Sa to ale vyvíja. A tie náhody.

Neviem, koľkí ste si všimli, že práve včera o tretej vypadol Nadhľad. Tak som myslel, že už ho hrdinovia stopli. Ale to len mi už dávnejšie prestala platiť karta, a ja som neobnovil spôsob platby, a aj maily na určitej adrese proste sledujem už len veľmi benevolentne a s veľkýýými prestávkami. Takže som takto prešustroval moment a vypli web. No money, no fun. Neuveriteľná náhoda, že práve včera, v druhý deň vojny, ale naozaj to bola len náhoda

Asi päť sekúnd som uvažoval, či mám hosting znova zaplatiť, keď to aj tak idú odstaviť :-), vážne, ale potom som si povedal, že to musíme dotiahnuť do plného konca, hech. Tak som to predplatil zas na dva roky.

Je to vlastne teda teraz desať rokov, plus nejaké mesiace ako bonus, od prvého článku.

A tak sme prešli tie etapy:

1. 2011 Dať priestor pre nezávislých ľudí. Nie preberanie vecí od iných, ako to bolo vtedy zvykom. Žiadna literatúra, ale sloboda. Technika a filozofia.

2. 2015 Reakcia na inváziu afroidov. Myslím, že sa dosť vykonalo.

3. 2018 Neoboľševická revolúcia Kuciakiáda. Bolo treba postaviť protihlas racionality. 

4. 2020 Šialenec Matovič a na druhej strane amatérski šialenci anticovidu.

5. 2022 Vojna na Ukrajine, možno začiatok veľkej ostrej konfrontácie Západ versus Východ.

Ako vidno, nepotrebujem ešte ten piaty bod. Nedokážem síce web opustiť, ale keď to zavrú, dosť mi tým uľahčia život :-) Ono náhodou som čítal citát kedysi známeho a úspešného spisovatela Yukio Mišima, ktorý povedal, že slová sú koniec-koncov impotentné. Nuž, je to rafinované umenie, závislé od materiálu, a vlastne svet nie je nič iné, ako slová-koncepty, ale prakticky mal pravdu.

Ja mám záujem ale o priestor, kde koncepty môžu byť zaznamenané v celej svojej šírke - nie o zotročený FB, či skromnosť Telegramu. No dobre, ak bude naozaj toto nefunkčné, skúste pohľadať na Telegrame nadhľad. To je ale len na núdzové správy, to nie je na sémantiku v celej svojej hĺbke. Ergo - ak to tu vypnú, tak proste len dočasne zmĺkneme v prázdnote (ako v skutočnom svete a živote, všetko je len transformácia medzi formami:). Všetky dočasné veci skončia, ale aj tie skončenia sú tiež dočasné (teraz, keď mám predplatené ma ďalšie dva roky, to neverím, že by to neožilo :).

Čo sa ale týka tamtých novodobých eštébé čurákov - mám skúsenosti, tam neplatí logika. My, samozrejme, v ničom neporušujeme zákon ani dobré zvyky - ale na to sa spoliehať nedá, zákon v totalite neplatí - potkan si vždy nájde dôvod, aby špinil a hrýzol. Lepší argument je, že nie sme známi ani dôležití, takže žaba nás nedokáže dobre vidieť. Každý totalitný režim sa správa neuveriteľne dementne, aj tento americký.

Desať rokov - veď to je dokonalosť :-) Fakt som happy. Nepotrebujem viac - varovali sme všetkých, čo sa dalo. A dnešná realita nám dala viac ako zapravdu. Už som to tu písal pred vojnou - teraz už nik z populácie nebude potrebovať varovanie, lebo už sa to vezie, lavína sa už utrhla. Skôr si myslím, že mnohí by teraz potrebovali radu, ako sa vysporiadať so smrťou svojich blízkych a seba samého. Odporúčam jógu, alebo šinto - ale pochybujem, že sa dá narýchlo dostať do hĺbky. Takže pre amatérov, ktorí zomierajú prvý raz, len dve staré dobré pesničky:

internacionálna klasika

a lokálna klasika

Pre istotu teda vopred ďakujem všetkým za spoluprácu  a pozornosť.

Tým tých desať rokov uzatváram ako dokonaných, v plnej vnútornej spokojnosti a slobodný.

Čokoľvek, čo tu bude navyše, je už len nadplán, prídavok, čistá hra šivaických kozmických síl.