Dostojevskij o rímskom katolicizme

Úryvok z románu Idiot, ktorý Dostojevskij dokončil v rokoch 1868 - 1869 vo Florencii. Na Nadhľad ho pridávam pre jeho nadčasovosť. 145 rokov od zverejnenia vysvetľuje aktuálne udalosti v medzinárodnom politickom hľadisku: Rusko sa pokúša o vlastný, alternatívny koncept globalizácie.

V úryvku hlavná postava, knieža Miškin, hovorí o katolíckej viere:

...

Pavliščev bol človek jasného rozumu a kresťan, opravdivý kresťan, – povedal zrazu knieža, – ako mohol podľahnúť viere... nekresťanskej! Katolícka viera je predsa nekresťanská! – doložil zrazu, až mu oči zaiskrili, a rozhliadol sa okolo seba.

– No, to už preháňate, – namietol starý pán a prekvapene pozrel na Ivana Fiodoroviča.

– Ako to, katolícka viera je nekresťanská – zvrtol sa na stoličke Ivan Petrovič. – A teda aká je?

– Predovšetkým nie kresťanská! – zopakoval knieža nesmierne vzrušene a ostrejšie, než bolo treba, – to predovšetkým, a potom, rímska katolícka viera je dokonca horšia ako sám ateizmus, taký je môj názor! Áno, taký je môj názor! Ateizmus len hlása, že niet Boha, ale katolicizmus ide ďalej: hlása Krista zdeformovaného, prekrúteného a zneucteného, Krista naruby! On hlása Antikrista, verte mi, prisahám! To je moje osobné a dávne presvedčenie a samého ma už umučilo... Rímsky katolicizmus verí, že cirkev bez všesvetovej moci na zemi neobstojí, a volá „Non possumus!” Podľa mňa rímsky katolicizmus ani nie je viera, ale v podstate pokračovanie Západnej rímskej ríše a v ňom sa všetko podriaďuje tejto myšlienke, počínajúc vierou.

Pápež sa zmocnil zeme, pozemského trónu a chytil do ruky meč; od tých čias všetko ide dolu vodou, len k meču pridali lož, prefíkanosť, podvod, fanatizmus, poveru, zločin, zahrávali sa s najposvätnejšími, najčistejšími, najúprimnejšími, najvrúcnejšími citmi ľudu a všetko, všetko premieňali na peniaze, na úbohú pozemskú moc. No nie je to učenie Antikristovo?! Ako sa nemal z nich zrodiť ateizmus? Len oni ho majú na svedomí, rímski katolíci! Mohli si ešte veriť po tom všetkom? Sami ho zasiali a rozrástol sa z odporu k nim, je to výplod ich lži a duchovnej bezmocnosti! Ateizmus! U nás neveria zatiaľ len privilegované stavy, ako sa nedávno veľmi správne vyjadril Jevgenij Pavlovič, stavy, ktoré stratili koreň. Lenže v Európe už začínajú neveriť strašné masy samého ľudu – najprv pre nevedomosť a klamstvo, ale teraz už z fanatizmu, z nenávisti k cirkvi a ku kresťanstvu!

Knieža zastal, aby si vydýchol. Bol bledý a hovoril veľmi rýchlo, až sa zadúšal. Hostia si vymieňali pohľady, ale starý hodnostár sa nahlas zasmial. Knieža N. si vytiahol lornet a uprene pozeral na knieža. Nemecký básnik sa s potmehúdskym úsmevom vytiahol z kúta bližšie k stolu.

– To už priveľmi zve–li–ču–je–te, – ťahavo a trocha namrzene povedal Ivan Petrovič, ba akoby sa bol až trocha zahanbil – aj v tej cirkvi sú predstavitelia hodní všetkej úcty a cnostní...

– Vôbec som nemal na mysli jednotlivých predstaviteľov cirkvi. Hovoril som o rímskom Katolicizme v jeho podstate, hovorím o Ríme. Mohla by azda cirkev úplne zaniknúť? To som nikdy netvrdil!

– I ja si to myslím, ale to všetko sú známe vecí a potom... zbytočne o tom hovoriť a... patrí to do teológie...

– Nie, nemáte pravdu! Nielen do teológie, verte mi, že nie! Týka sa nás to oveľa viac, ako si myslíte. A sme na veľkom omyle, ak si nahovárame, že je to problém výlučne teologický! Veď aj socializmus je výplod katolicizmu, jeho podstata je katolícka. Tak ako jeho brat ateizmus aj on sa zrodil zo zúfalstva, ako protiklad katolíctva v zmysle mravnom, aby nahradil stratenú mravnú silu náboženstva, aby utíšil duchovný smäd vyprahnutého ľudstva a zachránil ho nie Kristom, ale takisto násilím! Aj to je sloboda pomocou násilia, aj to je jednota pomocou meča a krvi! „Neopováž sa veriť v Boha, neopováž sa mať vlastníctvo, neopováž sa prejaviť svoju osobnosť, fraternité ou la mort – bratstvo, alebo smrť, dva milióny hláv!“ Podľa skutkov ich poznáte – tak je napísané! A nemyslite si. že by to všetko bolo pre nás také nevinné a neškodné! Nie, my sa musíme postaviť na odpor, a čím skôr, a čím skôr! Treba, aby proti Západu zažiaril Kristus, ktorého sme si uchránili a ktorého oni ani nepoznali! Nie aby sme poslušne sadli na lep jezuitom, ale poďme im v ústrety s našou pravoslávnou civilizáciou a nech nás nikto nepresviedča, že oni sú vynikajúci kazatelia, ako sa tu ktosi vyjadril...

– Dovoľte, dovoľte, – ohradil sa Ivan Petrovič veľmi znepokojený a začal sa obzerať okolo seba, akoby dostal strach, – všetky vaše myšlienky sú chvályhodné a preniknuté vlastenectvom, to je pravda, ale všetko to je nesmierne zveličené a... radšej to nechajme tak.

– Nie, nie je to zveličené, skôr zmiernené, áno, zmiernené, lebo ja nie som schopný primerane sa vyjadriť, ale...

Originál vydalo vydavateľstvo Nauka, Leningrad 1973. Preklad vyhotovil Félix Kostolanský a Hana Kostolanská, redigovala Daniela Lehutová a vydalo vydavateľstvo Ikar a.s. Úryvok je zo strán 522 a 523.

P5+1 (Ruský koncept) kontra E3/EU+3 (Egyptský koncept)
P5+1 (Ruský koncept) kontra E3/EU+3 (Egyptský koncept). Staroveký Egypt ako mocenský predchodca Rímskej ríše.

P5+1 - predstavuje ruský koncept "spolupracujúcich národov": USA, Rusko, Čínu, Veľká Británia, Francúzsko + Nemecko (Nemci pred 70 rokmi prehrali vojnu tak teraz musia slabučko hryzkať).

E3/EU+3 - Žiadne "malé" národy, iba ďalší medzi krok k svetovej vláde - Európska únia + Čína, USA a Rusko.

Viac sa mi páči ruský koncept.

Autor: 
téma: 
region: 
Stefan
Ano Slaven, dielo Dostojevského je nadčasove:-) . Dokiaľ Tebou a nielen Tebou, aj Normanom a ďaľšími tu na nadhľade a ďaľšími nielen tu, bude lomcovať nepokoj, rôzne pudy a iné cnosti dnešnej doby, bude toto dielo čoraz nadčasovejšie. Hlavne hľadajte na katolicizme to zlé z čoho si môžte vziať príklad, nie to dobré. Hľadajte, kto hľadá, ten nájde. Kopnite si, napľujte, vhodnejšieho fackovacieho panáka by ste museli hľadať, aj keď sa sú aj ďalší vhodný kandidáti. Tí však sú po ruke inej podobnej skupine.
Norman
Nerád by som aby si s mojou prezývkou spájal nejaké hladanie zla na katolicizme. Áno, keď je reč v kontexte o židokresťanskom vplyvo, tak pripomínam, že CELE kresťanstvo v konečnom dôsledku bolo a je  ako potencionálna pasca. Teraz leží na zemi ako nevinné plátno, ale keď zapadne západka, keď bude dosť sily v pružine, zas zafunguje a začne dusiť ... Ale to nič, to si nevšímaj. Do katolicizmu tu nik nejako špeciál nekope. Konieckoncov, napriek evidentnej súčasnej deformácii spoločnosti ani do židovstva tu nik nekope. Najviac si tieto abrahámovské deti kopu do seba navzájom. Lezú si  po krku navzájom krížom krážom ako potkany .... aby vzápäti si mohli sťažovať, ako ich nik nemá rád. Ach jaj...  
Stefan
Tento rozkol vznikol dávnejšie. Po veľkej schizme, keď sa církev rozdelila n Západnú a Východnú. Popis tej udalosti je zaújmavý, rozkolníci priam "prekypovali kresťanskou láskou" a tomu je tak dodnes. Niekto pád Konštantínopolu do rúk turkom, pripisuje práve tomuto rozkolu a zrade, možnosti ako potopiť konkurenta. Dodnes nevychádzam z úžaasu ako naši svätí ľudia dokážu brojiť proti láske, vymykajúcej sa predpísaným normám, ale proti nenávisti takmer ani nie.
Norman
To, ako ľudia nevidia, necítia, ani keď už sa veci prepadávajú. Ale už som ho niekde videl, možno Afinabul alebo Zvedavec.