Náš príbeh sa začína menom Bernard Baruch. Tento bankster vyššieho rádu, finančník, ktorý sa stal počas 1. svetovej vojny predsedom War Industries Board, mal pred vojnou majetok okolo jedného milóna dolárov – po vojne okolo 200 miliónov.

Tento človek bol pri zrode amerického vojensko-priemyselného komplexu a jeden z jeho poskokov bol politik Winston Churchill. Po Churchillovom nástupe do funkcie ministerského predsedu Británie sa rozpačitá vojna roku 1940 zmenila na horúce peklo. Churchill po tom, ako sa stal premiérom, osobne nariadil zrealizovať svoje plány na bombardovanie nemeckých miest, čo zákonite vyvolalo odozvu a zmarilo akékoľvek nádeje na mier. Vojna za zničenie kontinentálnej Európy sa začala - a skončila až stretnutím hord takzvaných Sovietov a takzvaných Američanov na Rýne v roku 1945. Odvtedy je Európa neschopná imunitnej obrany. Odvtedy je Európa akoby v kóme a mnohí hovoria, že zomiera.

Bernard Baruch so svojím agentom Churchillom

Ďalším menom je Theodore N. Kaufman , ktorý v roku 1941 vydal pod názvom "Germany must perish" návod, ako po vojne Európu zničiť. Podľa neho vypracoval  sovietsky agent v USA Treasury Department Harry Dexter White (pôvodom litovský žid) plán povojnovej genocídy, ktorý je dodnes známy ako Morgenthauov plán. Henry Morgenthau bol Secretary of the Treasury, už takmer samozrejme, žid, a ten tomu dal svoje meno a autoritu svojho úradu. Americký prezident F.D. Roosevelt podporoval tieto riešenia a realizoval ich generál Dwight D. Eisenhower – budúci americký prezident.

Eisenhower nahnal milióny Nemcov do táborov, obohnaných ostnatým drôtom. Ťažko tieto miesta hrôzy pomenovať, lebo proti nim vyzerajú aj klasické "koncentračné tábory" ako nevinné pionierske tábory. Za isté sa ale považuje, že len v tých amerických zahynulo viac ako 1,7 milióna Nemcov, a to hlavne hladom, zimou, odopretím liekov a svojvoľným zabíjaním pre akúkoľvek zámienku.

Existujú Ženevské konvencie týkajúce sa vojenských zajatcov, ktoré dodržuje celý civilizovaný svet. V čase vojny asi jediný zúčastnený štát tieto základné humanitné zmluvy nepodpísal a nedodržoval – revolučný Sovietsky zväz.

Američania mali po vojne dostatok potravín a liekov na to, aby sa o vojnových zajatcov postarali. Prikazovala im to ľudskosť a spomínane medzinárodné Ženevské konvencie. Ako sa k tomu baruchovci postavili? Presne tak, ako ich bezcharakterná podstata kázala: generál Dwight David Eisenhower vydal 10. marca 1945 príkaz, ktorým  predefinoval vojenských zajatcov (Prisoner of War - PoW) do kategórie "odzbrojené nepriateľské sily" (Disarment Enemy Forces - DEF). Explicitne nariadil,  že na DEF sa Ženevské konvencie nevzťahujú, a teda ani povinnosť zaistiť im potraviny, vodu a lekársku starostlivosť. Napriek tomu, že ich stále držal v táboroch. Červenému krížu bolo zamedzené vstúpiť do týchto táborov (do nemeckých táborov aj počas vojny mal Červený kríž pravidelný prístup). Civilnému obyvateľstvu bolo tiež zakázané pomáhať väzňom v táboroch.

Tento talmudistický postup si treba dobre zapamätať. Na jednej strane základné ľudské etické normy, a na druhej strane ich zvrátené obchádzanie na základe primitívneho slovného klamstva.

Mnoho nemeckých mužov bolo poslaných na (otrocké) práce až do Afriky. Tieto veci boli pol storočia tabu, takže sa o nich nevie. Kým napríklad k zajatým nemeckým vojakom, ktorí skončili vo väzení v Kanade či USA, sa tamojší civili správali pomerne dobre, pomery v povojnovom okupovanom Nemecku pod správou spomínaných sektárskych radikálov boli mimo akejkoľvek kontroly verejnosti.  Ich cieľom  v tom čase  bola povinná sterilizácia a zničenie nemeckého národa v priebehu dvoch generácií. K tomu nedošlo, ale ako v západnej, tak aj vo východnej komunistickej zóne boli  po vojne vyvraždené milióny Nemcov. Do komunistického Zväzu bolo dovlečených odhadom 5 miliónov. Len málo z nich to prežilo, nejakých 5 %. Francúzi si zobrali na otrocké práce asi milión nemeckých mužov.

Krv všetkých týchto miliónov padá na súčasnú západnú spoločnosť. V tom stále žijeme, toto je ten režim, ktorý doteraz vládne a ďalej posadnuto vraždí. V roku 1989 sme sa presunuli z jeho východnej formy do formy západnej, ale podstata zostáva rovnaká. Jedny problémy a zločiny režimu sa odstránili, ale prišli iné.

Článok o Eisenhowerových táboroch smrti (prevzaté fotky a určité informácie)

Na poslednej svetovej vojne v Európe sa zúčastnili tri strany. Žiadna z nich nebola neviniatko, ani v teórii, a tobôž nie v praxi. Nacistické Nemecko a jeho Európa (lebo jeho spojenci bola celá kontinentálna Európa)  bolo porazené v roku 1945. Zväz sovietov sa rozpadol okolo  roku 1990. Ale tretia strana, ako sama seba definuje:  "židokresťanské impérium" so svetovládnymi ambíciami, tá doteraz šíri svoje primitívne beštiálne myšlienky a činy. Ba po páde spomínaného druhého konkurenta sa akoby celkom zbláznila. Tento mastodont musí tiež padnúť, a on raz padne – ale čím skôr, tým to bude menej kruté.

Toto je informácia určená naivným a hlavne tým, ktorí si bahnia v predstieranej nevedomosti o tom, na akých zločinoch stojí náš svet.