Slovenské kocúrkovo sa blíži ku voľbám. Tie voľby sú oficiálne predčasné, reálne sú ale oneskorené, až príliš neskoré.

Voľby sú stále bod, kde sa veci pri správnom zásahu môžu výrazne zmeniť. Voľby sú stále dôležitým bodom v mechanizme súčasného režimu. A ak je v hre dosť veľký bank, je to zaujímavé.

Ale na Slovensku v banku z formálneho hľadiska už moc nie je. Slovensko je rozkradnuté a patrí zahraničným korporáciám. To je základná realita.

Technicko politicky tu (prakticky) všetky média a (prakticky) všetky (mimovládne) organizácie vlastní (západné) zahraničie. To je druhý základný mocenský fakt. To sa nezmení miernym posunutím počtov v parlamente.

A za tretie, slovenský národ je historicky národom sluhov - buď ubitých pomýlených bírešov, alebo ešte horšie, aktívnych psychopatických kolaborantov. To len tak nezmenia nejaké voľby, to treba hlbší a dlhší psychokultúrny proces.

Kto bojuje proti komu?

Základný boj na Slovensku je boj Západu o možnosť útočiť na Rusko. Nadvláda USA nad kolóniou Slovensko je základným bodom týchto volieb. Proti nej stojí uvedomenie si národného princípu, proste toho, že sa každý element, teda aj národ, musí starať o seba, ináč ho okolie skôr či neskôr zničí. Aj keby to vlastne nechcelo, nesamostatná entita je odsúdená na zánik.

Vieme, ktoré sú proamerické strany. Saska, PS, Olano, Demokrati, Modrí ... Motivácia ľudí v nich a ich voličov jediné - dolár. Bolo im sľúbené bohatstvo - a tak sa boja o to čo majú, aj o to, čo môžu mať. A pociťujú naozaj strach - pretože proti nim je už reálna sila znova poníženého ľudu, a pretože deep state v USA už stráca o Slovensko záujem z hospodárskych dôvodov a tak podporu neposiela. Slovensko je hospodársky už len vyjedený ohryzok, a tak je zahadzované. Sľubovaný americký blahobyt, ani švajčiarsky dôchodok, už sem nepríde.

A tu sme pri druhom bode konfliktu na Slovensku - konfrontácia korporácii voči svojím otrokom-robotom. Roboty na Slovensku boli stáročia poslušní, ako som už písal, povstania sa tu diali vždy len zo zahraničia. Ale aj roboty potrebujú šťavu a kým predošlý byrokratický režim reálneho socializmu síce moc šťavy nemal, ale staral sa o základnú dodávku. Tento režim sa nepremyslene o to prestal starať, postavou svojho súčasného hovorcu Sulíka a jemu podobných to explicitne odmietol. To môže vytvoriť zásadný zlom.

Ďalšie témy sú treťoradé, niektoré zámerne zástupné. Ako keď sa stretnú dva psy a oňuchávajú si zadok a genitálie, tak sa konflikt tzv. liberá.lov a konzervativcov zversky zameriava na svoje medzonožie. Jedni tvrdia, že si robia obavu o možnosť trtkať ako psy s kýmkoľvek a kohokoľvek, druhí zas o možnosť priviesť na svet mláďa. Teda oboje o veci, aké má každý potkan a nebojí sa o ne. Obe sú to teda umelé zástupné témy. Sú zámerné vnesené do diskurzu, aby ho otrávili - ale riešením nie je sa s nimi strácať čas a snažiť sa vysvetlovať ich absurditu, riešenie je jednoducho ich poslať do toho telesného otvoru, kam patria.

Spravodlivosť?

Jeden chlpatý primitív, potomok komunistického funkcionára Šimečku, povedal, že "Fico túži len po pomste". Bodaj by mal výnimočne pravdu a Fico a jeho ľudia naozaj chceli vyhrať voľby hlavne preto, aby nastojili spravodlivosť. Očistu treba.

Fico nebol v tomto smere nikdy radikál, je to človek stredu. Ale teraz je už situácia kritická a svinstvá bláznov ako Matovič, Heger, Čaputová, Lipšic, Naď a mnohých iných sú už také veľké, že bez ráznych činov to nepôjde. V žiadnom prípade sa nedá váhať.

Slovensko prvý raz od prevratu, či skôr od konca vojny 1945, má možnosť voliť ako tak vyzreté strany, tak uvidíme.

To je všetko. Voľby presne ukážu, ako (málo) sa posúva liečebný proces v týchto končinách. A tak sa intenzívnejšie liečenie, plakanie aj vrieskanie, hryzenie a vrčanie, začne práve až po voľbách. Voľby sú len štartovací výstrel.