Arogancia mocných a špecifiká Slovenska

Nemám rád reči o špecifikách Slovenska alebo Slovákov, či už v dobrom alebo zlom. Slovensko je malá krajina a tak sa principiálne nelíši od svojich susedov, či už horných, dolných, predných, zadných. Väčšinou sa Slovákom a Slovensku priraďujú atribúty, ktoré sú úplne bežné aj inde. Objektívne povedané, skôr je problém nájsť niečo, čo je naozaj špecificky slovenské. A tak je to dobre, mne to tak vyhovuje. Nepotrebujeme výnimočnosť.

Nie som nejaký národovec, nikdy som nebol - som povahou skôr kozmoplita, mám takú tú internacionalistickú výchovu, ovládam jazyky, odmalička som podobne ako zvyšok stáda hltal veci zo sveta a nikdy som nemal tendenciu mentálne sa  zatvárať na malý kúsok zeme.

Napriek tomu ale nie som blbec a pochopil som, že národ je pojem znamenajúci najmenšiu jednotku schopnú samostatného života. Ani jednotlivec, ani rodina, ani kmeň samostatne neprežijú - najmenšia životaschopná jednotka sa nazýva národ. A teda národ je ten čln, v ktorom sa každý z nás veze a ak aj iné člny môžeme a máme oceniť, na ten svoj si musíme dávať naozaj pozor. To je podľa mňa racionálna pravda a racionálne východisko nasledujúcich úvah.

 

Slovenská republika vznikla ako dôsledok palácovej (r)evolúcie v Moskve,  začatej roku 1985 Gorbačovom.  Výsledkom "prestavbových" zmien, zvrchu vnútených aj satelitom, bola nezávislosť Československa od Moskvy a jeho následný priam okamžitý rozpad na dve časti. Ten rozpad nik prikazovať nemusel ani ho nik neriadil, ten bol absolútne prirodzený a zrejme nezastavitelný. Podstatné je uvedomiť si, že Slovensko vďaka týmto rýchlym zmenám nemalo mocenské vrstvy, ktoré by s ním naozaj počítali, ktoré by mali s krajinou úžší svetonázorový vzťah, ktoré by svoju prácu spájali s jeho nezávislou existenciou.

Môžeme si tie politické strany v krátkosti prebrať.

Jedna várka boli proamerickí sluhovia, netreba ani menovite, netreba nič viac. Potom neflexibilní čechoslovakisti, ktorí sa zotrvačne modlili smerom k Prahe, aj keď im Češi pluli do ksichtu. Prirodzene, maďarská národnosť a ich predstavitelia mali ako prioritu Budapešť - ale tá na nich aspoň neplula, pokiaľ viem. Následne môžeme vyčleniť obracačov kabátov, ako Mečiar. Nezabúdajme, že aj tento agent bol úprimne proti oddeleniu a o národe vedel len to, že je zrazu tu. Podobne je na tom Smer, ten síce dnes už s väčším pochopením, socialisti ale stavaní na to nie sú. Bola tu SNS, s pochybným zbohatlíkom a asi zámerným provokatérom na čele - jej politika a jej výsledky nestoja za hodnotenie. Tesne po revolúcii vznikali nejaké lokálne národovecké skupinky - ale všetky ich systém doslovne rozmetal. Na konci zoznamu máme skupiny mladých založené na tisovskej nostalgii, napríklad čosi ako Pospolitosť - tie ako tak prežili azda aj vďaka svoje mladosti, ale aj kvôli tomu, že systém si "fašizoidné" prvky v médiach priam pestoval. Ovšem všetci sa zhodneme, že hľadať v nich politickú múdrosť by bolo príliš odvážne.

To je všetko. Nič také, čo by naozaj bolo mocensky a inteligenčne spojené s touto zemou, sme za celý čas nemali.

Táto nevyzretosť moci sa prejavuje v jej nízkej kvalite a vo všetkých možných nedostatkoch života - o tých ale teraz hovoriť nebudem. Buďme nad vecou, doprajme si čierny humor, veď sú aj horšie údery osudu, tornáda, zemetrasenia ... s týmto sa nedá nič robiť, len sa s ťažkou minulosťou zmieriť a stavať nové.

 

Chcem hovoriť o tom, že skoro všetky spomínané skupinky, ktoré sa dostali takto viacmenej náhodne k moci, majú voči jej zdroju, voči svojmu národu a zemi, absolútne výnimočne arogantný postoj.

Toto, a nič iné, je absolútne slovenské špecifikum.

Arogantný postoj bývalých aj súčasných  politikov, zbohatlíkov, ideológov a iných mocenských štruktúr voči slovenskému národu, je podľa mňa niečo abnormálne. Také niečo nemali ani koloniálni miestodržitelia voči zotročeným národom. Také niečo nemala francúzska šlachta voči galskému tretiemu stavu, ruská oligarchia voči nevoľníkom, americkí kraviari voči černochom. Chápte ma, všetci vieme, že celá história je konfrontácia skupín, plná tragédií, jedna skupina zožiera druhú a tá viťazná si ani najmenej neváži tú prehrávajúcu. Ale je to cudzia skupina, ani víťaz ani porazený príliš nad tou druhou nešpekuluje, je to nezaujate, neosobné, ako keď žralok odhryzne treske hlavu. V prípade pomerov ako na Slovensku, je to iné - tu je to ako so siamskymi dvojčatami, z ktorých jedno si zobralo moc, všetky privilégia, zdroje aj všetky zbrane a celý čas, celých dvadsať rokov, sa snaží tú druhú, schudnutú, unavenú a vysilenú polovicu - odrezať. Ale to nejde, Slovensko nie je zlepenec ako Československo, Slovensko je jeden celok.

A preto to tak bolí.

Ku všetkým objektívnym problémom sveta, od vyčerpania fosílnych palív až po nádor zvaný banky, ku problémom, ktorým sa nik nevyhne, máme na Slovensku navyše ešte túto bolesť, ktorú sú ľudia nútení znášať. A celé to je zbytočné, len kvôli všetkým tým arogantným postprevratovým psychopatom.

Som si istý, že v Poľsku, Česku či Maďarsku ani v iných krajinách  také problémy nemali a nemajú. Trúfam si tvrdiť, že pre toto Slováci psychicky trpia viac, ako okolité národy. Ba dá sa povedať, že viac, ako aj mnohé iné, aj chudobnejšie alebo inak postihnuté národy. Toto sociálne utrpenie je niečo, čo nie je dané finančným príjmom na hlavu, technickou úrovňou ba ani objemom a zložením stravy, ale niečím zložitejším.

 

Som realista. Viem, že svetovú avantgardu Slovensko robiť nebude a ani by som to nechcel. Robiť tu zásadné systémové zmeny je nemožné - zožrali by nás medzinárodné svine. Ale chcem a myslím, že sa to dá, aby Slovensko bolo zbavené ideologickej záťaže tých rokov poprevratových omylov. Je to doba, keď ešte republika mala zalepené oči ako novonarodené šteňa, je to v každom prípade doba nedospelosti. Je treba za tým spraviť  čiaru, nie hrubú čiaru amnestie, ale čiaru všeobecného politického odsúdenia. Treba si uvedomiť, že naozaj dobrá politika bola v tom období len a len výnimkou. Chcem, aby každý z tých politikov porevolučného chaosu dostal ani nie nejaký Berufsverbot, ale aby oficiálne bolo povedané, že každý z nich je zločinec. Aby tak, ako nik nemôže otravovať verejnosť napríklad rečami Gottwalda, Zápotockého a Husáka bez toho, aby nebol obliaty kýblom opovrhnutia, aby rovnako nik nemohol viac urážať a otravovať verejnosť jedmi z papule Gála, Šebeja, Dzurindu, Mikloša, Mečiara, Slotu, Čarnogurského, Osuského a všetkých tých ostatných strojcov obdobia úpadku. Revolúcia požiera svoje deti a tamtie potraty mali byť už dávno na smetisku.  Je treba, aby tak, ako sa oficiálne dištancujeme od časov stalinizmu, časov Novotného a Husáka, aby sme sa dištancovali aj od časov Gála, Mečiara, Čarnogurského, Dzurindu. Vypitvanie novej bezbrannej republiky je čierne obdobie.

Toto je jednoduchá zmena paradigmy, ktorá nie je žiadna utópia. Je to v podstate len formálne vyjadrenie už dnešného stavu verejnej mienky. Dá sa to spraviť a má to význam - mnohým by sa uľavilo.

 

 

 

( titulný obraz: Goya, cyklus Hrôzy vojny )

Autor: 
region: 
Anonym Bojazlivý
Ako si "systém "fašizoidné" prvky v médiach priam pestoval" ? "Minister Kalimero, súkmeňovec Čudo-Judo, pochopil, že má čo vysvetľovať. Odkedy sa stal ministrom, jeho osoba a majetok sa stali nedotknuteľnými a okrem radových policajtov disponuje aj početnou skupinou osôb z radov mafie. Mafiáni sú platení z peňazí daňových poplatníkov a majú štatút tajnej vyhlášky pod krycím číslom 007. Teda okrem narúšania občianskych mítingov proti gorilám, majú oprávnenie beztrestne fyzicky napádať nepriateľov Ficzraelu, demolovať ich majetok, vyberať výpalné pre svojho bossa, podpaľovať politickým odporcom autá či dokonca zabiť hociktorého zo študentov, ktorý by si dovolil mať dlhšie vlasy ako minister." http://www.protiprudu.org/krajinou-prechadza-strasidlo-strasidlo-kotlebi... A chýba mi tam Radičová.  
Norman
Systém v médiach rozmazával čokoľvek, čo vyznievalo fašisticky. Uniformy boli pre nich lákavé sústo. Zdôrazňujem, pre média! Je to také otázne, pomohlo aj poškodilo to obe strany. Pospolitosť sa stala aj vďaka tomu známa, ale dnes od takých detinskostí upustili - ak dobre vidím. Média neskôr tiež prestali s ich dvojznačnou chcenou - nechcenou propagáciou. Ale stále chcú, aby sme tu mali fašizoidov. Tak tým svinkám Galovským svietia oči od radosti, keď o nich hovoria.   Nedal som tam ani Fica, ani Radičovú - v podstate myslím hlavne na prvé desaťročie divokého porevolučného stavu. Nie je to o dnešnej politike, na tú sú vždy rôzne názory, je to o jednoznačnej minulosti porevolučných rokochv a ZLYHANI VSETKYCH vtedajších páprdov,  do jedného. Nie je to kritika samého novembrového prevratu - ten aj tak robili spolu Rusi s Amíkmi - je to o rokoch potom. Nie je to obhajoba socialistického obdobia, to bolo minimálne rovnako zlé, ale tak, ako socík neospravedlnuje posametovú žumpu, tak sametová žumpa neospravedlňuje bordel predošlého socializmu. Z blata do kaluže. Posametová žumpa.      
Prasiatko
Také niečo nemali ani koloniálni miestodržitelia voči zotročeným národom.- to je hrubý omyl. Bolo aj horšie - inde. Spýtaj sa na lov na ľudí na pobreží otrokov (resp. Slonoviny) Choď na Tasmániu a naštuduj si genocídu domorodého obyvateľstva..v tej jednej vete si prestrelil :)
Norman
tak trocha obrazne.) Samo, že fakticky máš pravdu.  
Norman
hm, vidím niečo zle, alebo je http://afinabul.blog.cz/ bez pohybu, od nedele?
Pavel Kamas