Včera, 12. 10. 2020, bol špecializovaným súdom odsúdený predseda ĽSNS, Marián Kotleba.

Odsúdenie predsedu parlamentnej strany nie je maličkosť. Na 4 roky a 4 mesiace natvrdo, to je už škandál aj v rozvinutých demokraciách.

Podobnosť to má len s rozbitím strany „Zlatý úsvit“ v Grécku, s pozatváraním ich hlavných predstaviteľov. Ale aj tam k tomu došlo po ťažkom finančnom kolapse štátu, a po vražde akéhosi anarchistického aktivistu – za vraždu politicky obvinili vedúcich Zlatého úsvitu, tejto aktívnej, tretej najväčšej strany Grécka v tom období. U nás, na Slovensku, bola síce tiež jedna vražda politicky zneužitá proti politickej strane, ale tou stranou bol SMER, nie ĽSNS. Na Slovensku je, oproti Grécku, politický pokoj a aj hospodársky tu nie je taký kolaps, ako bol v Grécku.

Prečo teda došlo k tomuto obžalovaniu a rozsudku – tak znie teraz otázka u všetkých, ktorí slovenskú scénu sledujú.

Áno, je jasné, že jestvujú ľudové nacionalistické hnutia, ktoré sú v rozpore s globalistickou vládou zo zahraničia. Takých strán bolo relatívne mnoho, viaceré boli zničené ticho a bez pozornosti verejnosti, niektoré nápadnejšie. Strana Pospolitosť bol súdnym rozhodnutím zrušená už pred rokmi. Na ĽSNS bolo tiež podanie, ale najvyšší súd rozhodol minulý rok, že je v poriadku a netreba ju zakázať.

Boli urobené dva súdne útoky na poslancov ĽSNS – Mizíka a Mazureka. Mizík bol oslobodený, Mazurek dostal pokutu 10 000 a zbavenie mandátu – popularita z toho vzídená mu následne vyniesla mandát nový.

To boli súdne pokusy doteraz. Vlastne nič moc, aj z hľadiska režimu skôr kontraproduktívne – ĽSNS viac spropagovali, ako zatlačili, rozhodnutie najvyššieho súdu jej dokonca pridalo legitimitu.

Tak prečo tento útok a to teraz, v takom vrcholne zlom období? Je naozaj príčina len jedna – slovenský Urválek, kandidát na generálneho prokurátora, prokurátor Špecializovaného súdu Tomáš Honz? Je príčinou len jeho nedozretosť a naivná jasánkovská hlúposť? Veď on povedal po rozsudku nad Kotlebom, že je „dojatý“. Preboha, on normálne zahmlil oči pred kamerami. Sú takí, ale ešte aj Matovič plače nad „zlými vecami“, tento prokurátor plače od radosti nad tým, že súd poslal niekoho do basy. To nie je normálne.

Ale Honz nemôže byť jediná príčina tohto celého problému, on ani nie je začiatok kauzálneho reťazca. Príčiny sú iné a je ich viac.

Degradácia právneho systému:

A - Národná rada dlhodobo schvaľovala postupne zákony, ktoré obmedzovali slobodu slova a myslenia slovenských občanov. Známy v tomto bol poslanec Šebej a proste celá klika sionistických aktivistov/agentov. Chyba je v tom, že ostatní poslanci, ostatné strany, sa tomuto nebránili, klasicky si mysliac, že tí „zlí fašisti“, na ktorých sa daný zákon použije, bude ich konkurencia. Vôbec si nechceli pripustiť, že „extrémisti“ môžu byť aj oni sami, ako sa to stalo neskôr Blahovi a Ficovi s červenou hviezdou. Nepripustili si vôbec myšlienku, že také zákony sú naozaj na škodu spoločnosti. Samozrejme, každá spoločnosť má svoje hranice, za ktoré nejde – ale takéto gumené paragrafy, ktoré môžu byť použité doslova proti každému,  mali byť rázne odmietnuté.

Neboli. Nestalo sa tak. Liberáli neprotestovali, naopak, práve oni ich presadzovali. Kresťania neprotestovali, tí sa báli obvinenia, že sympatizujú so Slovenským štátom. Socialisti neprotestovali, naopak boli nadšení, lebo chceli, aby „zlí fašisti“ robili obetných baránkov, kým socialisti budú blahobytne sedieť pri stole s buržujmi.

B – Súdnictvo sa po komunistickom marazme nezačalo ani trocha reálne a významne meniť. A teraz, po otrasoch spôsobených aférami „Kočner“, sú sudcovia ešte menej samostatní a viac vydierateľní.

Vznikol Špecializovaný súd a prokuratúra. A už máme aj špeciálnu políciu – volá sa NAKA, čo je naozaj to isté, ako boľševická ČEKA – ale kľudne to môžete volať aj gestapo. Toto všetko dalo zásadnú možnosť na to, aby mohol byť ktokoľvek kriminalizovaný za svoje politické názory.

Takéto hranie sa s ohňom v okolitých krajinách nevidno.  

Zámienka k procesu

Treba sa ale na vec pozrieť aj z druhej strany. Tak, ako prokuratúra potrebuje „výsledky“, tak politici potrebujú pozornosť. A pozornosť sa dá dosiahnuť najľahšie niečím škandálnym. Bolo rozdávanie šekov 1488 len demonštráciou sily, len exhibíciou majúcou priniesť hlasy?

V čase volieb február 2020 bol už Kotleba obvinený, každý o jeho šekoch 1488 vedel, ale aj tak mu to nové hlasy vo voľbách neprinieslo. Akoby tie šeky bez odsúdenia nakoniec strácali pointu, akoby neboli dostatočne známe. Rátalo sa už pri provokácii aj s reakciou režimu ako súčasťou propagandy? Ako sa hovorí – aj zlá reklama je reklama. Lenže - za každú reklamu treba niečím zaplatiť.

Sudkyňa Sabová je len dílerka, ktorá rozdáva vopred pripravené karty. Proces je kolotoč, do ktorého Kotleba pristúpil a hral s nimi. Oni potrebujú šíriť strach, jemu vyhovuje byť martýrom.

Som ochotný brániť každého odsúdeného za prejav – aj ak by mal byť ten prejav nevydarený.  Režim využíva každú chybu, na súde sa dá brániť všetkými spôsobmi.  Ale ak je ten prejav LEN vedomá provokácia, nuž nech sa nik nečuduje, že nasleduje reakcia.  Aj provokovať má zmysel –  len si treba potom za tým, čo sa povie, aj stáť – a nie sa vytáčať, v podstate odvolávať.  

Kotleba  vo svojej obrannej reči spomenul, že hovorca ĽSNS Ondrej Ďurica má od roku 2004 previerku na stupeň dôverné a od roku 2006 na stupeň tajné. „Vydal by mu NBÚ takúto previerku, ak by bol neonacista?“ pýtal sa Kotleba súdu. Nielen mňa napadlo: čo touto obranou chcel naznačiť? Že Ďurica je vlastne v službách systému? A nielen on?  

Nuž, ak to mala byť obrana, tak neuspela. Podľa rozsudku, ktorý aj obvineného očividne prekvapil, sa zdá, že druhá strana už nehrá podľa akýchsi (ne)dohodnutých pravidiel. Nemožno sa ubrániť porovnaniu so súdom s Kočnerom – nielen pre postavu sudkyne. Režim si pestuje spoluhráčov, aby ich nakoniec podrazil.

Dve možnosti

Pred nami sú dve možnosti, podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu. Buď pretlakový kotol tupo koncentrovaný na jednu osobu, alebo Kotlebovo oslobodenie. 

Napriek tomu, že to druhé sa zdá veľmi nepravdepodobné, a že by to spôsobilo rozruch, popri ktorom je to zavýjanie po oslobodení Kočnera spod jednej žaloby len slabý odvar, je to jediná ako tak dobrá cesta pre všetkých. Aj režim a jeho všetci kolaboranti by si mali uvedomiť, že je to posledná možnosť, ako zneškodniť túto bombu.