My, "stredná trieda"!

Prečo sa občania západných priemyselných krajín nechajú tak radi klamať?

Žijeme v blahobyte, naše krajiny sú bohaté,  existuje rozsiahla stredná trieda, sme slobodní a demokraticky zvolená vláda koná v najlepšom záujme ľudu. Nielenže tieto lži sú nám znova a znova predkladané, väčšina ľudí dokonca verí v tieto nezmysly. Ľudia, ktorí sa denne trápia v dopravných zápchach, len aby boli načas v práci. Ľudia, ktorých plat horko-ťažko stačí financovať ich skromný život. Ľudia, pre ktorých strata ich nenávideného pracovného miesta vedie k finančnej katastrofe. Široká verejnosť nie je stredná trieda - je to ľudský kapitál!

Hoci termín "stredná trieda" sa občas používa pre malé a stredné podniky, všeobecne sa ním rozumie skupina obavateľstva s priemerný príjmom.

Avšak žijeme v ekonomickom systéme známom ako kapitalizmus. Kapitál je teda v strede záujmu. Existujú dva zásadne odlišné spôsoby, ako generovať príjem: príjmy z kapitálového majetku alebo príjmy z práce. Kto má kapitál, má obe možnosti. Bez kapitálu zostáva len ponúkať vlastnú prácu, ktorá vyžaduje zodpovedajúce množstvo času. Času, ktorý sa nedá nahradiť.

Keď sa stáva pravda už neznesiteľná, človek sa rád uchyľuje ku (seba)klamom. K takým klamstvám patrí tvrdenie, že v Nemecku vládne všeobecný blahobyt.  Už viackrát som poukazoval na Štúdiu GfK Gruppe z minulého roka, ktorá hovorí, že každý Nemec má ročne k dispozícii v priemere € 5.329 Eur. To je presne € 14.60 na deň za potraviny, nápoje, odev, hygienu, vzdelanie, zábavu, nábytok, kuchynské spotrebiče a ešte ďalšie veci. Kto si dovolí "luxus" dať si v nejakom lacnom podniku rezeň a k tomu azda pivo, ten už svoj denný prídel minul. Toto má byť ten luxus?

 

Ale vráťme sa k pojmu strednej triedy. Ak by ako zdroj príjmov bola k dispozícii len vlastná pracovná sila, bolo by v poriadku kategorizovať podľa nej obyvateľstvo na dolnú, strednú a hornú vrstvu. keďže ale je k dispozíciii ešte podstatne pohodlnejšia možnosť kapitálových príjmov, musíme ju tiež zaradiť do našich úvah.

 

Zoberme si  meter – kde je jeho stred? Povedal by som, je to 50 centimetrov, nie?

 

Ak zoberieme za vzťažné údaje časopisu Forbes ohľadne dispozícií kapitálu, dostávame škálu, ktorá dosahuje až 69 000 000 000. Prečo by v takom prípade mal stred ležať niekde pri nule?

 

Samozrejme, človek sa cíti lepšie ak verí, že patrí k strednej triede. Keď strávi väčšinu svojho života činnosťami zamestnanca za odškodnenie povedzme 2000 Eur čistého mesačne, tak jestvuje stále kopa ľudí, ktorí sú na tom ešte horšie ako on. Dokonca sa môže stať, že neustálym sebaobmedzovaním sa mu podarí úšetriť 30 000 Eur. Tie vloží do banky a prinesú mu ešte ďalších 450 Eur úrokov za rok.

 

Ak sa takýto človek ale neporovná so zle platenými robotníkmi, alebo s odberateľmi sociálnej podpory (napr. nemeckej Hartz IV), ale porovná sa s majiteľom kapitálu veľkosti 3 milióny Eur, tak ho určite  bude považovať za boháča. Keď sú ale 3 milióny bohatstvo, ako potom nazvať ľudí, vlastniacich 300 milónov?  No to sú tí superbohatí, mohol by takzvaný príslušník strednej triedy odpovedať. Takže tu mi z toho vyplýva, že ak teda máme kategórie "chudobný", "bohatý" a "super bohatý", tak za stred musí byť označený ten, ktorý sa volá "bohatý", nie?

 

Môžeme ale rozmýšľať ďalej. Ak majetok 300 miliónov je "superbohatstvo", ako nazvať 10, 20 či dokonca 69 miliárd – to, čo časopis Forbes vyčíslil ako majetok v Mexiku žijúceho Libanončana Carlosa Slima?

 

Zvlášť od nástupu  eurokrízy sa stále častejšie hovorí o zdaňovaní bohatstva. A keďže sa široká masa tak rada definuje ako stredná trieda, dá sa ľahko oživiť pocit závisti. Hej, tým tam hore,  tým by sa malo kľudne niečo zobrať. Tí sa aj tak doteraz len obohacovali, príjmy ukladali do Švajčiarska a vyhýbali sa daniam. Vyhláste bohatým vojnu!

 

Ale nemyslí sa tým skutočné bohatstvo, ale tí ľudia, ktorým sa holt podarilo oslobodiť z chudoby a zamestnaneckého otroctva. Ľudia, ktorí majú k dispozícií pár miliónov, zároveň ale väčšinu svojich príjmov investujú a tým sú hospodárskym prínosom. Tí sú ešte na dohľad. Vie sa, že existujú, je ich vidno, keď navštívia drahý hotel alebo dobrú reštauráciu, keď na letisku nastupujú do prvej triedy.

 

Títo ľudia ale nespôsobujú spoločnosti žiadne škody. Tí si nekupujú politikov, nefinancujú široké loby, nepatria k tým nenásytným finančníkom , ktorým už nejde o to vylepšiť si život, ale ktorí už vo Svetovej hre Monopoly skúpili všetky hodnotné pozemky, nepatria k tým, ktorým každoročne k miliardám pribúdajú nové miliardy.

 

Vráťme sa znova k časopisu Forbes. Nielen že jestvuje veľa miliardárov, ktorí sa snažia nebyť uvedení v danom zozname boháčov, ale najbohatší tohto sveta vlastnia bilióny. Meno Rothschild počujeme tak zriedka nie azda z dôvodu nejakého schudobnenia ich rodiny v 20. storočí, ale preto, že majú dostatok moci aby zabránili spomínaniu ich mena. Aj anglický kráľovský rod patrí k bilionárom. Samotný Crown Estate vo Veľkej Británii má hodnotu sedem biliónov libier ( 8674 miliárd Eur). K tomu ešte majetky koruny v Commonwealthe, teda napr. v Kanade a Austrálii.

 

Konformisti môžu k tomu poznamenať, že majetok Koruny už nepatrí královskému rodu. Ale komu teda? Ľudu určite nie!

 

Ale aj keď vynecháme vlatníctvo pozemkov, aj tak disponuje královský rod rozprávkovým bohatstvom, ktorého kolíska leží v obchode s ópiom v 19. storočí. Saudskoarabský kráľ Abdulah po začatí revolúcií v arabskom a severoafrickom regióne vrhol medzi ľud 130 miliárd dolárov, aby ho udržal v dobrej nálade. A ropa z púšte tečie dalej. Šejk Hamad z Kataru vlastní okrem iného tretinu Volkswagenu. Akí hrdí sme v Nemecku na túto značku. Ale všetko, na čo tam majú Nemci právo, sú len pracovné fleky.

 

Medzičasom už známa švajčiarska štúdia zistila, že svetové hospodárstvo je vlastnené a ovládané 147 podnikmi. Prieskumy vlastníckych vzťahov prinášajú vždy len mená korporácií. Najčastejšie sú to "State Street Corporation", "Vanguard Group," "Black Rock", "FMR", "J.P .Morgan "," Capital World  Investors "a" Bank of New York Mellon Group". Čast ich akcíí je medzi drobnými akcionármi. Ale komu naozaj patria základné ohromné hodnoty, to sa nedá zistiť.

 

Mimochodom, Švajčiarso už dávno nie je stredom medzinárodných financií.  Povedľa finančných oáz ako Jersey, Bahamy a Britské Panenské Ostrovy (ktoré celé patria anglickej královnej) je Lichtenštajnsko ešte považované za "bezpečný prístav".

 

Keď teda hovorím o bohatstve, tak sa to vzťahuje na tie rodiny, ktoré vlastnia skutočné bohatstvo. Rešpektujúc túto skutočnosť, zaradia sa drobní milionári bezpochyby k strednej triede. A my, bez rozdielu toho, či zarobíme mesačne 1000, 2000 alebo 5000 Eur, my sme len ten ľudský kapitál. My sme tá chudobná masa, ktorá prežije len vtedy, keď  svoj nenahraditeľný čas dá k dispozícii ako pracovná sila. A tejto mase treba znova a znova vysvetlovať, že ona je tá "stredná trieda", že ona si žije v blahobyte a že všetko sa deje len a len pre jej dobro. Že život ponúka oveľa viac ako prácu a skromný konzum – s takými myšlienkami prichádzajú tak či tak len ľudia, ktorí očividne nie sú ešte dostatočne pracovne vyťažení. A práve na to slúžia opakované krízy, bankroty a vojny, aby ľud podobné roztopaše zavrhol.  Veď koniec-koncov, "na prvom mieste žrádlo, až potom morálka" (Bertolt Brecht – Žobrácka opera)

 

 

zdroj: Konrad Hausner

 

 
Autor: 
Konrad Hausner
téma: 
Grigoriy

Tento clanok je jeden najlepsi.  Povodne som chcel napísať, že jeden z najlepších, ale potom som si nevedel spomenúť na niečo, čo by sa tomu priblizovalo hlbokou a vystihnutim podstaty, tak som napísal, ako som napísal.

Ten Hausner má naozaj vysoky nadhlad - takmer ako ja. Aj toto som napísal len preto, aby ste sa potešili, že tomu Grigoriyovi to uz naozaj preskocilo. Je v tom niečo take, ako, ked niekedy stretnete cloveka s handicapom, a ste vdacny osudu, že Vy ste na tom lepšie. Kedže Vás mám naozaj všetkých rad, prečo by som Vám neurobil radosť?

Takze: Ludstvo je v zajatí síl, ktore robia všetko preto, aby sa človek ako druh ďalej nevyvijal. Sily zla pred tisicrociami vytvorili zhubny mem,vytvorili jeho NOSITELA, a poslali ho dole na Zem. To je presne to, o com som ja vždy hovoril. Netvrdim pritom, že som to ja zistil prvý, ani, že to viem len ja. Poukazoval som uz dávno na skutočnosť, že takéto poznanie nadobudli aj ľudia v dávnej minulosti, ale málokto tomu venoval pozornosť, a málokto tomu aj rozumel. Príkladom nech je biblicky mýtus o väži v Babylone alebo Hesiodova baj o Prometeovi. Vedel to aj Budha, ktory raz vzal do ruky hrsť listov zo stromu a spýtal sa svojich ucenikov, aby mu povedali, kde je viac listov, v jeho hrsti alebo na všetkých stromoch v lese, ktory ich obklopoval. Ked mu odpovedali, že, samozrejme na stromoch, povedal im: To, čo vam hovorím, je ako listy v mojej dlani, to, čo viem je ako listy na všetkých stromoch. Hovorím Vám len to, čo potrebujete, aby ste dosiahli oslobodenie z pút nevedomosti, ktora je pramenom vášho utrpenia. Jeho posledne slova pred smrťou boli tieto: Budte usilovni vo vašej snahe dosiahnuť oslobodenie.

Dnes však uz človek hladajuci oslobodenie musi vyvinúť vrcholné úsilie, aby prekonal nastrahy síl, ktore s najväčšou intenzitou, cielavedomostou a odhodlanim pracujú na jeho zahube - duchovnej zahube. Všetko, čo dnes vidíte okolo seba, dokonca všetko, čomu doverujete najviac, je nastrojom sil zla: stat, vzdelanie, umenie, média, náboženstvo, etika aj moderne filozofické učenia. Ich diabolskost je v tom, že sa na prvý pohľad zdajú nevinne, dokonca pritazlive. Ľudia však v prvom rade chcú by normalni, a preto nechcu robit alebo veriť v niečo, čo im systém nepredostrie.

Pamatate sa, čo povedal Krishnamurti?: "It is no measure of health to be well adjusted to a profoundly sick society."

Nie som motivovaný písať viac, pretože pre Vaše potešenie stačilo nateraz aj toto. 

 

 

prop

" Už viackrát som poukazoval na Štúdiu GfK Gruppe z minulého roka, ktorá hovorí, že každý Nemec má ročne k dispozícii v priemere € 5.329 Eur. To je presne € 14.60 na deň za potraviny, nápoje, odev, hygienu, vzdelanie, zábavu, nábytok, kuchynské spotrebiče a ešte ďalšie veci."

Netusim, o aku studiu ide. A neviem, co znamena "mat k dispozicii rocne 5329 Eur". Zrejme ma autor na mysli priemerny prijem (odvodzujem z toho, ze predtym pisal o strednej triede a priemernom prijme). Ale priemerny prijem sa zrejme mysli mesacne, nie rocne. Dovolim si tvrdit, ze uvedene cislo je blizko priemerneho mesacneho prijmu a nie rocneho. A tu nam uz vyskakuju ine cisla - 177,6 eura na den. Tych 14,6 eura sa blizi k nasim pomerom (z dolnej strany) a uz vobec nie k nemeckym. Mozno je ale vsetko inak a nieco som prehliadol?

Norman

na tú Stúdiu GfK Gruppe

 

V priemere 5329 Euro "kúpnej sily" v drobnom.

"Okolo 27 % svojej celkovej kúpnej sily minú Nemci v drobnom obchodovaní"

To (podla toho prieskumu) teda zodpovedá danej sume 5239.

Celková kúpna sila mi vychádza teda okolo 20 000 ročne. To vychádza  tak 2000 mesačne čistého. To je vcelku reálne, nie? To sú štúdie obchodníkov aby vedeli, koľko môžu z trhu dostať. Viac, ako majú ľudia, nie (peniaze sa preto drobným obchodovaním, od ľudí, nikdy nedajú získať - jedine od korporácií a najlepšie "od štátu" - ale to už je iná téma)

 

Zvyšné tri štvrtiny Nemci teda minú zrejme na bývanie, služby a podobne.

Podla danej stránky je táto kúpna sila v drobnom napríklad v Polsku via percent, 38%, v Norsku 31%.

 

To len tak na vysvetlenie ... tieto detaily ale nie sú podstatné.

 

default

  • Povolené sú HTML značky: <a> <em> <strong> <cite> <blockquote> <code> <ul> <ol> <li> <dl> <dt> <dd> <img>
  • Riadky a odstavce sa zalomia automaticky.
  • Webové a e-mailové adresy sú automaticky zmenené na odkazy.

Plain text

  • Webové a e-mailové adresy sú automaticky zmenené na odkazy.
  • Riadky a odstavce sa zalomia automaticky.
  • Povolené sú HTML značky: <a> <em> <strong> <cite> <blockquote> <code> <ul> <ol> <li> <dl> <dt> <dd> <alert>
Obrázková CAPTCHA
Vložte znaky zobrazné na obrázku.