Obrezané mediálne slniečka nám hovoria: musíte vyznávať európske hodnoty, lebo inak ste xenofóbi, fašisti, ľudský odpad nehodný čo i len opľutia. Čiže musíte byť voči inváznym genocídnym votrelcom tolerantní a absolútne ústretoví – kto do teba kameňom, ty do neho obloženým chlebíkom zabaleným v päťstoeurovke. (Pozor, šunka nesmie byť bravčová.) Ale pozrime sa bližšie na to, aké teda v skutočnosti sú tie európske hodnoty, ktoré generáciám našich predkov umožnili osídliť nehostinný studený kontinent, prežiť tu dlhé tisícročia a vybudovať tu najúžasnejšiu civilizáciu a kultúru všetkých čias, vytvoriť podstatnú časť intelektuálneho, duchovného, umeleckého a vedeckotechnického dedičstva ľudstva.

V drsnom, nepriateľskom prostredí spoločenstvo, aby prežilo a vyvíjalo sa, musí byť vždy postavené na altruistickej konštruktívnej spolupráci – to hovorí teória hier i zdravý sedliacky európsky rozum. A toto je aj európska hodnota číslo jedna. Jej zhmotnením, po tisícročia destilovanou podstatou, je schopnosť dodržiavať a chrániť poriadok, ušľachtilé pravidlá hry a umožniť tak efektívne inteligentné spolunažívanie komunity. Prikázanie číslo jedna: nepodrazíš.

Na rozdiel od príjemného teplého mediteránneho či blízkovýchodného prostredia, kde stačí za potravou natiahnuť ruku a nič netreba budovať. Tam je podstatnou časťou snahy o prežitie boj premnožených jedincov o zdroje. A teda tou správnou hodnotou je vedieť si tieto zdroje privlastniť. V tejto kultúre, na rozdiel od tej našej európskej, je hlavnou hodnotou zvíťaziť za každú cenu, pričom významnou časťou stratégie je lesť: schopnosť obalamutiť a v pravej chvíli porušiť akékoľvek pravidlá či dohody. Spolupracovať treba len vtedy, ak spolu porazíme tretieho nepriateľa, ale akonáhle je porazený, bojujeme medzi sebou – zvíťazí ten, kto druhého skôr podrazí. Toto nepíšem s nenávisťou: tak to zariadila evolúcia. Na rozdiel od nás, Európanov, oni majú prikázanie číslo jedna: podrazíš.

V oblastiach, kde sú pre hominidov jednoduchšie podmienky na život, sa títo, pochopiteľne, množia viac. Vzniká populačný pretlak a nositelia vyššie uvedenej kultúry vražedných podrazákov sa preto v histórii pravidelne dostávali aj do Európy, kde spôsobom sebe vlastným išli po zdrojoch a dostávali sa do kontaktu s našimi predkami. A tí to doteraz vždy ustáli: genetika hovorí, že napríklad my, Slováci, máme z veľkej časti gény, ktoré v tomto priestore boli už pred 8000 rokmi. Ako je to možné? Nuž, jednak vďaka vyššie spomenutej hodnote č. 1., ale tiež preto, lebo naši predkovia vedeli rozlišovať.

Prikázanie číslo dva: rozlišuj. Toto je európska hodnota číslo dva, ktorá úzko súvisí s tou prvou, a ktorá je kľúčová pre dlhodobé prežitie spoločenstva altruistických kooperatívcov: v žiadnom prípade nepustiť medzi seba podrazákov, podvodníkov, egoistov, ktorí by pokazili hru a komunitu altruistov tak rozvrátili. Naši predkovia mali veľmi dobre vyvinutú intuíciu a empatiu, a preto vedeli odlíšiť podrazáka od spoluhráča. Chlebom a soľou vítali každého iného altruistického kooperatívca, ale súčasne zvádzali nemilosrdný boj na život a na smrť s nepriateľmi s cudzou, podrazáckou a obabrávačskou kultúrou.

Tých skutočných európskych hodnôt je, samozrejme, viac. Ja považujem za kľúčové tieto dve: vernosť poriadku a schopnosť rozlišovať. Komunity našich predkov ešte pomerne nedávno boli vďaka nim zdravé a životaschopné, obávam sa však, že dnes to už nie celkom platí. Naše deti sú systémom všemožne vedené k tomu, aby jediný poriadok a pravidlá hry, ktoré uznávajú, boli peniaze a užívanie si všetkých tých „in“ produktov a adrenalínových aktivít. A hlavne aby nerobili rozdiely medzi zdravým a chorým, medzi svojeťou a cudzosťou, medzi múdrosťou a retardáciou, medzi cťou a podvodom, medzi láskou k životu a nihilizmom.

Na našich európskych hodnotách nepotrebujeme nič meniť, a už vôbec nie ich nedajbože multikulti obohacovať a miešať s hodnotami horúčkovitých podrazákov z púšte či nepríčetných predátorov z džungle. Nič horšie by sme nemohli urobiť. Teda z nášho pohľadu. Pochopiteľne, presne opačné nám budú tvrdiť obrezané slniečka z našich pluralitných a demokratických masmédií. Nie je na tom nič čudné, pretože ony v skutočnosti nie sú ničím iným, než v jede namočenou dýkou za chrbtom zákerného púštneho vraha číhajúceho na to, aby starú naivnú Európu definitívne dorazil.