Otrávená mediálna kaša IX. – Manifest konšpirátora alebo Všetko je inak

Čo sa môže pokaziť, sa aj pokazí,“ hovorí starý Murphy a lord Acton dopĺňa špeciálnu obdobu tohto tvrdenia pre oblasť spoločenskovednú: „Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne.“ Počas stáročí skoncentrovaná svetovládna moc mala nespočet príležitostí sa zabetónovať v štruktúrach, ktoré by zo sveta urobili iba farmu na chov ľudského dobytka. A kto sa dokáže okolo seba pozrieť s otvorenými očami, vidí, že práve to sa so svetom stalo.

Farmárčiť s ľuďmi sa dá aj otvorene, ibaže by to bolo dlhodobo neudržateľné – stádo sa môže voči tyranovi kedykoľvek vzbúriť. Oveľa praktickejšie je zariadit to tak, aby ľudské stádo ani len netušilo, že je stádom. Vtedy sa nevzbúri, lebo sa nemá proti komu a čomu. Kto sa dokáže okolo seba pozrieť s otvorenými očami, vidí, že práve to sa so svetom stalo.

Aby sa ľudské bytosti stali poslušnými ovečkami v stáde, musia byť vhodne naprogramované, a to sa začína už od útleho detstva. Každý z nás si buduje svetonázor, ktorý by mal byť čímsi ako chrámom našej životnej múdrosti, a na jeho stavbu používame stavebné tehličky, ktorými sú slová, pojmy. Táto stavba však môže byť iba taká, aké sú použité tehličky. A tu je práve ukrytá podstata technológie farmárčenia s ľudskými hoviadkami: zo štandardných tehličiek, ktoré nám tak ochotne podáva škola, spoločnosť, médiá, sa nedá postaviť chrám múdrosti a pravdy, ale iba štandardná klietka optimalizovaná na bezpečné uväznenie oklamaného ducha. A kto sa dokáže okolo seba pozrieť s otvorenými očami, vidí, že práve to sa so svetom stalo.

Človeku je prirodzené chcieť vidieť len to dobré a zakrývať oči pred tým horším – tak sme skonštruovaní. Aj preto je ťažké si toto všetko priznať, oslobodiť sa, vystúpiť z matrixu a budovať si v sebe svetonázorový chrám múdrosti namiesto mentálnej klietky. Vyžaduje to veľa rozmýšľania, veľa práce na sebe samom – každú jednu falošnú tehličku treba nahradiť inou, skutočnou. Každý jeden pojem priradiť k správnemu popisu reality a uvedomiť si, že:

médiá nie sú nástrojom na šírenie pravdy, ale nástrojom na jej umlčanie

tzv. demokracia, „vláda ľudu“, nie je vládou ľudu, ale spôsobom, ako ľudí klamať a ovládať

voľby nie sú vyjadrením slobodnej voľby, ale absolútnej podriadenosti

politici nie sú vodcami, ale hercami

štát nie je o službe občanovi, ale o jeho udržiavaní v poslušnosti

revolúcie spravidla nie sú revolúciami, ale inscenáciami tajných služieb

socializmus nebol socializmom, ale kryptokratickou oligarchiou

kapitalizmus nie je kapitalizmom, ale tiež kryptokratickou oligarchiou, len o málo inou

trh nie je trhom, ale kartelom výrobcov kurvítok

peniaze nie sú o reťazci ekonomickej výmeny, ale o reťazi na krku otroka

náboženstvo nie je o Bohu, ale o ovládaní ľudí agresívne sa sebareplikujúcim mentálnym vírusom

zdravotníctvo do značnej miery nie je o zdraví, ale o udržiavaní ľudí v závislosti

školstvo do značnej miery nie je o šírení múdrosti, ale o jej zatajovaní

...a tak ďalej, to bolo len námatkovo vybraných zopár z tých najviditeľnejších tehličiek, nepochybujem, že aj vy by ste vedeli v tomto zozname ešte dlho pokračovať.

Lenže toto ešte nie je všetko. Kto vystúpi z matrixu a precitne, čaká naňho ešte druhý krok, rovnako ťažký a pre niekoho možno ešte ťažší.

Musí sa s tým všetkým zmieriť. Musí si uvedomiť, že okrem vyššie uvedeného stále platí, že:

hviezdy sú stále hviezdami

les je stále lesom

šťastný detský úsmev je stále šťastným detským úsmevom

Stromy nerastú až do neba. Všetky satanistické a iné tajné sektárske mechanizmy farmárčenia s ľuďmi možno sú zákonitým javom evolúcie, ale aj tak nie sú ničím iným, než trochu zložitejšími hrami nahých opíc, ktoré sa tvária, že táto planéta patrí im. Nestoja za to, aby sme si nimi nechali kaziť život viac, než to je nevyhnutne dané okolnosťami.

Čo však neznamená, že v pravej chvíli nemáme priložiť ruku k dielu a nasypať im do súkolia toľko piesku, koľko len vládzeme.

 

 

 

 

 

 

 

 

 
Ľubov

...blížim sa tam,kde žiť,budem v úli tam,
kde sa v spánku včela k včele túli
tam,cintorín,je nádherná lúka
tam každý kvet mi zabudnutie núka

v tom kraji v riekach med
med na loď stúpa
v tom kraji včiel
kde svietia lampy púpav- krídla mám.

Sinuhe

dokonca, prestali sem chodiť všakovakí "Stanovia", ktorých sme síce - aspoň z môjho pohľadu - vyargumentovali, ale na druhej strane je to škoda, lebo sme tu ostali samí prispievatelia podobného zmýšľania a tak sa to tu dakedy podobá na typickú pseudodiskusiu u zhavranelých hríbov: podiskutujeme, posúhlasíme jeden s druhým, potľapkáme sa po pleciach ... Ale na niečo to je dobré, lebo na rozdiel od hríbovitých havranov, mne takýto stav nediskusie=stagnácie, nevývinu vadí...

No dobre: občas dostanú Norman alebo Grigorij záchvat habituálneho odporovania, ale to ich odporovanie sa mi - z môjho iste obmedzeného podhľadu až domýšľavého nadhľadu - javí skôr ako upevňovanie vlastného ega v tomto pitvore, než vnesenie iného názoru do diskusie. Lebo z iných ich diskusných vstupov mi vyplýva, že sme tu všetci viacmenej na rovnakej sveto/názorovej platforme s drobnými odchýlkami a sme tu s viacmenej rovnakým hodnotovým rebríčkom. Otázka znie, či stále tu ostávať len v takomto pseudoanonymnom neškodnom klube, alebo si hľadať seberovných (napríklad: http://www.zvedavec.org/komentare/2016/02/6762-chteji-integrovat-muslimy...) u nás aj v Česku, prípadne veľmi sľubne sa vyvíjajúcom Maďarsku a organizovať množiny ľudí, ktoré majú definovaný spoločný prienik a pokúsiť sa aj o systémovú zmenu. A ak aj nie zmenu, tak aspoň obranu - nedať sa len tak... Mám pocit, že doba je na to zrelá, mám pocit, že na to (zatiaľ!!!) máme intelektuálne aj fyzické kapacity, otázka znie, či sa na to cítime byť zrelí aj my, alebo odkráčame do "večnosti" iba s pitvornými komentármi a mudrovaním, že "my tu len nadhľadujeme" ... .

Grigoriy Ilmoran

(a ja sa do nej nemusim ani nutit, lebo mna kazdy pozna, ako najpokornejsieho aj najskromnejsieho), musim povedat, ze s Tebou do velkej miery suhlasim.

Bol by som povedal, ze v plnej miere, ale nemozem, lebo nesuhlasim s Tvojim prehlasenim, ze ja mam "zachvaty habitualneho odporovania".
Pripustam, ze pre pozorovatela sa to tak moze javit, ale ja si myslim, ze odporujem len tam, kde je taka vec potrebna - pre poriadok.

Roky je u nas zvykom pisat tak, ze velka vacsina prispevkov je len obmenou nasledovneho:
- Pozrite sa (s takmer obligatnym:www.bullshit.com), co nam ONI zase vyviedli, ako nas opat odrbali. Vacsinou s optimistickym dodatkom (opat podporenym odkazom na www.bullshit_1.sk) o tom, ze na NICH ide velka pohroma, lebo my sme hrdinovia, nam to musi dobre dopadnut, panboh je spravodlivy, zlych potresta, nas odmeni; my nemusime nic robit, my sme Slovaci, narodovci a optimisticki ("nedefetisticki") vlastenci, my ziadnej chyby ani viny nemame.
Pravdou je to, ze aj ja som sa mnohokrat (ale len v minimalnej miere) zaradil do stada a jeho ducha v takom smere.
Rozdiel je vsak v tom, ze ja nie som optimistom pokial ide o to, kam to vsetko smeruje, ako to napokon cele dopadne. Nie preto, ze ONI su az prilis silni, ale kvoli tomu, ze my sme rodeni otroci. "Nasi" ma svojou otrockou nemohucnostou, svojim biresstvom zotrocenej chamrade provokuju viac, ako ONI, lebo ONI mozu len to, co im my dovolime.
A prave preto som nielenze malokedy (ak vobec) tvrdil, ze zajtra sa (sam odseba, bez nasho pricinenia) stane jeden velky zazrak, a vsetko bude inac.
Take reci ma provokuju k velkej miere, poviem, potrebneho odporu - potrebneho pre uvedenie veci do poriadku, pre prebudenie zo sna.
Okrem toho, pokladal som si za povinnost neustale pripominat to, kto ti ONI naozaj su, lebo v tomto smere ma vacsina ludi, napriek dostatku informacii, nie celkom jasno.

Som zdrojom konfliktu, lebo nim chcem byt, lebo je to potrebne. Pre poriadok.

Sinuhe, ver mi, ze ani teraz nechcem nikoho provokovat, ale povedz mi uprimne, naco sa na slovenskom "disidentskom" portale objavuju zvasty o haploskupinach. Napriklad.
Nezda sa Ti, ze o takych veciach by mali diskutovat len skutocni odbornici?
Povedz, ale naozaj pravdu, nezdali sa Ti vsetky tie siahodlhe infantilne diskusie len nastrojom pretrcania sa, hranie sa na intelektualov?
A haploskupiny su len jeden nahodne vybrany priklad.
Viem presne, kto z pritomnych mi bude odporovat, a tvrdit, ake to pre nu bolo poucne, ale keby si ju pziadal, aby Ti povedala aspon jednou vetou, o com to bolo, nezmohla by sa ani na slovo. Mozno by sem len prihodila nejaky link na youtube.com so spevokolom z Vlkolinca.
A, s takymito ludmi Ty chces robit revoluciu?

Viem, ze si clovek taktny, nekonfliktny, ale, bud na chvilu nekompromisne uprimny, netaktizuj; mozno im tym viac pomozes.

Vsetko dobre. Kazdemu.

Buheh

Grigoriy, to je celé iba o technológii. My principiálne nie sme iní ľudia než ONI, ibaže oni sú informovaní o určitých dôležitých skutočnostiach, majú to podstatné know-how a určité páky, vzhľadom na to, kde sú. To je celý rozdiel. Medzi nami tiež, aj napriek údajnej tisícročnej selekcii na poddajnosť, je štatisticky dosť ľudí, ktorí dokážu prejavovať agresivitu, bezočivosť, vôľu, intelektuálne výkony či akékoľvek iné kvality. Rozdiel je v prostredí a okolnostiach: som presvedčený, že aj pred 10000 rokmi bolo na svete dosť geniálnych IT programátorov, ibaže o tom nevedeli. A netreba stále dokola hovoriť o tom, že tunajšie prostredie nie je príliš žičlivé veľkým myšlienkam: veď všetci vieme, že Slovensko je druhoradou perifériou, no skrátka je to tak – ale to nie je ničia vina a ani to nie je dôvod na nejaké pohŕdanie tu žijúcim obyvateľstvom.

A tie haploskupiny: ak možno Ty nemáš ujasnené o čom to je, to neznamená, že iní nemajú rozumnú predstavu o tom pojme. To by sme sa nemohli baviť ani o vesmírnych lodiach, atómoch či spevokole z Vlkolínca – lebo ruku na srdce, vieme o tom všetko dôležité? Ktorýsi klasik povedal, že ľudské poznanie je iba nevedomosť obalená smiechom. Kto má približne vyhovujúcu predstavu o genografii, môže s jej pojmami v rámci svojich možností pracovať a dospieť k rozumným záverom. Nie je to žiadny zázrak, ani nič len pre vyvolených "odborníkov" (who is odborník? Absolvent vzdelávacej inštitúcie?). Haploskupina nie je Higgsov bozón – ak to zvulgarizujem, tak je to v podstate iba o obyčajnom prachsprostom dedinskom uvažovaní o príbuzenských súvislostiach, len v trochu zväčšenej časovej škále.

Mám skôr pocit, že Ti skôr vadí taký ten intuitívny ženský spôsob uvažovania – nuž ale každý máme iný spôsob poznávania reality a nie vždy je správny ten dôsledne intelektuálny. Príklad: naše jednoduché negramotné prastaré mamy na akúkoľvek zamotanú politickú tému povedali iba, že to je panské huncútstvo. Nerozumeli síce ani slovo z toho, čo bolo povedané a myslené, ale v konečnom dôsledku ten ich pohľad bol najmúdrejší. Nevyspytateľné sú cesty pánove...

Ľubov

V poriadku,keď to má kaziť moje intiitívne cítenie,kašlem na to.

Buheh

to nebolo o prirovnaní Teba k negramotným prastarým mamám :)

Pokiaľ ide o to, Tvoja intuícia aj intelekt sú úplne v poriadku. Ak Ti to tu ešte nikto nepovedal, tak vedz, že veľmi veľkou mierou prispievaš k jedinečnej atmosfére tohto ušľachtilého miesta.

A ďakujem za všetky milé slová!

Grigoriy Ilmoran

Chodia po svete, a hladaju niekoho, kto je natolko dobreho srdca, aby im lichotil sladkymi nezmyslami, aby im zo sucitu klamal.
Avsak, nebolo uz raz napisne, ze "lichotive slova nie su uprimne, uprimne slova nie su lichotive"?
Klameme z lutosti najskor inym, potom samych seba presviedcame, ze sme hovorili pravdu, a nakoniec je cely svet len jedno velke klamstvo: vsetci su dobri, vsetci su si rovni, vsetci su nevinni, nikto za nic nemoze, vsetko sa nosi, vsetkych treba tolerovat, so vsetkymi treba byt solidarny, vsetko je akceptovatelne, na nicom nezalezi.

Sme presne taki, ako ti, ktorych nazyvame uzitocnymi idiotmi. To je presne ich ideologia, ich metody: chcem byt dobry clovek, chcem rozdavat (hlavne z cudzieho), som profesionalny siritel dobra, len mi za to dobre zaplatte.
Nemusi to byt cash, staci aj lichotivy nezmysel.
Alebo budem trucovat.

Buheh

príliš krátko na to, aby malo zmysel čokoľvek iné, než hľadať pravdu a lásku. Hľadať pravdu: to je niečo, čo, aspoň si myslím, sa snažíš robiť úprimne a poctivo. V tomto možno môžeš byť mnohým vzorom.

Ale to druhé: ako keby si sa nevedel povzniesť nad pocity zatrpknutosti, nepochopenia, odcudzenia. Tvoj príspevok ako keby hovoril: neviem a nechcem vedieť čo je empatia, čo je zhovievavosť, čo je uvoľnenie. Rád by som sa mýlil.

Grigoriy Ilmoran

a viem, ze to naozaj myslis dobre. Uprimne.
Maloco vsak na tomto svete sposobilo viac utrpenia a mizerie, ako empatia alebo sucit.
Hned, ako budem k tomu mat cas, napisem Ti, ako to myslim.
Medzitym, rozmyslaj o tom, ze Ty nemozes vediet, ci niekto ma "pocity zatrpknutosti, nepochopenia a odcudzenia".
Pripusti pritom, ze mozu byt aj ludia, ktori sa priam boja takej veci, ze by ich niekto mohol "pochopit", ze nepatria k tym, co zobru o pochopenie. Taka vec by mohla pre nich byt vystrahou, ze nieco robia zle. Mozno, keby len trochu chceli, presne by vedeli, co maju hovorit, aby ich vsetci chapali - a milovali.
Na druhej strane, "su mi podozrivi ti, ktorych kazdy miluje a chape, mam ale velku uctu ktomu, koho nikto nechape a nikto nemiluje".

Buheh

že nemôžem vedieť, aké pocity kto v skutočnosti má. Vždy je to len o tom, že si myslíme, čo asi ten druhý cíti.

Píšeš že máločo na svete spôsobilo viac utrpenia a mizérie, než empatia alebo súcit. Tomu celkom nerozumiem. Pripúšťam, že klamanie zo súcitu nie je dobrou cestou, lepšia je pravda, i keď krutá. Ale myslím, že utrpenie a mizériu spôsobuje najmä nedostatok dobrého úmyslu, nedostatok empatie, čiže pochopenia pre pozíciu tých druhých.

Strážcovia prahu, prísni kritici a nekompromisní učitelia, tých treba ako soľ. A áno, Ty v tejto úlohe si prínosom na tomto fóre. Naozaj býva oživením, keď do všeobecne hladkajúcej a krochkajúcej diskusie vstúpiš Ty sebe vlastným štýlom, to musím povedať, i keď za nič na svete by som to nepriznal pred Tebou, a už vôbec nie verejne.

Ale čo je obdivuhodné a pozitívne na tom, keď človeka nikto nechápe a nemiluje? Teraz nehovorím o prirodzenej túžbe dostať sa vysoko, tak vysoko, kam sa ešte nikto nedostal. Ale o samotnom fakte, že druhí človeka nechápu či nemajú radi. Veď ak aj som vysoko, nebolo by ešte lepšie, keby tam so mnou boli aj ostatní?

nonula

Typicky pustny kvet kvitnuci potazmo raz za zivot.

Norman

"Nezda sa Ti, ze o takych veciach by mali diskutovat len skutocni odbornici?"
?
:-)))

Ľubov

Toto nie je bojová úderka,skôr literárna revue. Občas počúvame hudbu.Boli ste skoro všetci v Pitvore,odtial Vás poznám,a to je už skoro desať rokov.Vaša cena je v inom,a to si asi neuvedomuje ani S.,ani G.Dnes podobné ,tak osobité zoskupenie už n e m á ani šancu vzniknúť.

Sinuhe

ja len toľko, že ak sa včas nestretneme, nedáme sa dokopy s ďalšími zodpovedne zmýšľajúcimi a nepokúsime sa vytvoriť reálnu silu pre zmenu (z môjho pohľadu prinajmenšom sme to dlžní našim potomkom) , tak sa môže stať, že sa už nestretneme nikdy, lebo nám to bude zabránené - a nebude teda ani literárna revue :-( : stačí, ak si na truthseekeri pozriete aktuálny článok Gilada Atzmona.

Norman

bezpochyby sa dajte dohromady s inými skupinami. Na webe je ich mnoho. V sobotu je napríklad rádoby Pegida na Námestí SNP v Bratislave

Bojujte.
(popravde som si vždy myslel, že už bojujete)

Buheh

na špicľovanie. Hm.

Aj tak si myslím, že im to nepomôže. Internet nezadusia, hoci by veľmi chceli.

Vytvoriť reálnu silu: keby som mal o niekoľko desaťročí menej a neriešil prednostne problémy svojej rodiny, zrejme by som sa Tvojej výzve potešil a angažoval by som sa. Napriek tomu, že si myslím, čo som tu už veľakrát hovoril: že nie tu a nie teraz – Slovensko nie je miestom, kde by sa schody mali začať umývať zhora. Ale na druhej strane áno, každý odpor je dobrý, hoci aj z pozície mravčeka.

Norman

z pozície mravčeka?

hm.