Odpútanie pozornosti v duchu modernej doby

Čo už znamená dvojbiliónový dlh, beznádejne stagnujúce hospodárstvo,  rýchlo pokračujúce škrtanie sociálnych výdobytkov a neustály pokles kúpnej sily? Potrebujeme kvóty na ženské zastúpenie, nadpráva pre všetky možné menšiny, ešte viac zákonov a ešte viac predpisov. V demokracii možno predsa o všetkom diskutovať, všetko požadovať, kým to ide s duchom doby. Navrhnúť ale zbavenie moci "všemocného" ( nie boha, ale finančného sektora ) to je  jedno z mnohých tabu. Také myšlienky – ako nás poučujú – majú korene v extrémizme. Aj keď nie je vždy  jasné, v akom extrémizme.

 

Pre rozhodovateľov je demokracia veľmi vítaný vynález. Akonáhle sa zjaví téma pripravená na všeobecnú diskusiu, prejaví sa pravidelne tendencia skĺznuť do nepodstatných malicherností. Kým sa ľud nechá oslepiť emocionálnym blabotaním, systém sa ako celok  pohybuje bez zaváhania stále určeným smerom.

 

Skúste nejakej skupine ľudí vysvetliť, že už nepotrebujeme viac pracovných miest, ale spravodlivé  rozdelenie existujúcej práce. Keďže väčšina práce, potrebnej na vytvorenie spotrebného tovaru, je dnes vykonaná buď strojmi alebo ďalekovýchodnými robotníkmi, nie je už asi príliš zmysluplné každého muža a každú ženu "zamestnávať" štyridsať hodín týždenne. Okamžite budete považovaný za lenivca. Veď chuť pracovať je základ morálky. Kvalita života? Najprv treba riadne zabrať!

 

Dnes máme k dispozícii podstatne viac pracovných síl, ako v časoch keď ešte neboli žiadne stroje? Keďže také tvrdenie vôbec napasuje do schémy moderného myslenia, bude,  bez čo len jedného zamyslenia sa nad ním, vopred zavrhnuté.

 

Skúšate ďalej. Snažíte sa zrozumiteľne vysvetliť, že kedysi sa ženská polovica populácie starala o deti a rodinu, a peniaze obstarával muž.

 

Už len táto poznámka stačí, aby ste boli obvinení z nenávisti voči ženám. Prečo by ženy nemali mať právo na vlastný príjem? Pripravovať jedlo pre rodinu, udržiavať poriadok v byte či dome, dopriavať deťom láskyplné  vzdelanie, to všetko je predsa – tak hovorí duch doby – len "ponižujúca" aktivita. A beda prebeda tomu, kto sa v tomto bode prejaví ako "večne včerajší".

 

Kým feministky a frikulíni donekonečna hovoria o ešte stále existujúcej diskriminácii žien, a nik sa neodváži im odporovať, je pôvodná myšlienka o zdvojnásobení dostupnej pracovnej sily úplne zabudnutá.

 

Už desaťročia klesá reálny príjem v porovnaní s kúpnou silou. Zároveň stúpa všeobecná zadĺženosť a narastá majetok finančnej elity. Nie je ani treba špeciálnych znalostí v oblasti takzvanej ekonómie, aby sme zistili, kam sa zbiehajú nitky. Ak sa však niekto odváži ukázať na skutočne mocných, ktorí vládnu nad City of London a Walstreet, ktorí sa zgrupujú vo vplyvných think-tankoch a vyvíjajú neustály tlak na naše demokraticky zvolené vlády, tak taký jeden bude hneď označený a vysmiaty ako  "konšpiračný teoretik"

 

Veď je všetko v najlepšom poriadku, tvrdí médiam-veriaci a naozaj je o tom presvedčený. Všetko sa pravidelne zlepšuje. Či sa ale pri tých riadených úpravách tradičných spôsobov myslenia, ktoré boli výsledkom  storočí až  tisícročí vývoja, vždy jedná o zlepšenia, o tom sa ani  neuvažuje. Aby sa to totiž dalo zistiť, treba rozsiahle životné skúsenosti alebo rozvinutý zmysel pre objektívnu históriu. Veľkej väčšie populácie chýbajú oba tieto faktory.

 

Kde sa dvaja bijú, vyhráva tretí. Keď sa demokratický ľud háda, tešia sa páni.

V našich končinách prirodzene už nemáme žiadnych "pánov", len demokratických politikov, jednajúcich podľa záujmov ľudu. A masmédia dbajú o to, aby všetko vzorne pokračovalo. Ako "štvrtá moc" sú predsa spojivom medzi ľudom a štátom. Média už na to dozrú, aby ináč zmýšľajúci, aby outsider či disident, bol zobrazený v zlom svetle. A upozornia ľudí na tie oblasti, ktoré treba ešte vykonať pre ďalšie zlepšenie všeobecného šťastia.

 

Tomu zodpovedajúc nikdy už nezabudnú hovoriť o občiankach a občanoch, pretože tradičné množné číslo toho pojmu, zahrňujúce obe pohlavia, už predsa nie je politicky korektné. Masmédia upozornia na jednotlivé problematické prípady prisťahovalcov, ktorí sa do krajiny prepašovali  pomocou falošných dokladov len vtedy, ak sa jedná o deti alebo nevinne vyzerajúce mladé ženy. Informácie o ťažkých zločinoch "ľudí s imigračnou minulosťou"  ale nesmú byť zverejnené, lebo to by mohlo byť považované za "xenofóbne". Rovnako ako  otázka, či by dieťa vychovávané dvoma homosexuálnymi rodičmi netrpelo, je považovaná za "homfóbnu" – a preto kategoricky odmietaná.

 

Duch modernej doby ponúka veľa, čo by bolo hodné debaty. Bude to síce ešte nejaký čas trvať, ale keď generácie, ktoré zberali životné skúsenosti ešte pred prelomom tisícročia, odídu zo scény, potom masy národa pekne v bratskej (a sesterskej ) jednote to nové prijmú za svoje.

 

Na neustále sa opakujúce tvrdenia o významnej role finančného sektora, o dôležitosti trhov, o nevyhnutnosti vytvorenia nových pracovných miest, vyšších daní, škrtania sociálnych záruk, na to všetko si človek jedného dňa tak zvykne, že sa už nik neodváži spýtať na zmysel celej tejto hry. Veď už dnes všade počuť ten základný tón: sme slobodní, aby sme pracovali, aby sme užívali luxus odpadu z Ázie, máme právo na vyjadrenie svojho názoru, ak ovšem neprotirečí oficiálnej predlohe. A kto to vidí ináč, je konšpiračný teoretik, alebo jednoducho lenivý a bojí sa práce.

 

Bezpochyby sa v súčasnosti práve vďaka informačným tokom internetu  objavujú nové a nové záujmové skupiny, ktoré sa snažia odkryť sily v pozadí svetového diania. V tom zmysle treba len dúfať, že také skupiny tiež neskĺznu do diskusií o nepodstatných  malichernostiach.

 

zdroj: Konrad Hausner, The Intelligence

 

 

 

 
Autor: 
Konrad Hausner