Kultúrna vložka

Keď pôjdete niekedy po roku 2020 do Pekingu, zrejme už budete mať možnosť vstúpiť v Zakázanom meste do záhrady, ktorú si dal vybudovať cisár QianLong, aby v nej strávil dôchodcovské roky. Po troch desaťročiach reštaurátorských prác by mala byť sprístupnená verejnosti.

Všimnite si tam potom - vlastne, nemôžete si ju nevšimnúť - nádhernú maľbu žeriava (Grus japonensis, 丹顶鹤). Jej autorom je maliar - jezuita Guiseppe Gastiglione (Miláno 1688 - Peking 1766), ktorý pôsobil na dvore cisára QianLonga. A spomeňte si, že keď sa v prvom desaťročí 21. storočia maľba reštaurovala, v Európe už NEEXISTOVAL žiadny umelec, ktorý by to dokázal. Prznenie umenia rôznymi pikasami, rothkami a podobnými plesňami splnilo svoj účel. A tak si s touto výzvou museli poradiť čínski umelci.


Tu je dojímavý príbeh o reštaurovaní krásy


 

 
Autor: 
slaven1
O úpadkovom akože umení sa tu už písalo mnoho. Mňa zaujíma ako tvorcovia s touto úrovňou "estetiky" vznikajú. Čo som odpozoroval, tak veľa dobre kalených hmm... "umelcov" vylieza z Akadémie umení (Banska Bystrica). Koncentruje sa tam vnútorne zhnitá profesúra, ktorá počas štúdia dorazí (už aj tak poškodené) duše svojich študentov. Ešte k videu - verím, že keby bola objednávka, tak za "niekoľko rokov" sa podarí náležitých ľudí vychovať viď úsek v 41m a 14s.
Ema

...desaťtisíc hodín robí majstra.

Z psychopatov, produkujúcich tzv. moderné umenie, sa žiadny nevie koncentrovať ani hodinu.

To je ale širší fenomén. Dospelí na Západe si kupujú omaľovánky, aby boli aspoň na chvíľu koncentrovaní a neviditeľná ruka trhu hlási nedostatok farebných ceruziek.

Náhodný okoloidúci

"Zvíťazil som nad mramorom a urobil som ho plastickým ako vosk..."
(Gian Lorenzo Bernini - 1598 - 1680)

http://digitall-angell.livejournal.com/633912.html

buheh

neskutočnú silu v rukách. Ja som skúšal tvarovať mramor, ale ani trochu mi to nešlo. A to mám dosť silné ruky a denne cvičím krav maga.

Náhodný okoloidúci

Myslíš si, že máganím kravských vemien získaš silu? ;-)

Ale vážne. Ja si skôr myslím, že to nebolo len bežné sochárčenie s dlátom, ale na jemné práce aj aj brúsenie, prípadne chemické metódy, napríklad leptanie a vyžieranie mramoru (po chemickej stránke obyčajný vápenec CaCO3, len výrazne premenený pod vplyvom tlaku a tepla počas geologických procesov) kyselinami. Možno by stačil obyčajný ľahko dostupný ocot.

Ema

...ako tá umelkyňa, ktorá darovala Grassalkovichovej záhrade žltý plechový objekt s ohnutým rožkom na pamiatku holokaustu.
Schuster, vtedajší prezident, nariadil zašiť nevkusnú hovadinu do pivnice. Potom tvrdil, že len chcel vzácnosť chrániť pred vplyvmi počasia.
Škoda, že ju nedal do výkupne farebných kovov. Nemusela sa tam objaviť znovu a trčať tam doteraz.

buheh

sú úžasné. Vytvarovať dokonale krásnu tvár pod tými závojmi, a pritom aj ten závoj dokonale nariasený... to je naozajstné umenie.

Michala

viete mi prosím poradiť, ako sa skontaktovať so šéfredaktorom stránky alebo mi poradiť, kde by som mohla nájsť napríklad na niekoho z redaktorov mail? Napríklad aj na Vás?
Za odpoveď Vám vopred ďakujem

buheh

je tomu dnes odo dňa, keď Gagarin ako prvý človek letel do vesmíru.

Len aby sa nezabudlo, keďže sionmédiá túto skutočnosť úplne odignorovali.

Rosemary

ako keby sa to stalo dnes.
Nezabudli sme. A tesime sa spolu.
A to nam nikto nevezme.

Ľubov

Dobrý den,majore Gagarine- jej,bola by som zabudla,veľmi Ti ďakujem Buheh,aj časopisu Kozmos .)),bolo by to od nás nepekné,nespomenúť si.

Idem už aj pozrieť foto,musela to byť sila,taký mladý a atraktívny-aj politická výhra,chápem.Inak,bol to ....ehm,casanova.Tú jazvu na ľavom obočí získal,keď sa náhle vrátil domov manžel jednej jeho frajerky,to len ako pikantnosť spomeniem.To nič nemení na tom,že bol prvý pozemšťan,ktorý obletel planétu Zem.Privet.

Náhodný okoloidúci
S kvótami ako keby sa vrece roztrhlo. Politicky korektní europapaláši pretláčajú kvóty na počty žien na pracovisku aj v politike a najnovšie nedajú pokoj s kvótami na počty ekonomicky motivovaných pritečencov, ktorí by sa radi bezprácne prisali na naše rozpočty. O týchto kvótach sa popísalo dosť, nemá zmysel opakovať to, stačí hádam len potvrdiť opakovane vyslovený názor, že takýto druh kvót MY nepotrebujeme. To len iní ich potrebujú na pretlačenie svojich záujmov na náš úkor. Ale sú tu ešte iné kvóty, okolo ktorých je v éteri riadny rozruch, a to sú kvóty určujúce povinný podiel slovenskej hudby v rádiách vysielajúcich na Slovensku. Úmyselne som nepoužil slovné spojenie "v slovenských rádiách". V tomto prípade sú kvóty viac než žiadúce a je chyba, že sa s ich zavedením tak dlho otáľalo. Ak ide o kvóty na prijatie určitého percenta žien do firmy, ako protiargument sa použije fakt, že by mala zvíťaziť kvalita zamestnanca a záujem zamestnávateľa. Dá sa tento protiargument použiť v prípade kvót na hudbu - že nech zvíťazí kvalita? Nie, nedá. Príčinou je tvrdý nekompromisný lobizmus zahraničných vlastníkov rádií a zahraničných vydavateľstiev. Otvorene - ani jeden zahraničný podnikateľ sem na Slovensko neprišiel robiť charitu. Všetcu bez výnimky sem prišli zarábať a priamo sú na tom finančne zainteresované aj ich domovské krajiny. Ako to v prípade rádií funguje? Rádiá u nás na Slovensku, ak nie sú verejnoprávne a financované z poplatkov nás, poslucháčov, tak žijú len z reklamy a prípadnej inej podnikateľskej činnosti. Z tržieb za reklamu platia prenájom priestorov, poplatky za šírenie signálu, výplaty zamestnancov, odvody, dane, nákup techniky, atď., atď., a samozrejme, poplatky pre autorov a interprétov hudby, prípadne toho neidentifikovateľného rachotu, ktorý sa z neznámych dôvodov tiež nazýva hudbou. Tantiémy. A to je práve to, o čo ide - o tantiémy. Vydavateľstvá sú priamo zainteresované na tom, že sa v rádiách  hrá to, čo nahrajú a ponúknu ma trh. Pre zahraničného majiteľa rádia spriahnutého s vydavateľstvami iste nie je problém nájsť tu na Slovensku človeka, ktorý síce má formálne slovenskú národnosť, ale myslenie už má úplne pregumované svetoobčianskou (= angloamerickou) gumou. Takýto svetoobčan v úlohe hudobného redaktora a moderátira do rádia pustí len to, čo je v súlade s jeho angloamerickou vygumovanosťou a o výbere na základe kritéria kvality sa teda v žiadnom prípade nedá hovoriť. Je za tým len tvrdý lobizmus a orientácia redaktora. Zahraničné vydavateľsvo dostane svoj podiel, spevák (prípadne "spevák") a autor "produktu" tiež dostanú svoje tantiémy, zahraničný štátny rozpočet od nich získa príjem prostredníctvom daní, len my utrieme prázdnu hubu. Takto nám do zahraničia každý rok unikajú neskutočné sumy peňazí, ktoré nám teraz chýbajú. Takže v prípade kvót na slovenskú hudbu nejde len o to, aby si slovenský éter udržal slovenskú identitu. Samozrejme, ľudia rádiá počúvajú napríklad aj kvôli dopravným informáciám, a popri tom si už teda vypočujú aj nejaký ten hudobný rachot bez ohľadu na jeho pôvod. Ale v konečnom dôsledku ide len a len o peniaze, ktoré z nás zahraničie aj prostredníctvom hudby (alebo "hudby") chce vydojiť.
Pavel Kamas