Oslavy SNP

Nuž, keď už je to sviatok a voľný deň, je to zrejme dôležitá vec.

Treba povedať, že SNP nebolo povstanie voči Nemecku, ale voči vlastnej slovenskej vláde. Tá síce bola taká alebo onaká, ale bola to lokálna vláda. V čase prepuknutia Povstania bolo na Slovensku menej nemeckých dôstojníkov, ako je tu dnes vojakov NATO. 

Aj preto, z nedostatku nepriateľa, začalo toto povstanie vystrieľanim akejsi diplomatickej misie, ktorá cez Slovensko len prechádzala z Rumunska. Aspoň niekoho našli - i keď teda tie ženy a deti nemuseli zabíjať. Hnus a vojnový zločin a zločin proti ľudskosti hneď na začiatku. Nikdy nemôžem oslavovať takýchto banditov a každý, kto to robí, je v mojich očiach len zločinné prasa.

Za druhé - mal to byť vojenský prevrat, ktorý sa zrejme hrubo nepodaril. Ani nečudo, keď to organizoval Husák. Jednotky buď nevedeli, že sa majú pripojiť, alebo sa nechceli pripojoť. Tým bolo Povstanie spackané. Cieľom bol rýchly bezbolestný prevrat a umožnenia vstupu Červenej armády - to by síce tiež bola podlá zrada svojho spojenca, Nemecka, ale aspoň by to všetkým stranám ušetrilo desaťtisíce až státisíce životov, takže možno by sa to dalo považovať za pozitívum. Takto to naopak státisíce obetí doslovne pridalo - na Slovensku, aj v radoch Rusov, ktorí sa držali plánu a prebíjali sa cez Duklu, aj na strane Nemcov, ktorí sa museli starať a zomierať v krajine, ktorá bola aj pre nich dovtedy čosi ako neutrálne Švajčiarsko.

To bolo Slovenské národné povstanie.

Dnes sa o toto dedičstvo hádajú prozápadní neomarxisti (Kiska) s marxistami (Blaha) a Pelegrini tancuje okolo. Nik im ale to Povstanie neberie, nech si ho nechajú. 

Samozrejme, ľudia majú radi povstania a prevraty. Pripadajú si ako hrdinovia. Bohužiaľ, to je tak všetko, čo dokážu - pýšiť sa spackaným pučom kedysi dávno, ale dnes nie sú schopní povedať čistú pravdu. Kedysi chodili manifestovať za 1. komunistický máj, dnes sa snažia bľačať o povstaní, iní zas o roku 1968. Pred týždňom boli Sovieti okupanti, dnes sú osloboditelia. Tí istí Sovieti boľševici, majú v priebehu jedného týždňa úplne iný zmysel. A keby to aspoň bolo tak, že tí starší, stalinisti, boli zlo a tí novší, reformovaní, dobro - nie, tí starší, stalinistické beštie, sú vraj osloboditelia a tí proreformní, po chruščevovi, boli v 1968 vraj takí hrozní okupanti (pritom sem prišli len na cvičenie a ani raz nevystrelili z tanku).

Tomu sa proste musím smiať.

Pokiaľ sa s týmto Slovensko chlapsky nevyrovná, nepovie aj oficiálne pravdu, ako to bolo, dovtedy si oň bude každý utierať topánky. A dovtedy bude väčšina slovenských chlapov len  čudní švuchtloši skrývajúci sa za potemkinovské povstania.