkus. Nejde o žiadnych starcov či slabých, zastavenie spoločnosti museli zaviesť nie z humanitných dôvodov, ale preto, že by v priebehu mesiaca padlo do postele dvadsať percent otrokov, prestala by fungovať základná infraštruktúra a rozmohla by sa absolútna panika. Ekonomisti sa bránili, špekulovali o premorení, skúšali – ale nakoniec pod tlakom udalostí v Taliansku, Španielsku, Británii ale aj všade inde museli zaviesť lockout. V prípade paniky by sa ich moc stratila úplne, ich cirkus by sa rozbil ako šálka kávy.

Ale, ako sme povedali, aj súčasný stav je pre nich dlhodobo nepríjemný. Nie pre bežných ľudí - kým sa podarí vypestovať potraviny a základné veci, je spoločnosť v pohode. Tento stav je nepríjemný a nebezpečný pre ideológov nekonečnej žranice. Preto štvú svoje figúrky typu Sulík a podobná spodina, aby spoločnosť čo najrýchlejšie zas rozkrútili.

A aj sami otroci volajú: „Chceme sa zas plahočiť pre vás, pán veľkomožný, chceme, aby ste nás zas bičovali a dávali nám omrvinky a občas aj cukríky, chceme zas poskakovať a pišťať“. Otroci už nedokážu obsedieť na mieste, chcú sa predvádzať, ukázať, akí sú dobrí, chcú sa krútiť, chcú pochvalu, chcú si zaslúžiť svoju kosť. Otroci makači si nevedia predstaviť, ako by mohla jestvovať spoločnosť bez toho, aby oni nedokazovali, akí sú dobrí, bez toho, aby sa nepretekali v kruhu. Gorila si zrejme dokáže v kľude užívať svoj život a svoju silu, ale opice makaky veru nie, tie musia neustále skákať a pišťať. Opice makaky si absurdne myslia, že to oni urobili kvet, ktorý voňajú, že oni urobili banán, ktorý žerú, že oni vytvorili korunu stromu, ktorá im dáva útulok a v ktorej spokojne spia.

Pandémia je len príklad, ktorý ukázal ľudstvu, aká slabá je ich spoločnosť a ako tupí a bezmocní sú ich scholastici. Ale opice makaky nepochopili, chvíľu zo strachu posedeli, ale už zas vreštia a chcú skákať dole hlavou do prázdneho betónového bazéna.