Čo je to rasa

Pre veľký záujem sme sa rozhodli prebrať jeden článok z tejto tématiky. Jedná sa o preklad z Američtiny, z amerického prostredia. 

 

Protože se s vydáním knihy A Troublesome Inheritance: Genes, Race, and Human History dlouholetého redaktora New York Times Nicholase Wadea, specialisty na genetiku, dostala znovu na přetřes otázka, jak vědecky mluvit o rase, rozhodl jsem se znovu otisknout svůj starý Seznam často kladených otázek o rase. Wade i já dospíváme k v zásadě podobným empirickým závěrům, přestože se východiska našeho uvažování o rase ve skutečnosti dosti zásadně liší. Wade sleduje tradiční Linnéův „hierarchický systém“, která rasy bere jako poddruhy, zatímco já sám vyznávám spíše přístup zezdola nahoru, když rasové skupiny pokládám za částečně incestní rozšířené rodiny.

Následuje lépe formovaná verze mého FAQ k rase z roku 2007, které vyšlo na webu VDare. Jedná se o úvod pro laiky do pro tolik Američanů nejasného tématu.

 

Otázka: Proč tolik mluvíte o rase?

Odpověď: Většina lidí mluví o rase vcelku často. Já o ní píšu.

Proč lidem na rase vůbec záleží?

Proč lidem záleží na tom, kdo jsou jejich příbuzní? Možná by na tom lidem záležet mělo, možná ne, nemíním zde však vést morální kázání. Na každý pád ale lidem na rase záleží, a proto je dopady této skutečnosti důležité pochopit.

Co je podstatou rasy?

Spřízněnost.

Rasa říká, kdo je s kým příbuzný.

Chcete říct, že rasa je něco jako rodina?

Jistě, rozšířená rodina. (Abych byl úplně přesný, určitý typ rozšířené rodiny, souvisleji patrný v čase než formě; toto rozlišení rozvedu níže.)

Rasa znamená rodina? O ničem takovém jsem nikdy neslyšel!

Je s podivem, jak zřídka se tento k pochopení fungování světa nezbytný koncept objevuje v tisku. A přesto první definice hesla „rasa“ v mém Random House Webster’s College Dictionary zní: „1. Skupina osob spřízněná společným původem nebo dědičností.“

Pokud rasy existují, tak mi račte říct, kolik přesně je na světě ras?

A kolik přesně je čtvrtí ve vašem městě?

Pro jisté účely je nejužitečnější to nejjednodušší dělení, řekněme centrum vs. předměstí. V jiných případech se zase hodí maximálně podrobný výčet jmen čtvrtí: např. „…navrhovaný bytový komplex dále prohloubí problém s nedostatkem parkovacích míst v Northeastern West Hills.“

A podobně lze také rasové skupiny házet do jednoho pytle o velikosti světadílů, ale i dělit je tak jemně, jak je jen libo.

Měli bychom například americké indiány označit za samostatnou rasu, nebo spíš podskupinu východních Asiatů?

V rámci každého systému kategorizace se nutně budou střetávat lidé s tendencemi zobecňovat a naopak dělit na menší a menší jednotky. Který přístup je vhodnější, pak závisí na konkrétní situaci.

Není rasa jen barva pleti?

Touto zjednodušující slovní zkratkou Američané mluví o původu. Nikdo se ale ve skutečnosti nechová, jako by skutečně věřil, že rasa=barva pleti.

Co tím myslíte?

Vezměte si třeba golfistu Vijaye Singha, který se v letech 2004-2005 stal jediným mužem mimo Tigera Woodse, jemuž se v první dekádě 21. století podařilo dostat na pozici světové jedničky. Singh, který se narodil na Fidži indickým rodičům, má podstatně tmavší pleť než Woods.

Singh je přinejmenším tak tmavý jako průměrný Afroameričan. Přesto nikdo v Americe nepovažuje Singha za Afroameričana. V USA existuje celé odvětví, které oslavuje úspěchy černochů v netradičních oborech či sportech, jako třeba právě golfu. Singhovy úspěchy se však v Americe dočkaly jen minimálního ohlasu.

Článek z roku 2007 se například ptá, kde jsou všichni černí golfoví šampioni, kteří měli vyrůst po prvním triumfu Tigera Woodse na Masters v roce 1997. O hráči s nejtmavší pletí na okruhu Singhovi však nezazní ani slovo – protože když užíváme výrazu „černý,“ ve skutečnosti nemluvíme o barvě kůže, ale o subsaharském africkém původu.

Ale nejsme nějak příbuzní všichni?

Ano, proto mluvíme „lidské rase.“

Když jsme tedy všichni navzájem spříznění, jak může být člověk blíže spřízněný s některými lidmi než s jinými?

Jak můžete být bližší příbuzný se svou matkou než svou tetou? Nebo s mou matkou?

Jestliže rasy existují, jak může někdo patřit k více než jedné rase?

Existují-li rozšířené rodiny, jak můžete patřit do rozšířené rodiny vaší matky i té vašeho otce?

Součástí kolika ras můžete být?

A součástí kolika rozšířených rodin můžete být?

Vezměte si třeba děti guvernéra Arnolda Schwarzeneggera. Očividně skrze svého otce a dědečka patří ke klanu Schwarzeneggerů. Prostřednictvím matky svého otce náleží však také k rozšířené rodině Jadrnych. Kromě toho jsou jistě i součástí známého kmene liberálních katolíků Shriverových skrze svou matku Mariu Shriverovou, dceru Sargenta Shrivera, demokratického viceprezidentského kandidáta ve volbách 1972. A samozřejmě patří i ke slavným Kennedyům, protože jejich babičkou z matčiny strany je Eunice Kennedy Shriverová, sestra zavražděného prezidenta.

Takže každý patří do čtyř rozšířených rodin?

Klidně můžete jít i dál než ke čtyřem prarodičům. Schwarzeneggerovy děti jsou například také Fitzgeraldové, protože jsou prapravnuky bostonského starosty Johna F. „Honey Fitze“ Fitzgeralda.

Takže rodokmen se prostě rozvětvuje donekonečna?

Ne, nakonec se jednotlivé větve stále častěji spojují, jak je ostatně jasné z pohledu na základní genealogické počty. Tato „zacyklovávácí“ tendence je pak samotnou příčinou existence rasové identity

Jak tyto počty fungují?

Počítejme ve vašem rodokmenu s 25 lety na jednu generaci. Když půjdete deset generací zpátky do poloviny 18. století, budete mít 1024 předků.

Vraťme se o dalších 250 let do 16. století a máte 1024 krát 1024 políček v rodokmenu, pro zjednodušení řekněme milion. Další skok do půle 13. století a počet se navýšil na miliardu. (Žila tehdy vůbec na světě miliarda lidí?)

A někdy v 11. století před 40 generacemi jste měl už bilion předků. Bilion lidí však tehdy na světě určitě nežil.

Odkud se tedy všichni mí předkové vzali?

Někteří mírně řečeno dělali za dva.

Takže se můj rodokmen nerozvětvuje donekonečna?

V určitém bodě v minulosti se počet unikátních jednotlivců ve vašem rodokmenu (na rozdíl od kolonek) začíná zmenšovat, takže místo stále širšího větrníku začne tvarem připomínat spíše diamant. Genealogové to nazývají „ztrátou předků.“

Demograf K. W. Wachtel odhaduje, že roku 1947 narozený Angličan by dosáhl maximálního počtu dvou milionů unikátních současně žijících předků nějakých 750 let před svým narozením kolem roku 1200 po Kr. V jeho rodokmenu by tehdy byla asi miliarda políček, takže každý skutečný člověk by jich vyplnil v průměru 500. V ještě vzdálenější minulosti by pak docházelo k další ztrátě předků.

Tak moment – to chcete říct, že se mí předci brali mezi sebou? To jsem jako plod incestu???

Ano, matematicky je to jisté. Tolik unikátních jednotlivců prostě nežilo.

No fuj!

Mám podezření, že americká neochota přemýšlet o příbuzenském rozmnožování, i tak vzdálené a geneticky neškodné jako v uvedeném anglickém případě, je jednou z příčin, proč nám tak zoufale schází pochopení spřízněnosti a rasy.

Co to má společného s rasou?

Ztráta předků ukazuje, jak biologie rasy vychází z biologie rodiny. Z nevyhnutelné existence ztráty předků můžeme dovodit, že přestože jsou všichni lidé nějakým způsobem spřízněni, poznatek bližší spřízněnosti s jedněmi a menší s jinými lidmi má genealogický význam. Dokonce i takový Tiger Woods o sobě může říci, že je thajského, černošského, čínského, bělošského a indiánského původu, ne však třeba polynéského, jihoasijského nebo aboriginského.

Ztrátou předků se z rozšířených skupin stávají rasové skupiny. Rasa je zvláštním druhem rozšířené rodiny – druhem z části inbrední. Proto je společensky rozpoznatelná déle než prostá rozšířená rodina, která se endogamií exponenciálně rozmělňuje.

Mohou rasové skupiny splývat?

Ano, postupem času. Vezměme si třeba označení „anglosaský.“ Anglové, Sasové a Jutové se mezi sebou mísili, dokud o svébytné identity nepřišli. (Jutové dokonce ztratili i jméno své skupiny.)

A podobně podle státní mexické ideologie běloši s indiány jednolitě splynuli do tzv. La Raza Cósmica, „kosmické rasy.“ (Afričtí Mexičané zde sehrávají úlohu zapomenutých Jutů.) Skutečnost je sice trochu odlišná, ale mestická propaganda má reálný základ.

Rase ale není nic jiného než politika identity!

Kolem politiky identity se nedělá velké haló jen tak pro nic za nic. Ať už si však o jejích různých druzích myslíte cokoliv, měli byste ji přinejmenším pochopit.

Lidé se totiž obvykle politicky sdružují kolem určitých prvků sdílené identity a dalších povětšinou ne. Tak bývají například jazyk a náboženství politicky význačné, ale preference ruky nikoliv. Žádný politik se nemusí obávat levácké lobby, protože levorukost je mezi lidmi distribuována příliš náhodně.

Pohlaví sice může politicky relevantní, ale často se ukáže méně důležitým, než by feministky doufaly. Jak totiž kdysi prý prohlásil Henry Kissinger: „Nikdo nikdy nevyhrál ve válce pohlaví – na to v ní dochází až příliš často k bratříčkování s nepřítelem.“

Spřízněnost nebo rasa typicky představuje nejvýznamnější společný faktor, kolem něhož se lidé politicky sdružují.

Společní příbuzní dávají lidem důvod více si důvěřovat – Jared Diamond třeba píše, že když se na osamělé lesní stezce bez zákona na Nové Guineji setkají dva cizí lidé, okamžitě začnou dalekosáhlou debatu o všech svých příbuzných a hledají překrytí množin, aby tak nabyli větší jistoty, že je ten druhý nezabije. Podobně i jádro zločineckých rodin tvoří skutečná rozšířená rodina, protože v prostředí mimo zákon si mohou příbuzní více důvěřovat.

Navíc je u pokrevních příbuzných také vyšší šance sdílení dalších silných „etnických“ znaků identity, jako je jazyk a náboženství.

Když ale všichni jsme součástí lidské rasy, proč se tak vždy nechováme?

Protože na nás, alespoň zatím, neútočí mimozemšťané. Během svého úřadování prezident Ronald Reagan – ke zděšení svých slabší představivostí nadaných asistentů jako Colin Powell – opakovaně prohlásil, že rozpory mezi supervelmocemi by se v případě útoku nepřátelských létajících talířů jevily nepodstatné. V OSN roku 1987 např. Reagan řekl:

„Občas mě napadá, jak rychle by naše rozepře zmizely, kdybychom se ocitli tváří tvář mimozemské hrozbě z vesmíru.“ (Projev na 42. zasedání Valného shromáždění OSN v New Yorku)

Ale nebezpeční zelení mužíčci momentálně nejsou k mání, takže dokud se neobjeví, musíme si k soupeření vystačit sami.

A spřízněnost (tj. rasa) je nejběžnější osou, podél níž lidé spolupracují, aby tak mohli co nejúčinněji politicky soupeřit s ostatními skupinami.

Není rasa jen sociální konstrukt?

Příbuzenství je ta nejskutečnější věc na světě: matka, otec, dítě.

Neplatí ale v různých společnostech odlišná pravidla ohledně toho, kdo je považován za příbuzného?

Ano, jistě, každá kultura se s exponenciální neskladností rodokmenů vyrovnává po svém.

Pro mnohé běžné účely míváme někdy příbuzných až příliš. Množství předků, vzdálených bratranců i potenciálních potomků dalece přesahuje hranice zvladatelnosti. Počet příbuzných, kterým posíláte vánoční přání, je možná vyšší než těch, pro které byste se nabídli připravit sváteční večeři, tak jako tak ale někde hranici stanovit musíte.

Četné kultury přišly s různými mechanismy, jak omezit počet lidí pro účely řekněme dědictví. Anglická šlechta nestála o dělení svých pozemkových držav na malé a neefektivní podíly, takže se řídila dědickým právem primogenitury, když titul přecházel na prvorozeného syna a jeho mladší bratři během dvou generací svůj aristokratický status pozbývali. A tak byl Winston Churchill prvorozeným synem lorda Randolpha Churchilla, druhorozeného syna vévody z Marlborough. Nám plebejským Američanům to sice může připadat aristokratické až běda, ale podle anglického práva nebyl peerem, protože jeho otec nebyl prvorozený. A tak Winston – ke svému prospěchu – nestrávil svou sněmovní kariéru ve Sněmovně lordů, ale Dolní sněmovně.

Číňané sice usilovali o spravedlivější nakládání s mladšími syny, ale zato téměř úplně přehlíželi dcery.

Na rozdíl od těchto pokusů jakoby uměle snížit počet domnělých příbuzenských svazků přišly některé blízkovýchodní společnosti se skutečným biologickým řešením (svým způsobem) snížení množství příbuzných: sňatky bratranců a sestřenic. V Iráku tvoří polovinu všech sezdaných párů bratranci a sestřenice z prvního a druhého kolene.

Proč?

Mj. i proto, že když dáte svou dceru za ženu synovi svého bratra, vaši vnuci/dědici budou také vnuky/dědici vašeho bratra, což znamená méně důvodů k napětí mezi bratry. Tento typ svazků zvlášť v Iráku posiluje rodinné vazby na úkor občanské či celonárodní loajality.

A stojí vlastně člověk vždy o další příbuzné?

V politice nezřídka platí, že čím více, tím lépe.

Ibn Saúd, který ve 20. letech minulého století založil Saúdskou Arábii, upevnil svá vítězství nad ostatními pouštními náčelníky sňatky s 22 ženami, zpravidla dcerami někdejších protivníků. Dnešní velice rozvětvěná vládnoucí saúdská rodina tedy je kmenovou směsicí, což jí už přes 80 let pomáhá udržet se u moci.

Na druhé straně bohatí syrští Židé z Brooklynu, kterým v Americe nehrozí zásadní politické nebezpečí, nemají potřebovat navazovat pokrevní svazky s dalšími mocenskými centry, takže jejich společenství tvrdě ostrakizuje každého, kdo si najde partnera mimo něj.

Politici se také mohou pokusit dobře cílenou rétorikou přimět své stoupence ke rozšíření či zúžení praktické definice příbuzenství u svých stoupenců. Tak kupříkladu v 60. letech vybízeli černošští vůdci Afroameričany, aby se kvůli solidaritě navzájem oslovovali „bratře“ a „sestro.“

Neuplatňovalo se v Americe pro určení toho, jestli člověk patří k menšině, „pravidlo jedné kapky“?

U černochů ano, u indiánů nikoliv. Hooverův viceprezident Charles Curtis se tak proslavil svou zčásti kansojskou (Kaw) krví. Částečný indiánský původ jen dodal jeho image lesku.

Indiánské kmeny mají právo určit si požadavek minimálního pokrevního původu (obvykle alespoň čtvrtina) vyžadovaného pro oficiální příslušnost ke kmeni – a často jej velice striktně vynucují.

A není to všechno dávno překonané a zastaralé?

Černoši i indiáni se drží tradičních vymezení, protože je to v jejich zájmu.

Od konce 80. let, kdy Kongres schválil, že každý indiánský kmen může vlastnit jedno kasino, začala řada kmenů vylučovat rasově okrajové příslušníky, aby zbyl větší díl výnosů pro čistokrevnější jádro. Důvod je jasný: benefit kmenové příslušnosti, tedy provize z chodu kasina, není neomezený.

Na rozdíl od nich vyznávají černošské a hispánské organizace širokou a inkluzivní definici svých menšinových skupin, protože zisk z příslušnosti k nim – pozitivně diskriminační kvóty – neomezený je. Čím větší podíl obyvatelstva, tím vyšší kvóty a tím pádem také počet voličů, kteří z nich mají prospěch, a tak organizace podporují.

Takže kultury mění své vymezení toho, kdo si zasluhuje být příbuzným?

Ne jen kultury, ale i jednotlivci mění své definice, aby vyhovovaly jejich momentální potřebě.

Když tak před bitvou u Agincourtu král Jindřich V. potřeboval co možná nejvíc věrných příbuzných – ať už skutečných nebo přehnaných – oslovil podle Shakespeara anglickou armádu:

„…nás, nás mála, mála šťastných, hrstky bratří;
neb ten, kdo se mnou dnes vycedí krev,
mým bratrem bude…“

Když však byla bitva vítězně dobojována, král Jindřich nejspíš nenechal své staré zemanské lučištníky přicházet dle chuti posedět do královského paláce, jako by byli jeho skutečnými bratry.

Takže vůdci umí přesvědčit své následovníky, aby se považovali za více nebo méně spřízněné?

Ano, ale čím pevněji se drží genetických zlomových linií, tím větší je jejich šance na úspěch.

Co je to etnická skupina?

Statistický úřad striktně odděluje rasu a etnicitu, když podle jeho definice mohou jednotlivci hispánské etnicity náležet ke kterékoliv rase. Federální vláda používá pro své účely dotčené pojmy následovně:

Rasová skupina je částečně inbrední rozšířená biologická rodina.

Etnická skupina je vymezena společnými vlastnosti, často předávanými v biologických rodinách – např. jazyk, příjmení, náboženství, nářečí, sebeidentifikace, historičtí nebo mytologičtí hrdinové, hudební styl atd. – které však nutně nevyžadují spřízněnost.

Můžete mi dát příklad?

Asi nejsnáze je rozdíl patrný u adoptovaných děti. Když řekněme arménské miminko adoptují Islanďané, jeho etnicita bude islandská, alespoň než doroste do puberty a v rámci teenagerovské rebelie se rozhodne vyhledat a přijmout své arménské kořeny. Rasově ale nikdy nepřestalo být Arménem.

Pokud tedy rasy existují, neznamená to, že jedna z nich musí být nadřazená panská rasa? To by totiž bylo děsivé!

To jistě bylo, žádná rasa ale nebude nejlepší ve všem – o nic víc, než může být jedna oblast světa tou nejlepší ve všech ohledech, které si lidé dokáží představit.

Vrcholek kopce je například strhující lokací pro prezidentskou knihovnu, jestliže se ale ve svém tryskovém vozidle snažíte překonat pozemní rychlostní rekord, jeví se nepochybně mnohem hůř než solná pláň uprostřed pouště.

No dobře – co to tedy všechno znamená?

Že nastal nejvyšší čas, aby se naši intelektuálové začali chovat jako dospělí lidé. Svět je takový, jaký je. Když si místo skutečnosti budeme vymýšlet fantazie a démonizovat vědce jako James Watson, bude pro nás nevyhnutelný střet s realitou o to tvrdší.

Úvaha Steve Sailera The Race FAQ vyšla na jeho blogu 6. května.

 Zdroj: Delsky potápač

 
Autor: 
téma: 
Ľubov

Som rada,že taký vedecký článok v podstate hovorí to isté,čo si myslím aj ja: rodina je najviac.

Naša rodina je slovanská teda znamená,že naša rasa je slovanská.Budem sa toho držať aj naďalej.Môže sprofanovaná krava Merkelka hovoriť,čo chce.Môže sa pozerať na slovanské krajiny ako chce,len od Slovanov záleží,či bude vojna,alebo mier.Život,alebo smrť,patetickejšie.

Sloven
Slovanská rasa ani národnosť doposiaľ nikdy nejestvovala. Náš jazyk patrí do slovanskej jazykovej rodiny to je všetko, takú príbuznosť môžeme zdielať aj so strojom, alebo s dostatočne rozumnou chobotnicou. Naša najpokrvnejšia rodina sú paradoxne Maďari. Zlučovanie slovanov = genocída Slovenského národa/rasy, teda presne to isté, čo predstavuje miešanie černochov s belochmi... Rasizmus je prirodzený základ spoločný pre všetky živé organizmy. Len vďaka rasizmu jestvuje rozmanitosť života, ináč by na svete nebolo jedinej živej bunky.. Každý zdravý jedinec sa rodí ako rasista, ale nie ako Rasista, či Antirasista a podobne. Z rasizmu vyplýva "xenofóbia", segregácia, diskriminácia, atď. Každá jedna zdravá rasa sa považuje za nadradenú nad druhou a zároveň za podriadenú prírodnému celku. Každý zdravý človek považuje svoj život a život svojej rodiny za nadradený nad životom cudzieho tvora.      
Norman

Aj tak sa dá, a možno je to lepší spôsob.
Na konci by som ale nepovedal to "Každá jedna zdravá rasa sa považuje za nadradenú nad druhou" - aj keď to možno myslíš dobre, je to príliš zjednodušené a môže byť zle vysvetlené

Rasy majú v princípe všetky tendenciu sa považovať za nadradené a ostatné za podradené, to áno. všetky majú tú tendenciu.
Ale dosť často sú rovnocenné, iba niektoré sú naozaj nespôsobilé.

Sloven

Takže tvoj život je rovnocenný s tým mojím, s takýmto chorým prístupom by si dlho neprežil.
Život tvojej rodiny má pre teba rovnakú cenu ako tej mojej??

Chorá, nespôsobilá rasa je taká, ktorá nepovažuje seba za výnimočnú, nadradenú atď. a sama sa tak odsudzuje k svojmu zániku.

Predstav si otvorenú spoločnosť:
Predstav si, že by si zvieratá nestrážili teritórium..
Predstav si, že by sa každý tvor páril s každým tvorom..
Predstav si, že by tvoje telo nebolo rasistické a začalo búrať hranice a príjmať cudzincov..
Predstav si, že by sa tak správali tvoje bunky..

Predstav si, že by som mal ja ako hosť rovnaké práva na tejto stránke ako ty ...
Predstav si, že by si ľudia nedávali rôzne mená, nenosili rôzne šaty, nemali rozdielne vzdelanie, atď.
Predstav si, že by si považoval leva rovnocenného s mačkou, muža so ženou, vidly s vidličkou, vidličku z olova s vidličkou zo striebra..

Opakujem každý zdravý tvor považuje seba a svoju rodinu, národ, rasu, kultúru za dôležitejšiu ako akúkoľvek cudziu bez ohľadu na jej vlastnosti a rozlišuje seba od ostatných, skupinu od skupiny, potravu od otravy, ...

Norman

hovorím o objektívnej rovnocennosti.
Nepovažujem ťa za menejcenného.
Ani tvoju rodinu.
Alebo by si to chcel?

Ale niektoré etníká sú objektívne .. nazvime to postihnuté.

Očividne to teda nie je také jednoduché, ako to vyjadruješ. Každý má svoje teritórium, ale to neznamená, že niekto je mrzák.
Nemáš práva na tejto stránke - ale to neznamená, že si menejcenný. Ale niektorí ľudia menejcenní sú.
Nehovor mi, že v tom nie je rozdiel.

Sloven
"nadradený 1. zaujímajúci v poradí, v systéme vyššie, dôležitejšie miesto"dôležitejší, ten kto má prednosť, ten na ktorom viac záleží nadradený, rovnocenný, podradený v počtovednej logike: +,0,- (početnosť); >,=,< (akosť,vlastnosť), Ty práveže hovoríš o menejcennosti tiež so subjektívneho hľadiska, ba ty až priam z preneseného významu menejcenný je u teba = vadný.. Takže keby si si mal vybrať medzi mojím životom a tvojím tak si hodíš mincou?Mno je teda určite nie, pretože mám pud sebazáchovy a na mojom živote záleží viac (subjektivita). Na ktorom živote záleží viac sa dá rozhodnúť len subjektívne (objektivita). Pretože dajme tomu aj tým, že nezabiješ mrzáka, ale "zdravého" (z tvojho pohľadu nadradeného) slniečkara môžeš docieliť to, že bude menej mrzákov.. "Nemáš práva na tejto stránke" -tvoj výrok je nepravdivý, ja mám práva čoho dôkaz je to, že sem môžem písať, ale mám menšie práva ako ty, pretože nie som admin. Teda voči tebe som menejcenný [objektívne] z hľadiska práv na tvojej stránke.. Menejcenný nerovná sa vadný.Konkrétny vadný môže aj nemusí byť menejcenný... Teória nejakého vedca je rovnocenná s teóriou blbca? Pretože obaja sú rovnocenní ľudia? Objektívna rovnocennosť pri subjektívnych veciach nejestvuje.
Slovenčina

Ešte poupravím, že mennejcennosť sama o sebe nejestvuje, jestvuje len menejcennosť voči niečomu pretože všetko je relatívne (vo vzťahu s niečím iným), to iné nevyhnutne musí jestvovať.

Trebars ak vyhubíš najbelších belochov ostanú ti tí menej biely, ktorí už ale potom budú zas tí najbelší... (teda tí čo sú teraz objektívne menej búdu potom objektívne najviac)

Norman

ja myslím, že to vidíme dosť podobne, to som povedal, len som ti dal svoju reakciu ako čitateľ .
Ale kedže som tu občas nútený robiť ideologickú inkvizíciu, nechcem vyzerať, že musím mudrovať do všetkého (a aj som naozaj dosť prefilozofovaný). Takže ok,

Buheh

po prečítaní všetkej tej hodnotnej, a vôbec nie biasnutej, ale naopak silne epistemologicky, ba takmer gnozeologicky underpaintnutej diskúzie o rasách som ja, jednoduchý človek, ostal úplne zmätený a mám z toho mindset úplne perplexovaný. Vlastne už to ani nie je mindset, ale mindrákset. Tak som sa chcel Teba ako autority a človeka vzdelaného a rozhľadeného nesmelo spýtať, že čo s tým mám ako robiť a ako to vlastne je s tým rasizmom.

Keď sa bojím vlčiaka viac ako ratlíka, som už rasista? A keď ten vlčiak prehryzne toho ratlíka napoly, nie je to z jeho strany prejav psieho rasizmu? A ak áno, nemal by byť jeho pán trestne stíhateľný za rasizmus? A keď môj trojročný príbuzný po prvom dni v škôlke referoval mame "predstav si, jedno dievčatko je tam úplne čierne", nie je to prejav rasizmu? A ak áno, mám to pripisovať trestuhodnému zanedbaniu jeho teoretickej prípravy v oblasti genetiky, štatistických metód, axiológie, kolektívneho determinizmu a holokaustológie, alebo skôr vrodenému rasizmu zdedenému po rasistických rodičoch? A ak áno, nemal by byť prenos rasistických génov na deti trestný? A nie je tvrdenie, že rasy, a teda signifikantné genetické rozdiely medzi národmi či inými populáciami neexistujú, popieraním holokaustu? (Lebo veď potom aká genocída, keď sme všetci rovnakí?) A ako to mysleli pán prezident Obama, že Američania sú výnimočný národ? Prejavuje sa to na genotype, alebo je to len otázka fenotypu? A prečo používame iba lietadlá, mobily, fúriky a iné technológie vynájdené zásadne len bielymi vynálezcami? Nie je takto náhodou, kedves guyz, celá naša veda a technika skrz-naskrz rasistická? A keď si ulovím a zožeriem černocha či číňana, obvinia ma z kanibalizmu alebo rasizmu? A čo z toho je horšie?

Otázok sa na jazyk tlačí plno, a s každým ďalším deci je ich čoraz viac, a čoraz závažnejších. Poraď, čo si ja úbohý mám s tým počať? Tuším si ešte nalejem ríbezliaku.

Sloven

Som sa, ale že škodoradostne zasmial, ale keď so si pozrel svoj pravopis tak ma to prešlo...

Ak si rasizmus definujeme takto:
1. Rasizmus je spoločenský konštrukt, presvedčenie, že jestvujú rôzne ľudské rasy (pričom jestvuje len jedna ľudská rasa).
2. Rasizmus je spiatočnícke nevedecké učenie o nerovnosti ľudských rás.
3. Rasizmus je nevedecké učenie o nadradenosti jednej ľudskej rasy nad druhou.
4. Rasizmus je nenávisť voči ľuďom určitej rasy.

Ak definíciou vytvoríme ďalšie slovo Rasista s významom stúpenec Rasizmu, tak potom:

Rasista podľa 1. bodu je každý príslušník ľudskej rasy, ktorý tvrdí, že jestvujú belosi, černosi a pod.
Rasista podľa 1. a 2. bodu je každý človek, ktorý tvrdí, že černosi majú čiernu pokožku.
Rasista podľa 1. až a 3. bodu je každý človek, ktorý tvrdí, že belošky sú krajšie ako černošky alebo naopak.

>>Jestvuje len jedna skupina ľudí s typickými teles. a duševnými znakmi(1.)
>>Človek, ktorý tvrdí, že belosi utláčajú černochov je rasista. (1.)
>>Človek, ktorý ťvrdí, že dokáže rozoznať belocha od černocha je klamár a rasista (1.)
>>Beloch nikdy nemôže byť rasista, kedže belosi nejestvujú. (1.)
>>Človek, ktorý hlása vedecky podložené učenie o rozdielnosti ľudských rás je rasista. (1.)
>>Človek, ktorý tvrdí, že je černoch je rasista. (1.)
>>Človek, ktorý prejavuje nenávisť k ľuďom je rasista (4.)
>>Človek, ktorý ťvrdí, že všetci ľudia majú bielu pokožku nieje rasista. (1.)

Norman

To je jasné, ale to môžeš vysvetliť tu. Politika sionizmu žije z toho, že tieto rozdiely vo význame stiera, že zámerne používa ten termín "rasizmus" striedavo v jednom, alebo druhom či inom význame.
A podobne je to samozrejme aj so slovami napr "žid", "nenávisť", "sloboda slova" a tak ďalej, v podstate so všetkými termínmi spoločenského života.

Jedna nádej alternatívnych portálov je, že sa to tu vysvetlí.
Ale oni sa stále budú hrať na blbých - ako zlodej, ktorého pristihneš pri klamstve ti poprie aj nos medzi očami.

Norman

to je práve to, že tieto tvoje úvahy by sa hodili do masmédií. Ale tam, obávam sa, sa tak ľahko nedostanú. Je to naozaj škoda, že sa na to nemôžeš spýtať tam. A to myslím, veď vieš, naozaj vážne. Doba by to potrebovala, ale nedostane to.

Ale možno to je práve odpoveď - že sa treba pýtať tam, v masmediach, u posratých politikov .. na lampárni.
A v podstate je to ich problém, oni klamú na jednej strane, že rasy nie sú, a na druhej strane klamú, že sú vo všetkom rovnocenné. Proste súčasná ideologická totalita NEMA ZJEDNOTENE KLAMANIE. Sú to blbci.

Ale asi najlepšiu odpoveď dal tu nový dopisujúci Sloven - že každý je od narodenia rasista. Všetko je prejav rasizmu - no a čo?
Konieckoncov, aj ten článok, čo som sem dal z Delskeho potápača, o tom, že kde doboha je rozdiel medzi rasizmou a rodinou a že teda žiaden nie je - to mi pripadá čoraz viac ako výborná myšlienka.

Ľubov

Norman,Ty máš v poslednej dobe toľko nových kamarátov,jeden odíde,druhý príde,už si ich ani všetkých nepamätám,Jáhve,Šofér,Bránik,Vango....a všetci hovoria tak múdro,tak múdro,že ,rovnako,ako Buheh,mám pochybnosti o sebe.Nalej aj mne ,Bu:(.

Norman

Ale škoda, že väčšina menovaných, Jahve, Sofer, Vango, je tá istá osoba, a prepáč, od nazvania Bránika mojím kamarátom, hm, opakovane, aj keď zo žartu, to sa musím aj ja distancovať.
A nejde o jeho osobu, ale o jeho profesiu - lebo za týmito vecami, ako vidíš, nie je už žiadna sranda. Preto by si mala byť rada, že tu nie sú len tvoje komentáre.)

Ľubov

veď je to jasné.Sú to útoky,podstata je priveľmi okatá.Dobre,nebudem už žartovať,že sú to kamaráti.Prepáč.

Buheh

tým si chcel povedať, že vlastne aj ja... to akože aj ja som... ten...

...rasista?!?

Je zdrvujúce sa to dozvedieť hneď takto po ránu, ale Norman, ja som to tak nejako začal tušiť už včera, keď som si nalial predposledný pohárik toho z čiernych ríbezlí. Budem sa musieť naučiť s tým žiť. Hneď od pozajtra vždy keď stretnem suseda cigána prestanem do neho kopať kanadami, nechám si narásť vlasy a maskáče budem nosiť len na zrazy. A s tým ríbezliakom v kombinácii s čítaním slniečkárskych textov fakt prestanem, lebo potom mi napadajú samé rasistické myšlienky a iné hovadiny, ako napriklad ze ci manazment nadnarodnej firmy s masovou produkciou ma este meetingy alebo uz meatingy. No vidite, a teraz mi vypadla este aj diabetika, tak radsej koncim.

Ľubov

že najbližší sú mi Starí Nitrančania.zrejme je to moja skutočná,nie symbolická rodina,ale všeobecne sa za slovanskú rodinu nemôžeme pokladať,tam to opravím.
Ráno tu spomenul Vango šovinizmus,to je taká malomeštiacka forma nadradenosti,so zdravým rasizmom nemá nič spoločné.Preto nemôžeme zmietnuť pojem Slovanská rasa tak jednoznačne zo stola,ako naznačuješ,možno si iba protiruský šovinista.

Sloven
Za svoju rodinu môžeš považovať koho chceš. Slovanská rasa/národ nejestvuje, ak ju vytvoríš tak zničíš aj Rusov. //toto je protirúske, ale bojovať za svoj národ protirúske nieje, pokiaľ nebojuješ priamo s Rusmi..  Slniečkari tvrdia, že zdravé hodnoty a skutočnosť, ktorá sa im nepáči je len spoločenský konštrukt, vychádzajúc z faktu, že všetko je relatívne majú čiastočne pravdu. Pretože slová odrážajú skutočnosť, skutočnosť, ktorú sa ale dá zmeniť, prvý krok k tomu ako zmeniť skutočnosť je zmeniť význam slov, teda spôsob akým ľudia tú skutočnosť vidia. Ten druhý krok, tú zmenu potom vykonajú samotní ľudia. Slovanská rasa je tvoj konštrukt, ak sa ním ale začnú riadiť všetci slovania tak potom ich deti už budú naozaj patriť do slovanskej rasy, či národa, ale potom už Rusi nebudú jestvovať, budú už naozaj len spoločenský konštrukt, ktorým sa kedysi riadila časť predkov Slovanskej Rasy. Ak skrížiš všetky jablone s hruškami, tak potom už nebudú jestvovať žiadne jablká ani hrušky, len niečo tretie. Ak vytvoríš Slovanskú rasu do ktorej budú patriť všetci ľudia, ktorý používajú slovenčine podobný jazyk, tak vyhubíš všetkých slovanov. Jestvuje ľudský druh, jedna ľudská rasa je spoločenský konštrukt slniečkarov, ak vštepia tento svoj konštrukt do hláv všetkým ľuďom, tak potom potomkovia potomkov všetkých ľudí budú naozaj patriť do jednej rasy, čo sa rovná genocíde všetkých ľudi na svete. Jeden slniečkarský mor teda zničí všetky rasy a samotní slniečkari prestanú jestvovať. Ak by sme naučili všetkých ľudi po slovensky a zároveň by sme ich považovali za rovnocenných, tak by výsledkom bola genocída Slovenského národa/rasy. Názor že černosi sú rovnocenni s Rusmi je protiruský a protičernošský. Černosi sú na svojom území nadradení Rusom, Američanom, atď. Rusi sú na svojom územi nadradení černochom, Američanom, atď. >Nikdy nie rovnocenní a už vôbec nie menejcenní. Človek na území cudzinca je vždy menejcenný s tým cudzincom, ak to neplatí, tak ten cudzinec pácha vlastizradu. Nitrančania v Nitre musia mať vždy väčšie práva ako ostatní Slováci v Nitre.  
Norman

Černosi sú na svojom území nadradení Rusom, Američanom, atď
---
Dosť pochybujem. Máš osobité chápanie pojmu "nadradenosť". Respektíve ho používaš v dvoch rôznych zmysloch, a to potom pletie.

Ľubov

nie sme malé deti.Všetci vieme,kto to je,kto ju predstavuje.Už len pár miliónov tých čistokrvných Varjagov zo severu,ktorí prežili genocídu a sú stále tu.To sú tie gény,na ktorých všetko visí.

Nerozumiem,v čom vidíš problém.Vidíš sám,kam vedú jalové reči.Mali by sme skôr riešiť ,ako je možné,že nemecká sudkyňa v podstate oslobodí pedofila z Afganistanu,toho,čo pokladá 6 ročné deti za ženy.Hájek hovorí,že podľa roho,ako je chránená,alebo skôr nechránená rodina a deti,vieme,ktorú krajinu už dobyli ilumináti.
Máme jedného,strašného nepriateľa,to je v tejto dobe podstatné,nie definície.

Sloven
Nie definície??Nie definícia určuje, že kto je dieťa a kto je už dospelá osoba?Nie matrix určuje čo je a čo nieje matrix?Práveže väčšina ľudí je duševne malým deckom, pretože sa tak naozaj správa. Áno každý ma naozaj jedného strašného všadeprítomného nepriateľa -samého seba! Potiaž vidím v tom, že nevidíte tie veci, nerozoznávate podrobnosti, ktoré vidia aj malé deti hoci ste už dospelí.Napríklad to, že som napísal aj nepravdivé veci, pričom tie vám neprekážali, ale už jednoduché principiálne konštatovania áno.To, že nerozoznávate subjektívne veci od objektívnych, že vidíte len to čo vidieť chcete.To, že veríte a poslúchate, namiesto toho aby ste počúvali a rozmýšľali.V tom, že vašim cieľom je presvedčiť druhého aby veril presne tomu čomu veríte vy sami. "Všetci vieme,kto to je,kto ju predstavuje. Už len pár miliónov tých čistokrvných Varjagov zo severu,ktorí prežili genocídu a sú stále tu.To sú tie gény,na ktorých všetko visí." No ja teda neviem kto patrí alebo nepatrí do tvojej Slovanskej rasy, či tam mám zahrnúť aj vysávač vyrobený na Slovensku, či aj černocha, ktorý rozpráva len v nejakom novom jazyku, ktorý sa veľmi podobá napr. na ten ruský, alebo aj Nemca pretože je biely.Neviem o tom, že by na 100% niekedy jestvovali nejaký Vikingovia, alebo Varjagovia, neviem o tom a zároveň nepoznám nič čo by to dokazovalo.Neviem o tom, že by prežitie Slovenského národa nejak súviselo s mytologickými bytosťami cudzích národov a ich vlastnosťami. Ja nebojujem za ľudstvo, ja bojujem za seba a za svoju najbližšiu rodinu ako každý zdravý živý tvor.Ja nebojujem za nejaký nový všeslovanský národ, ale za konkrétny, skutočný Slovenský národ, z čoho priamo vyplýva, že bojujem proti zlučovaniu nás s ostatnými, a naopak aj proti drobeniu Slovenského národa. Napíšem ti to radšej ešte jednoduchšie: Problém vidím v tom, že chceš zničiť Slovenský národ. (Rovnako ako ľudia proti ktorým bojuješ, len inou cestou..) Len omylný mysliaci človek môže nájsť pravdu. Ten ktorý niečomu proste len verí je navždy stratený.
Ľubov

Teraz na sekundu k tým Variagom. Prečo hovoríš,že nikde nie sú dôkazy,že existovali nejakí Varjagovia?To myslíš vážne?

Skôr som si myslela,že budeš polemizovať o ich etnicite,pretože samotný pojem Rus je starší ako pojem slovan.Rusi teda skutočne boli Normani,muži zo severu a pojem slav vznikol až neskôr,no na základe "obchodnej činnosti" chazarov,čiže na dodávaní plavovlasých,vysokých a silných mužov na perzký a byzantský trh s otrokmi.Nakoniec,samotní Rusi,medzitým už zapadli medzi východných slovanov a stali sa ich súčasťou,stále pohania.Ale toto je notoricky známe,čo také zlé robím?Ja Ti naozaj nerozumiem,ako to ničím ten slovenský národ?Asi si robíš srandu zo mňa.

Vango Tango

a majú POCIT súnaležitosti predsa nie je problém. Nie je problém v tom, že VNÍMAJÚ rozdiely medzi skupinami. Problémom sa stáva tento jav v okamžiku, keď vyústi do predpojatosti.

Všetci "A" majú vlastnosť "X". MY sme "B" a preto máme vlastnosť "Y". Nakoľko Y vnímame pozitívne a X negatívne, MY sme tí nadradení.

Dôležité je slovo VŠETCI.

Všetci Východniari sú ožrani, všetci Záhoráci sú hlupáci, ... atď. - problém je tento typ úsudku, ktorý používa slovo VŠETCI. Raz keď si niekam zaradený, musíš mať nejaké vlastnosti a tie budú mať aj vaše deti, deti ich detí ... atď.! Ak ich objektívne nemáš, tak sa pretvaruješ, alebo si výnimka (so štatisticky nešpecifikovanými charakteristikami).

Ale na akom základe sa ľudia delia na A, B, C, ... ?

V zásade na objektivizáciu subjektívneho pocitu odlišnosti sa používali a stále používajú tri metódy :

1. Genealogická (ktorá však má iba málo spoločné s genetikou) - skúmajú sa rodokmene;
2. Biologická, ktorá používa dve metódy:
2.a Skúmajú sa vonkajšie biologické charakteristiky - farba kože, merajú sa proporcie a tvar rôznych častí tela, ... atď.;
2.b Genetická, ktorá sa pokúša identifikovať rozdiely v sekvenciách DNA. Táto metóda je veľmi lákavá, lebo by mohla obísť problémy iných metód (a je ich veľmi veľa) a dokázala by vedecky odôvodniť DEDENÚ sadu vlastností.

V princípe ale stále ostáva na pozadí týchto "vedeckých" metód jeden problém - potvrdenie subjektívne vnímaných odlišností objektívnymi biologickými metódami.

Ak by sme chceli skúmať odlišnosti za pomoci genetiky, musíme si uvedomiť dva problémy:

1. Musíme mať z hľadiska matematickej štatistiky dostatočne reprezentatívne súbory;
2. Metóda nesmie mať sama v sebe zabudovanú subjektivitu hodnotenia.

Teoreticky (ak zabudneme obrovský problém reprezentatívnosti) môžeme mať súbor jedincov a ich veľmi dlhé sekvencie znakov A, C, G a T (pričom je jasné, že dôležité je ich poradie/umiestnenie).

Jestvuje jedna objektívna štatistická metóda metóda, ktorá spočíva vo vyhodnotení reprezentatívneho súboru sekvencií - zhluková analýza - cluster Analysis (CA).

Bol tu takýto pokus (na nereprezentatívnej vzorke) a skončil fiaskom. Rozdiely medzi rasami boli menšie, ako rozdiely vnútri rasy, inak povedané zhluky sa neprekrývali so subjektívne vnímanými odlišnosťami.

Ako je to možné? Vonkajšie biologické znaky sú dedičné pri jasnom (a to je problém sám o sebe) pôvode rodičov (môžeme požiadavku ešte zosilniť genealógiou) patriacich do skúmaných skupín.

Preto sa začali hľadať kratšie sekvencie (podmnožiny) na konkrétnych miestach, ale bez toho že by sme vedeli ich význam (čo kódujú). Skúmali sa "haploskupiny" - na Y chromozóme (Y-DNA) a na mitochodnriálnej DNA (mtDNA).

A hurá "vedci" slávili úspech! Nakoľko je sekvencovanie stále ešte pomerne nákladná metóda a na podobnú "vedu" musí byť aj motivácia, niet sa čo čudovať, že na čele sa ocitli židovskí vedci rasisti.

Do akých absurdít ich prieviedla táto "veda" sa môžete presvedčiť napríklad na stránke
https://www.igenea.com/en/jews
Sľubujú Vám že zistia či ste Aškenázi alebo Sefard, dokonca či ste Levita alebo Kohen! Keď už deliť, tak deliť! :-D Na vážených a menej vážených židov. Pikantériou sú "Beta Izraelci" - etiópsky Židia
http://www.tabletmag.com/wp-content/files_mf/miles620.jpg
http://xpatnation.com/wp-content/uploads/2015/05/ethiopian-jews-in-the-i...

A odrazu vypukli nové "rasové" problémy - ich nezamestnanosť a kriminalita je násobne väčšia ako medzi (alfa:-D) Židmi.

Ale čo sa nestalo?
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/12820706
Vznikol problém s Palestíncami a obyvateľmi Libanonu! :-D

Ako vidno, neriešil sa pôvodný problém (korelácia medzi subjektívnym vnímaním rozdielov), ale naopak sa v Izraeli ešte vyostril! Vôbec sa neriešila korelácia medzi schopnosťami a rasou!

Je pochopiteľné, že medzi černochmi v Afrike podobné "genetické" problémy nemohli vzniknúť - chýbajú peniaze.

Na základe skúmania haploskupín vznikla nová veda - Genografia. A tá nám priniesla? Nové delenie!
http://www.genomac.cz/cz/sedm-evropskych-maternalnich-klanu.php

V svetovom merítku to vyzerá nasledovne:

https://en.wikipedia.org/wiki/Haplogroup#/media/File:World_Map_of_Y-DNA_...

Pozrite sa na ten guláš! A ako sa kryje s našim subjektívnym vnímaním rás? :-D

Toto je dôvod, prečo si myslím, že s ohľadom na rasizmus je treba považovať rasu ako psychickú realitu. Tá vždy v praktickom živote zvíťazí, viď problémy s BetaŽidmi v Etiópii.

Náhodný okoloidúci

Máš na mysli to, že rasa je akože "sociálny konštrukt"?
Keby to tak bolo, prečo sa černochom a Aziatom žijúcim v Európe nerodia modrooké blonďavé deti, ale černošské a ázijské, prečo sa belochom žijúcim v Afrike nerodia tmavé kučeravé deti, ale svetlé?
Slniečkári môžu kvákať a kvíkať koľko chcú, genetiku neobabrú. Tá nepustí.
No a posudzovať príslušnosť k rase napríklad výlučne na základe Y-haploskupiny alebo mt-haploskupiny je tak trochu zavádzajúce, chromozóm Y ovplyvní nanajvýš tak pohlavie, chromozóm X toho v sebe nesie o niečo viac a mitochondriálna DNA ovplyvní len zopár maličkostí (občas spôsobí vážne poruchy, ak je chybná), ale všetky podstatné gény sú na autozómoch.
Analýza Y-haploskupiny síce môže priniesť informáciu o tom, aké miešanie v minulosti prebehlo, ale má zmysel predovšetkým v rámci určitej populácie pre určenie podielu pôvodných populácií, ktoré splynuli do jedného etnika.

No a Etiópski BetaŽidia majú problém preto, lebo sa hlásia k niečomu, k čomu objektívne nepatria. Ja na tých fotkách vidím typických afrických černochov hrajúcich sa na Židov. S kamošmi sme sa ako malí hrali na Indiánov, ale nikdy sme netvrdili, že sme skutoční Indiáni. Naša identita bola vždy slovenská.

Vango Tango

1. V tom, že analýza haploskupín (malých podmnožín genotypu) nie je schopná dať odpoveď na otázku ako definovať pomocou genetiky rasu a aké má rasa vlastnosti.
2. V tom, že môže byť dobrou pomocnou metódou pre genealógiu a skúmanie migračných pohybov na planéte.
3. Pre skúmanie rás a ich chovania je potrebná analýza celého genotypu - celej sekvencie DNA.

V čom sa nezhodneme?

"Slniečkári môžu kvákať a kvíkať koľko chcú, genetiku neobabrú. Tá nepustí."

"Slniečkári" a Tvoj výrok majú jedno spoločné, mýlia si analýzu fenotypu a genotypu.

Norman

S tým prvým bodom ja nie ceľkom súhlasím.

Skúsme teda znova od začiatku:

1. máme delenie, taxanomiu ľudstva. Viď aj tie mapy.

2. tieto skupiny nie sú len povrchné, ale majú svoj objektívny biologický pôvod a svoj vážny kultúrno civilizačný dopad.

Nezhodneme sa v tomto druhom bode, ten je rozdieľ medzi nami.

 

Je tu ešťe ten veľmi dôležitý bod: antirasisti predpokladajú, že uznanie rás, uznanie vážnych rozdielov medzi etnikami zákonite znamená diskrimináciu a obmedzené práva.

Tak to nie je. Môžeme rozlišovať ale práva vrámci štátu platia pre všetkých. Táto povera vznikla na základe nesprávnej analógie s Amerikou, kde boli černoši podľa zákona otroci. Toto ale nemá s rasovým racionalizmom nič spoločné, to si odbavte na Američanoch a Britoch a im podobných, vytýkajte to im, nie nám.

Za druhé, trocha komplikovanejšie: každý štát uznava pre svojich občanov práva, ktoré odmieta iným ľuďom, a každý majetok dáva určitým ľuďom-majiteľom práva, ktoré odmieta iným ľuďom. Rozlišovanie ľudí podľa ich pôvodu či rodu je teda úplne normálne aj dnes, ba možno povedať že je základom spoločnosti - so všetkými dopadmi dobrými aj zlými. To ale tiež nemá nič spoločné s rasovým racionalizmom. proste, na štátne občianstvo SR nemá právo hockto napríklad z Ukrajiny. Do tvojej chaty tiež nesmie vstúpiť nik cudzí, nie? 

 

 

Vango Tango

Je to otázka definície kto je rasista a antirasista. Podľa tej mojej definície medzi "antirasistami" je významné % skutočných a veľmi neobjektívnych rasistov. :-D

Väčšinu toho, čo si napísal (a je to ďaleko mimo genetku) podpíšem. Som "slniečkár"? :-D

Náhodný okoloidúci

Ja veľmi dobre chápem rozdiel medzi genotypom a fenotypom, vidím to na sebe každé leto, keď sa mi v koži vplyvom slnečného žiarenia nahromadí melanín :) a cez zimu vyblednem :) a to všetko v rámci jedného stabilného genotypu, metyláciu svojej DNA som neskúmal :D

Ale fenotyp sa môže prejaviť len v rámci mantinelov určených genotypom. Živé organizmy nie sú totálne skostnatené, majú v sebe zakódovanú určitú mieru pružnosti reakcií na vplyvy prostredia, inak by nemali šancu prežiť, ale možnosti fenotypového prejavu nie sú neobmedzené.

Keď presťahuješ černocha do Grónska, nevybledne, a ani keby tam mal manželku černošku, ani ich deti nebudú bledé. To až vo väčšej populácii a počas viacerých generácií by sa mohla prejaviť variabilita spočívajúca jednak vo vyblednutí pokožky, aby telo neničila krivica od nedostatku vitamínu D, jednak by si prostredie vynútilo prežitie iba tých inteligentnejších jedincov schopných dlhodobo plánovať, nie iba prežívať zo dňa na deň, ale plánovať na mesiace dopredu. Ak by k takejto selekcii nedošlo, populácia by v krátkom čase zanikla. Samozrejme, mám na mysli samostatnú populáciu, nie nalepenú ako príživník na inej už prispôsobenej rase.

Norman

K tomuto jadru:
---
Ak by sme chceli skúmať odlišnosti za pomoci genetiky, musíme si uvedomiť dva problémy:
1. Musíme mať z hľadiska matematickej štatistiky dostatočne reprezentatívne súbory;
2. Metóda nesmie mať sama v sebe zabudovanú subjektivitu hodnotenia.
---

1. máme dostatočne reprezentatívne súbory, ba priam skúmame celé originálne populácie - sledujeme to, ako žijú, ako sa správajú voči sebe a voči iným, sledujeme mentálnu úroveň plošne.

2. Metódy určite nezahŕňajú subjektívne hodnotenia viac, ako akákoľvek iná vedecká metóda. Metódy zahrňaju dlhodobo politické výsledky, hospodárske výsledky, kultúrne výsledky daných etník. Veď predsa nemožno spochybniť ich spôsob životy, ich evidentnú trvalú, ergo rodenú násilnost, ich objektívne merané IQ ( u africkej subsaharskej populácie okolo 80 ).

Je evidentné, že ak sa takéto etnika budú šíriť v Európe, skončí Európa dopadne tak isto, ako mnohokrát opakované prípady-experimenty v Kongu, Nigeri, Zimbabwe ... vo všetkých subsaharských krajinách.

Prirodzene, práve v tomto období dochádza k poznaniu genetických detailov ohľadne DNA, mtDNA, teda na úrovni biochémie, a dochádza k mapovaniu súčasného rozloženia, mapovaniu minulých migrácii. Tieto veci sa zlepšujú, ale aj bez nich sú dávno objektívne jasná fakty z antropologického výskumu a priamej reality.

Sám si sem dal mapy, a je jasné, že rozdelenie etník homo sapiens sa dá mapovať ľahko, a podľa rôznych parametrov. Tie mapy SA VELMI DOBRE KRYJU s predstavami rás, doslovne ich DOKAZUJU, dokazujú to, že rozdiely nie sú "len povrchné" ale dajú sa dokázať na hlbokej, molekulárnej úrovni.
Jediné, čo treba akceptovať je to, že tieto OBJEKTIVNE rozdiely sa priamo premietajú aj do PODSTATNYCH kvalít spoločností, do ich mentálnych a kultúrnych HODNOT. Ak chceme tieto hodnoty zachovať, MUSIME akceptovať etnické-rasové rozdiely v ľudstve.
Ak toto niekto nazýva rasizmus, tak nech je to rasizmus - nebudeme predsa riskovať budúcnosť ľudstva kvôli iracionálnym hysterikom.

Vango Tango

V čom sa zhodujeme?

"OBJEKTIVNE rozdiely sa priamo premietajú aj do PODSTATNYCH kvalít spoločností, do ich mentálnych a kultúrnych HODNOT".

Túto vetu podpíšem, ale vypovedá o fenotype a nie genotype!

V čom sa líšime?

"... rozdiely nie sú "len povrchné" ale dajú sa dokázať na hlbokej, molekulárnej úrovni."

Možno sa dajú dokázať, ale genetika to ZATIAĽ nedokáže.

FENOTYP = GENOTYP + PROSTREDIE.

Vplyv prostredia na subjektívne vnímanie rozdielov je často podstatný. A to dokonca aj pri skúmaní iba vzhľadu! Pozri si obrázky na stránke https://en.wikipedia.org/wiki/Phenotype !

Ak oponujem "slniečkárom" a používam pri tom ich pojmový aparát, tak je to preto, lebo tvrdím že jestvuje nekompatibilta na úrovni fenotypu, ktorá by sa dala pri dobrej vôli (s výhradou slabej reprezentatívnosti vzoriek) vedecky dokázať! Kto by zafinancoval grant? :-D Asi nikto, ale ak bude - budem v prvej rade natŕčať dlaň!

Ak obyvatelia (a otázka koľko % bolo z nich pôvodných) Španielska protestujú
http://hnonline.sk/svet/913710-nijake-vyhovorky-uz-ich-prijmite-v-barcel...
hovorí o tom že protestujúci majú kompatibilný fenotyp. Nedávno som bol konkrétne v Barcelone a ako všímavý pozorovateľ si o fenotype tej časti obyvateľov, ktorá protestovala, myslím svoje. Nech si ich protestujúci prijmú, nech sa snažia o ich asimiláciu/adaptáciu, ale nech nenútia Slovákov, aby akceptovala ich predstavy. Nakoniec tá neprotestujúca časť obyvateľov Barcelony si to musí s nimi vydiskutovať sama!

Norman

to môže byť aj k tomuto.

Tvrdenie, že je podstatné prostredie, nie genetika, je proste nie realita, ale ideológia, utópia.

Genetika je základný rámec, ktorý určuje dosiahnutelné maximum. Prostredie ovplyvňuje len to, koľko z tohto maxima sa naplní.
Prostredie môže ľudí pokaziť, ale nikdy nedokáže prekonať ich tieň (teraz myslím ich genetický tieň :)

Vango Tango

"Tvrdenie, že je podstatné prostredie, nie genetika, je proste nie realita, ale ideológia, utópia."

V mojom texte som použil slovo "často", dokonca som nepoužil ani slovo "väčšinou"! Netvrdil som že genetika nie je podstatná. Treba vnímať tieto rozdiely, lebo sú len verbálnym vyjadrením niečoho podstatnejšieho - subjektívneho hodnotenia pravdepodobnosti.

Ale platí aj opak výroku

"Tvrdenie, že nie je podstatné prostredie, ale genetika, je proste nie realita, ale ideológia, utópia."

Norman

ja zas som nenapísal, že to ty tvrdíš - hovoril som o oficiálnej "antirasovej" ideológii.

Ja nepochybujem, že by sme my nakoniec my dvaja našli kompromis, ale ja predsa vyvraciam oficiálne ideologické dogmy, ktoré sa snažia vnútiť štátom. Predsa tu nemienime stráviť hodiny len na to, aby sme odhalili tvoje či moje drobné pochybenia v narýchlo napísanom texte. Mienim tu podať čo najviac argumentov nie proti tebe, ale proti oficiálnej ideológii.

Vango Tango

myslíš si, že dávam menej argumentov proti politicky korektnej multikulturálnej ideológii? Prepáč, ale ja na nich seriem ich vlastné hovná! :-D

Norman

chcel som to sem dať od rána,
nejak sa nad tým zamyslieť,
lebo buď za tým niečo je, alebo sú Španieli najdrblejší z Európy.
Aj v Nemecku či Švédsku vítalo refugees iba zopár slepíc a úradníci.
Vskutku aj mňa napadlo, koľko medzi demonštrujúcimi malo africké korene.
Plus to je v Katalánsku, - ti sú ochotní kritizovať centrálnu vládu aj za to, že vyjde slnko (podobnosť s Matovičom nie náhodná - ale predsa len, 160 000 takých jebnutých čurákov, to je teda výborný národ).

Náhodný okoloidúci

V Barcelone a širšom okolí žijú cca 3 milióny ľudí a ako významné prístavné a priemyselné mesto je zaplavená prisťahovalcami, od Afričanov, cez Číňanov až po Pakistancov. Ale nepredpokladám, že by sa Číňania dali na takúto demonštráciu nahúpať, tí sa väčšinou držia bokom ako uzavretá skupina.

Vango Tango

ale púhym pozorovaním (ich fenotypu :-D) som došiel presne k tomu istému záveru!

PS: Objektívne údaje v roku 2015 sú na http://barcelonacatalonia.cat/b/wp-content/uploads/2016/03/BarcelonaEnXi...

Ak si zoberieš 16,3% v tej správe a pridáš tisícku propagandou pobláznených domorodých "slniečkárov" tak si môžeš urobiš objetívny náhľad na reprezentatívnosť tejto demonštrácie. Ale opakujem, je to vnútorná vec Španielov, nech si to vydiskutujú (podľa možnosti nie formou novej občianskej vojny) medzi sebou.

Vango Tango

1. Treba si všimnúť aj text nad a pod obrázkom! Hovorí o natívnej predkoloniálnej populácii. Ako zisťovali kto kam patrí? Najprv na základe subjektívne pozorovaného fenotypu vybrali vzorku a overovali si pôvod genealógiou.
2. Mapa sa vôbec nekryje so subjektívnym vnímaním rás na Slovensku, pozri si Afriku!

Na to, aby sa mohli objektívne vedecky skúmať GENETICKÉ rozdiely medzi rasami, musia byť splnené nasledovné podmienky:

1. Musí byť zaručená reprezentatívnosť skúmaného súboru, čo je pri súčasnej populácii 7,4 miliárd (odhad z augusta 2016) ťažko dosiahnuteľné.
2. Musí byť zaručený náhodný výber z celej populácie.
3. Musí byť skúmaný komplexný genotyp.

Práve pomerne veľký rozptyl genotypu kladie na veľkosť vzorky nezvládnuteľné nároky. Výberové pozorovania pri štatistickej kontrole kvality sú praktickou ukážkou vznikajúcich problémov.

Ak máš pomerne jednoduchý výrobok a vysokú kvalitu výroby, postačuje kontorlovať aj zlomky promile výroby. Akonáhle kvalita klesne (zväčší sa rozptyl skúmaných parametrov), okamžite sa rádovo zvyšuje percento skúmaných výrobkov.

Norman

1. tú mapku si sem dal ty, a aterazho spochybňuješ. Nie nie, delenia sú robené bežne, vedecky. Podobné by sa dali robiť aj podla vonkajších znakov, plne oprávnene, ale toto je biochémia, tam je to ešte explicitnejšie.

2. Populácia Afriky je celá hnedá - to sa kryje viac ako dostatočne. Populácia Číny je tiež celá homogénna, aj to sa kryje s predstavou.

Tie ďalšie body - nie je jasné, prečo by ktorýkoľvek z tých bocov nemohol byť splnený. Ĺudstvo, homo sapiens, je taký istý objekt skúmania, ako čokoľvek iné na tejto zemi. Zbav sa nevedeckých predsudkov:)

Vango Tango

Pozorne si prečítaj kontext, v ktorom som ju uviedol - prečo som napísal slovo "vedci"v úvozovkách?

"2. Populácia Afriky je celá hnedá - to sa kryje viac ako dostatočne. Populácia Číny je tiež celá homogénna, aj to sa kryje s predstavou."

Vidíš, aj tú mapku vnímaš subjektívne! :-D

Náhodný okoloidúci

Medzi dvoma populáciami Afričanov môže byť väčší genetický rozdiel ako medzi Slovákom a Číňanom :) To len africké prostredie určilo, že všetci navonok vyzerajú podobne. A nie, nie je to v rozpore. Genetické rozdiely sa môžu prejavovať aj v iných génoch, nie iba v tých, ktoré priamo určujú výzor.

Vango Tango

teda treba študovať objektívnymi metódami celý genotyp. Nejestvuje žiadna genetická štúdia skúmajúca rasy, pri ktorej by človek oboznámený s matematickou štatistikou od smiechu neopľul obrazovku! :-D

Norman

s matematickou štatistikou, sme už počuli desťkrát.
Ale nie je to presvedčivý argument. Je to len prázdna fráza.

Skús napísať TY konkrétne, čo ťa núti pluť na obrazovku.

Vango Tango

Ukážka :
Článok „Clines, Clusters, and the Effect of Study Design on the Inference of Human Population Structure“
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1310579/
alebo
http://journals.plos.org/plosgenetics/article?id=10.1371/journal.pgen.00...

Uvádzam citácie z tohto článku, lebo rekapituluje aj niektoré iné štúdie.

Keď čítam vety ako:
„In one of the most extensive of these studies to date, considering 1,056 individuals from 52 human populations, with each individual genotyped for 377 autosomal microsatellite markers, we found that individuals could be partitioned into six main genetic clusters, five of which corresponded to Africa, Europe and the part of Asia south and west of the Himalayas, East Asia, Oceania, and the Americas .“
„However, much of the geographic dispersion analysis of was based on two datasets with 89 and 90 individuals and 20 loci, in general too little data for clustering to be apparent.“
„The remainder of their geographic analysis, as well as the source of their comments about uncorrelated frequencies, was a comparison to the Rosenberg et al. results of several analyses of 261 individuals chosen to be equally distributed across the 52 populations studied. Serre and Pääbo's analyses assumed allele frequencies to be uncorrelated across populations, whereas Rosenberg et al. had assumed that they were correlated.“
„A total of 367,220 runs of STRUCTURE were performed on subsets of a dataset consisting of 1,048 individuals from the Human Genome Diversity Project–Centre d'Etude du Polymorphisme Humain (HGDP-CEPH) Human Genome Diversity Panel and 993 microsatellite and insertion/deletion polymorphisms.“

Interesantný je záver práce:

„In this article, we have systematically analyzed the influence of five variables on the genetic clustering of individuals from genome-wide markers: number of loci, sample size, number of clusters, geographic dispersion of the sample, and assumptions about allele frequency correlation. Each of these variables was found to have an effect on clustering.“

Teda niečo, čo sa dalo očakávať aj bez obrovského úsilia vedcov iba na základe jasnej predstavy o matematickej podstate zhlukovej/cluster analýzy a princípov výberového pozorovania, ktoré sa aplikujú napr. pri štatistickom sledovaní kvality. :-D

Pripomínam že sa použili iba podmnožiny úplnej sekvencie DNA skúmaných jedincov.

A veľmi rád by som videl ten „náhodný výber“ reprezentantov v Afrike. Ako obvykle, náhodný je v skutočnosti zámena za ochotný a dostupný! :-D

Ak sa ti z tých čísiel motá hlava, tak pripomínam, že v čase týchto štúdií populácia Zeme bola 6-7 miliárd. Ak sa v roku 2006 (približná stredná hodnota času keď sa zbierali dáta) vyrobilo cca 50 miliónov automobilov a populácia bola 6,6 miliárd tak pre intuitívne posúdenie reprezentatívnosti vzorky 1000 obyvateľov je to približne rovnocenné skúmaniu 5x10na7 /6.6x10na9 teda 0,75x10na-2 x 1000 teda 7,5 automobilu... :-D A na takomto základe by si mal porovnávať kvalitu svetovej produkcie automobilov?

TOTO NEPOVAŽUJEŠ ZA SMIEŠNE?

Norman

mňa čísielkami a hromadou nesúvislých citácii neohromíš.

Keď už nechám bokom, že toto nie je jasná odpoveď, tak mi skôr pripadá smiešny ten tvoj záverečný pokus tvrdiť, že ak máme vzorku 1000 ľudí z 6 miliárd, tak je to to isté, ako vzorka 7,5 z 50 milionov.
Ono ten vzorok 1000 sa posudzuje na základe štatistickej chyby približne 3%, ktorá sa považuje pre väčšinu účelov dostatočne malá. Preto máš prieskumy verejnej mienky, politických názzorov a podobne, robené vždy na vzorke okolo 1000 ľudí (všimnite si to), lebo matematika zaručuje pri tomto počte spomenutú dostatočne malú štatistickú chybu. Preto by nemalo veľký význam ten počet zvyšoval - tá presnosť vyhovuje. Za predpokladu náhodného výberu, samozrejme - ale kto má odvahu tvrdiť, že ten ktorý výber v Afrike nebol dostatočne náhodný?

Ak by som používal tvoje metódy, zasypal by som to tu linkami. Ja ale predpokladám, keď si ten promovaný štatista, že tieto veci poznáš.

Naozaj, dohodnime sa, že sa budeme rozprávať, a nie zasypávať úplne odtrhnutými linkami. Ono tento zlozvyk bude asi dôvod, prečo je súčasná veda jeden veľký konglomerát úradníkov, panebože. Kto má väčší a dlhší link, ten vyhráva :)

Vango Tango

tak si na omyle. Zrejme si spozoroval., že na aroganciu odpovedám ešte väčšou aroganciou! :-) Vážnosť témy by si to nezaslúžila.
"Ono ten vzorok 1000 sa posudzuje na základe štatistickej chyby približne 3%, ktorá sa považuje pre väčšinu účelov dostatočne malá. Preto máš prieskumy verejnej mienky, politických názzorov a podobne, robené vždy na vzorke okolo 1000 ľudí (všimnite si to), lebo matematika zaručuje pri tomto počte spomenutú dostatočne malú smerodajnú výchyľku."

Konečne si uvedom, že sú problémy, kde nastačí inteligencia ale sú potrebné aj vedomosti a skúsenosti.

1. My sa tu medzi sebou rozprávame nie o tom, či rasy jestvujú, alebo nie. Neviem či to robíš naschvál, ale znova ti opakujem, že moja diskusia je o tom, či genetika dokáže odpovedať vedeckými metódami na uvedenú otázku.
2. Jeden skutočne elementárny fakt z matematickej štatistiky. Reprezentatívnosť vzorky sa posudzuje nie tak, ako si ty napísal (1000 = chyba 3%). Je to funkcia veľkosti východickovej a skúmanej vzorky súboru súboru.
3. Keď sa vedecky testujú hypotézy, vždy sa uvedie pravdepodobnosť, že hypotézu možno odmietnuť/prijať. Táto hodnota má tak isto podstatný vplyv na veľkosť skúmanej vzorky.
Dal by som link, kde si to môžeš naštudovať, ale naozaj začínam mať dojem, že na to nemáš trpezlivosť, čas, chuť, ... atď.! Ak chceš ostať na tej úrovni diskusie, ako to predvádzaš na tomto blogu o rasizme, je to Tvoj a nie môj problém.
4. Operuješ prieskumom verejnej mienky. To nie je veda, tam sa neoverujú hypotézy! Rozptyl hodnôt prieskumov verejnej mienky na Slovensku, kde je cca 4,4 mil oprávnených voličov a volieb sa zúčastňuje menej ako 60%, je podstatne viac ako 3%. Merá sa ako podiel odovzdaných a prognózovaných hlasov pre konkrétnu politickú stranu. To je zjednošená definícia rozptylu ...
5. Ak si nedáš prácu, a to si si evidentne nedal, tak sa Ti tie linky môžu zdať odtrhnuté. Stojím si za tým, že každý link sa týkal vedeckých poznatkov k problému genetika a rasy.
6. "Ono tento zlozvyk bude asi dôvod, prečo je súčasná veda jeden veľký konglomerát úradníkov, panebože. Kto má väčší a dlhší link, ten vyhráva :)"
Zase dúfam že to nemyslíš vážne, že to je len taká provokácia, aby som ostro zareagoval.

Pozri sa nezaujato, ako si vecne argumentoval v tejto diskusii. Som v pokušení poriadne jedovato rekapitulovať tie Tvoje "argumenty". Neurobím to, lebo tému považujem v súčasnej dobe za príliš vážnu, aby som zabil diskusiu na jednom z mála serverov, kde sa o nej dá bez predsudkov diskutovať. Nerob to prosím Ťa ani Ty!

Norman

Naša téma bola, či jestvujú alebo nejestvujú ľudské rasy, relevantné ľudské skupiny.
Ak to uznávaš, v tom nejakom zmysle, tak potom ok, nemenim nič viacej riešiť.

Štatistika je veľmi zaujímavá a ťažká téma, to čo som sem dal, som schopný obhájiť či vysvetliť, ale myslím, že momentálne to nie je naša motívácia. Ja rešpektujem či skôr verím tvojim skúsenostiam v tejto praxi a zaujíma ma to - mám len výhrady voči tvojmu spôsobu "argumentovania", či ako to nazvať.
No ale dobre, ani to nemienim teraz rozoberať.

Norman

Existujú rasy medzi psami?
Existujú rasy medzi koňami?

Pýtam sa pre istotu, len aby som sa nedopustil politickej nekorektnosti v tejto oblasti.

Vango Tango

Rasy psov a koní sa posudzujú na základe fenotypu.
Výstavy, dostihy sú iba veľmi tvrdá forma eugeniky. Slúžia na umelé kultivovanie „rasy“. Niektoré (nie som si istý ale mám pocit že väčšina) rasy psov sú určite umelo kultivované a nevyskytovali sa v prírode.
Neviem o žiadnej genetickej štúdii v tejto oblasti.

Opakovane pripomínam, že tvrdím iba, že genetika ZATIAĽ nepreukázala koreláciu medzi DNA jednotlivca a tým, ako subjektívne vnímajú jeho rasu na základe fenotypu.

Ľubov

Skúsme trochu inak, Vango.Už som si zvykla na ten Tvoj malý snobizmus,hej,hej,raňajky v Barcelone a večera v Paríži,knižnica a pár kvapiek božolé:)).Mne to nevadí,čestné slovo.
Vedel by si to skryť,keby si chcel.... Tvoja cena pre mňa, ale ako iste chápeš,nie je v štatistike,ale v tom balíčku tarotu,čo máš na stole.Čakám na ten deň,až to rozbalíš.
Ale téma pes a kôň je tak krásna,tak transcendeltálna,že sa Ťa musím opýtať v predstihu,prečo je to tak,čo hovorí o tom orákulum.Videla som jazvečíkov,ako vítali svojich pánov,keď ich týždeň nevideli,videla som plakať dospelých mužov,keď museli dať utratiť svojho psa.
Čo si o tom myslíš,skutočne ma to zaujíma,ale hovor sám,bez angličtiny poprosím.

Vango Tango

na vážne témy iba začiatkom roku, alebo pri mimoriadnych udalostiach. O tom čo mi vyšlo v janurári som už písal. Nie je dôvod na pesimizmus, čo sa týka Slovenska.

Vzťah pes a človek je veľmi rozsiahla téma. O tom, ako pes preberá vlastnosti svojho pána, o jeho empatii a dokonca telepatii. Tak sa nečuduj, že pri smrti jedného z týchto partnerov sa dejú podivné veci, že napríklad pes často dokáže predpovedať smrteľnú chorobu svojho pána, ... atď.!

Norman

Takže uznávaš rasy psov a koní.
To je veľmi dobre, to sa mi uľavilo.
Ono všetky živočíchy majú rasy, triedy a druhy, to je princíp, že. A človek - nech sa nikto z prítomných neurazí - je minimálne telesne LEN a LEN živočích.
A to ešte nie ten najlepší.

Čo sa týka rás psov a koní, určite jestvuje MNOHO štúdií. Sú v tom totiž veľké peniaze, nielen dostihy či výstavy, aj všetko možné účelové použite, aj spoločenské . Napríklad psie rasy sú rozlišované výrazne podľa toho, aké majú MENTALNE, psychologické profily - či sú milé, alebo vznetlivé, či sú poslušné, alebo agresívne. Ja viem, to sú LEN psy - vy ľudia, ste na tom samozrejme úplne, úplne ináč. Vy svoju mentalitu nededíte, fafrnkovia agresívneho zmrda nie sú agresívni - a ak, tak len preto, že to získali z prostredia. Že príklady adaptovaných deciek dokazujú opak? Nie nie, nechcem nič počuť, nechcem nič počuť. Mengele, mengele, mengele. Tabu, tabu, tabu.

No ale dobre, to som sa nechal umelecky uniesť, zostaňme v jednoduchej matematike. Taká jednoduchá rada:
Ako si písal,
fenotyp = genotyp + prostredie
Je teda pravda, že prostredie hrá rolu. Ale farbu psa či dlžku uší žiadnym prostredím nik ovplyvniť nevie - vedel to vraj iba ruský vedec Lysenko, ale ten už zomrel. Ergo, určovanie "podľa fenotypu" je aj určovanie genotypu, aj keď sa ti to nezdá. Ono deti sa zväčša na rodičov podobajú aj fenotypom ( tie príklady, kde to tak nie je, hm... no nič)

Vango Tango

fenotyp = genotyp + prostredie

V prípade konkrétne psov je tým prostredím výcvik a nemilosrdná selekcia pri uznaní rasy (dokonca limitovaná počtom uznateľných šteniat) a hodnotením psa počas výstav. Celý tento mechanizmus slúži na to, aby sa dedičnosťou upevňoval určitý fenotyp. Ak by sa to nedialo, konrétna rasa by rýchlo degenerovala. To je elementárna genetika a na tomto poznatku zhorel Lysenko ako vedec.

Nedokážem nájsť serióznu štúdiu, ktorá by dokázala vedecky určiť, aký ma v tomto prípade podiel genotyp a toto UMELO vytvorené prostredie. Je veľmi pravdepodobné, že nejstvuje, ak tvrdíš opak, uveď link :-D, rád si to prečítam!

Znovu opakujem, je to príliš vážna téma na to, aby sme ju znehodnocovali diskusiami o psíčkoch a ich umelo kultivovaných rasách. A nepodsúvaj mi neustále, že tvrdím že rasy nejestvujú!

Norman

nemyslím, že by sme tému znehodnocovali. Iba ak tým, že ju niekto neberie ako tému, ale príliš ako súboj, a to naozaj nechcem ani ja.

Náhodný okoloidúci

V prípade koní zrejme ide o výber z prírodných populácií, a aj to asi iba z vyhubeného tarpana. Kôň Przewalského sa nedá skrotiť a ako som čítal, údajne je schopný zubami roztrhať vlka. Aj v Černobyľskom radiačnom národnom parku ak sa medzi kone Przewalského, ktoré tam žijú, zamiešal zbehnutý domáci kôň, vlky ho rýchlo "vyselektovali", nedokázal sa im ubrániť.

Čo sa týka psa, tak plemená sa zrejme "objavili" pri príbuzenskom párení v malej skupine, lebo pri inceste sa najčastejšie objavia skryté recesívne mutácie, ktoré pri nepríbuzenskom párení boli prekryté dominantným génom. Psie plemená sa stále udržujú príbuzenským párením, veď inak by sa ani udržať nedali, a psy na to doplácajú degeneráciou. Tak samozrejme, pri pripúšťaní by sa mal vziať psí rodokmeň a vyhýbať sa blízkym príbuzným.

Psie plemená sa dajú na 99% odlíšiť pomocou analýzy DNA.

http://www.osel.cz/765-geneticke-tajemstvi-psich-plemen.html

Luko

Možno o 100 rokov budú „vedci“ schopní vysledovať pôvod atómov v akejkoľvek zlúčenine - látke (teda aj v tele človeka), dokonca nie len to, ktorý atóm bol pôvodne súčasťou napr. kameňa či stromu, ale aj to, z akej oblasti Zeme ten atóm kameňa či stromu pochádzal. Ak sa to bude dať použiť aj pre výrobu niečoho užitočného, isto sa táto metóda ujme a nakoniec sa bude dať použiť aj na nový výskum ľudských rás. A keď na to „bude grant“, isto sa toho nejaký „vedec“ chytí, vymyslí metodiku a spôsob vyhodnotenia výsledkov, ktorými úplne spochybní dnešné metódy vychádzajúce z možnosti prečítať reťazec DNA.
Tak ako dnes sa „zdajú“ byť predchádzajúce definície rasy (na základe len vonkajších parametrov – farba pleti, stavba lebky, ...) nedostatočné, budú im vtedy znieť smiešne aj naše definície dnešné.
Napriek tomu rasy neprestanú existovať ani dnes, ani o 100 rokov (prajme si, aby áno). Pocit súnaležitosti sa nevytratí tým, že niekto nejakou metódou zaradí nejakú skupinu tam či onam a zadefinuje jej kam ešte patrí a kam už nie. Páči sa mi humor obsiahnutý vo výroku H. Kissingera: „Nikto nikdy nevyhral vo vojne pohlaví – na to v nej dochádza až příliš často k bratříčkovaniu s nepriateľom.“ Páčila by sa mi trocha humoru aj tu napriek tomu, že je to celkom vážna (a zaujímavá) téma. Podľa môjho nevedeckého citu je v celej dikusii na jej závere najbližšie pravde Ľubov.
A pretože nemám čas na depresie (z tak vážne vedenej diskusie), na odľahčenie len dodám odpočutý vtípek: “Nie som rasista, ale človek by mal byť biely”.

default

  • Povolené sú HTML značky: <a> <em> <strong> <cite> <blockquote> <code> <ul> <ol> <li> <dl> <dt> <dd> <img>
  • Riadky a odstavce sa zalomia automaticky.
  • Webové a e-mailové adresy sú automaticky zmenené na odkazy.

Plain text

  • Webové a e-mailové adresy sú automaticky zmenené na odkazy.
  • Riadky a odstavce sa zalomia automaticky.
  • Povolené sú HTML značky: <a> <em> <strong> <cite> <blockquote> <code> <ul> <ol> <li> <dl> <dt> <dd> <alert>
Obrázková CAPTCHA
Vložte znaky zobrazné na obrázku.