Nie sú to tak celkom náhodné bľabotania jednej heavy metalovej postpubertiačky. Jedna frakcia v ukrajinskom parlamente, a dokonca údajne najväčšia, nesie to meno Intermarium. Tento pojem, respektíva myšlienka za ním sa skrývajúca, je silný motív v ukrajinských hlavách.

 

 

Ak by sme ho chceli vysvetliť jednou vetou, Intermarium znamená Veľkú Ukrajinu. Dominovala by v ňom práve táto zakarpatská zem, zahŕňala by Bielorusko, Poľsko, Litvu, Česko a Slovensko, ale prípadne aj Maďarsko a Rumunsko, verzíí je viac.

 

Na východ nás teda neťahá Rusko, ale práve práve naopak, Ukrajina. Skúste to ale vysvetliť nevzdelaným astenickým tzv. liberálnym frikulínom, že hystericky vyvádzajú doslovne za to, čo vlastne nenávidia. Liberáli obhajujú východoeurópskych fašistov a islamistických radikálov - ale nevidia v tom prejav svojej debility.

 

To, čo robí dnešnú Ukrajinu šialenou, nie sú domobrany, nejaké uniformy a extrémny militarizmus, ba ani samotné vyťahovanie Banderu - je najhlavnejší problém je oživenie takýchto šialených predstáv. A oni to myslia smrteľne vážne.

 

Tento projekt pestovali v rôznych časoch aj Poliaci. Aj v tom je zvrátenosť týchto myšlienok, že zákonite vedie ku oživeniu konfliktu medzi Poľskom a Ukrajinou o dominanciu v takomto regióne. Ukrajinci chcú do Európy práve preto, aby dominovali v Intermariu a dokonca ho od Bruselu fakticky odtrhli. Paradox? Nie, iba jeden ďaľší prípad expanzívneho šialenstva jednej "ukrivdenej" entity, trpiacej pocitmi historickej menejcenosti. Aj keby sa všetko vyvíjalo pre Ukrajinu v najlepšom, keby nevznikol jej konflikt s Ruskom a ona by bola zapojená do EÚ alebo aj NATO - aj tak by znamenala rozbušku pre celý región.

 

Ďalší paradox sa týka tej časti európskej spoločnosti, ktorá nenávidí Rusko, a vlastne všetko "východoeurópske" (ak by boli úprimní, tak všetko "slovanské", aj keď polovica z takto postihnutých ľudí sú sami úplne typickí Slovania). Paradox je v tom, že so začlenením Ukrajiny do EÚ by tam vpustili práve to, čo tak hrozne nanávidia - tú v ich očiach hroznú rozšafnú, násilnú, hrubú kultúru, ktorej nerozumejú a ktorej sa boja. V tomto sa Ukrajina nelíši ani o piaď od toho najruskejšieho Ruska (aj keď vám budú Ukrajinci klamať niečo iné, neverte im). 

 

V tomto čase histórie teda nie je posadnuté expanziou a radikalizmom Rusko - to to má už dávno za sebou - ale práve Ukrajina. Novo vytvorený vyšinutý štát, skutočne "neonacistický", ktorý sníva o svojej dôležitosti, o svojej sile a bohatstve. Alebo neviete, že Ukrajinci sa učia, že z Ukrajiny pochádza celá ľudská kultúra? Lebo Jamnaja kultúra. Aj biela rasa - Indeurópania, všetko vlastne Ukrajinci.

 

Bohužiaľ je navyše tento ich naivný šovinizmus ešte okorenený dlhou tradíciou tamojších Židov, ich špeciálnou, v tomto prostredí vyvinutou mystikou ale aj známou perfiditou. O roli Židov na Ukrajine v minulosti a dnes nik nepochybuje, že nie? 

 

 

Vo svetle spomenutých faktov o nenormálnosti Ukrajiny je dobre sa zamyslieť nad niektorými aspektami vojny začatej 22.februára 2022.

 

Je tu napríklad otázka toho, že daný cieľ operácie sa zdá pre Rusko veľké sústo a odhodlanie k tomuto kroku sa jedným zdá ako omyl, druhým ako číre šialenstvo. Napriek tomu to Moskva urobila.

 

Druhá vec je, že bratrovražedný boj medzi (veľko)Rusmi a (malo)Rusmi vyvolá dočasne mnoho zlej krvi, dôjde k ťažkým stratám na životoch, ale aj majetku. Napriek tomu to Moskva urobila.

 

Na opačnej strane je povšimnutiahodné, ako USA (a GB) formálne prudko dávajú ruky preč od konfliktu. Dá sa to vysvetlovať obavou z vojny mocností, ale toto explicitné dištancovanie sa je až príliš podozrivé.

A čudné vysvetlenia hodné je aj rýchle pricestovanie izraelského šéfa Naftalína Bennetta do Moskvy 5. marca, trojhodinové rokovanie s Putinom a potom jeho cesta do Berlína, a telrokovanie aj so Zelenským. Chápeme, že na Ukrajine sú aj židia a mnoho izraelských záujmov, ale na to azda nie je treba osobnú návštevu vysokého insidera v čase, keď od Putina každý formálne dával ruky preč. Čo bolo treba s Putinom prerokovať?

 

Jedna z verzíí tohto všetkého je teda tá, že ukrajinská vojna, ako ostatne mnohé iné vojny, sa deje po predošlom dohovore veľmocí. Formálne je druhá strana proti, je pohoršená. Ale v podstate s vojnou súhlasí, berie si tak len svoj podiel (politickej) koristi. 

 

Pozrite sa, ako hromadne a definitívne opúšťali oligarchovia Kyjev týždeň pred vojnou. To možno nebola len panika či hra na istotu, oni vedeli, že tento raz to nie je len rynčanie zbraní Ruska či prázdne strašenie zo strany Ameriky, oni vedeli naisto, že tento raz je to tu a treba urobiť to nepríjemné vycestovanie - pretože je to tak schválené.

 

Dobre, výhody víťaznej vojny pre Rusko sú jasné, zostáva otázka, čo z toho by mala Amerika. Tu je tých bonusov zdanlivo teda menej, až kým sa na váhu nedá aj predpokladaný spomínaný nebezpečný vývoj Ukrajiny, ktorý do nejakej miery symbolizuje termín Intermarium. Nejde len o presne tento koncept - proste Ukrajina začala byť problém aj pre Ameriku, problém pre jej vazalský objekt EÚ. A tak dala  Amerika prednosť takémuto riešeniu. Odmenu za to má v zbavení sa radikálnych debilov neschopných zmestiť sa do kože, neschopných disciplíny a nechápajúcich svoje miesto na geopolitickej mape.  Amerika získala politické strelivo na Rusko,  ťažké politické oslabenie Ruska, jeho dlhodobú izoláciu, proste pokoj od Moskvy. Navyše,  Amerika získala aj posilnenie svojej kontroly nad Európou - teraz sa Európanom bude zas ťažšie  zbavovať amerického obojku, keď je na blízku obraz zlého ruského psa. Ako stará studená vojna vyhovovala aj Moskve aj Washingtonu, tak aj táto nová bude obom vyhovovať. Navyše Európa sa prepadne do hosporárskeho humusu, doslovne nebude mať čo žrať, lebo - vojna, a Rusko alebo ona sama si pretne tepny s čiernou ropnou krvou. To všetko sú výhody aj pre Ameriku. 

A čo stratí? Už spomínanú hlúpu provinciu, ktorú by aj tak stratila za iných, horších nekontrolovaných pomerov.

 

Zisk Ruska je, samozrejme, tiež jasný. Aj keď nám dnešné média predostierajú, ako veľmi utrpí, pravda je taká, že region Dnepra životne potrebuje. Je to jeho súčasť. 

 

 

Pri projektoch na takejto úrovni sa ale samozrejme nemôže zaručiť presný priebeh. Západ hovorí prekvapivo iste o pôvodne plánovanej rýchlej operácii, ktorá sa nenaplnila. Na vine môže byť okrem iných aj Brusel, podradná skupina idiotov, nezasvätená do špinavej hry a tak podporujúca samovražedné úsilie Zelenského a jeho odpísaných zločincov. Ako pri sepuke - mala byť sťatá hlava a nik by netrpel - ale to sa nepodario, a tak teraz leží Ukrajina na boku, brucho rozpárané, jej vnútrnosti vyhreznuté, všade krv, zápach obsahu čriev ... ťažké bolesti.

 

Nečudo, že Naftalín Bennett bol poslaný zistiť, čo vlastne zlyhalo, a čo teraz budeme robiť. A čo sa bude robiť, je veru nejasné. Rusko žiada, aby Západ sám odstránil svojich blbečkov, ktorých nakotil. Západ naopak čaká, že Rusi sami problém rozseknú, aj za cenu ťažkých následkov. Tak si problém momentálne prehadzujú.  Niekto by proste mal tu rozpáranú beznádejnú Ukrajiny rýchlo doraziť - ale chýba majster. Tak zvolia najhoršie, nechajú ju vykrvácať.

 

To je súčasný stav.

 

Pripomínam, že matematika a teória sytémové platia univerzálne, aj v politike. Analýzy môžu byť nepresné, neúplné a prípadne aj chybné - ale je to jediná racionálna cesta.

Neverte tomu, že uvahy o silách v pozadí sú nejaké  "konšpiračné teórie". Je jasné, že ľudia, ktorí slovo matematika, systém a podobné termíny proste nenávidia, nevedia s nimi pracovať, to nemôžu pochopiť.