Silné reči, skutky nikde

Touto vetou "Silné reči, skutky nikde" ohodnotil nedávno Okoloidúci určité prejavy politikov či teoretikov.

Samozrejme, mal pravdu - politici v rečiach vždy prekonávajú svoje činy. 

Bohužiaľ, týka sa to naozaj aj teoretikov, aj alternatívy, aj nás. Alternatíva je tým koniec-koncov definovaná, že má viac bojovnosti a odhodlania, ako sily a možností.
 
Treba mať určitú trpezlivosť. Teraz zvlášť, keď sa situácia aj podľa oficiálnych postojov "zhoršuje". Všade vraj stúpa "extrémizmus", politika je doslova v slepej uličke. Kým predtým sa diali aké-také kontrolované (reformné) proces, teraz totalita už všetko stopla a spolieha sa na zázrak. 
Ale zázraky sa v prírode nedejú.
My, čo sme dostali ešte vzdelanie aj o klasickej politickej vede 19. storočia, vieme, že antroposféra má svoje zákonitosti a jednou zo základných vlastností je jej pulzovanie. Hromadenie protikladov a následný výbuch. V lepšom prípade len výfuk. Prevrat vrstiev. A potom znova. A tak donekonečna.
 
Napríklad marxisti chceli tento cyklus odstrániť a veci naveky zafixovať. Ale aj súčasní anglosionisti sú takí sprostí, že tvrdia, že sa už história vlastne skončila a lepší systém, ako táto ich údajná "demokracia", vraj nejestvuje. Mýlia sa, samozrejme, rovnako, ako marxisti, mýlia sa úplne fatálne.
 
Posledný veľký výbuch bol pád komunizmu. I keď to bol našťastie pre nás skôr ten výfuk. Nech bol ale akokoľvek riadený z Moskvy a inštrumentalizovaný z Jewyorku, bol to jeden taký mega pád systému. Teraz sme zrejme blízko nejakých ďalších: Bruselská EU sa zrúti a podobne samotný americký Jewyork sa bude musieť rýchlo meniť. To je, samozrejme, to najjemnejšie vyjadrenie.
 
My ale teda momentálne nemôžeme veľa. Ak by som žil v Amerike, pripravil by som si teraz doma nejaký ten silný poloautomat, nejakú tú ich "guľovnicu". A čakal na moment, keď sa vonku "zhasne" a bude sa dať použiť.  
Tu v Európe sú trocha iné pomery. Ale aj tak by som špeciál mladým ročníkom poradil: nenechajte si ujsť príležitosť. Veci sa nebudujú dlhým pechorením, ale buchnutím na správne miesto. A takých otvorených okien nebýva veľa. Nenechajte si ujsť tú zábavu. Rozmýšlajte, čo budete robiť, keď sa aj tu "zhasne". Uvedomte si, že to možno ani nebude také nápadné, že pád moci sa neprejaví skutočným zemetrasením, nik to ani formálne neoznámi, že už sa to skončilo - preto ten moment  treba spoznať a začať konať. A treba mať aspoň v hlave pripravenú predstavu, plán, zoznam, čo treba robiť, kam treba ísť.
Aby sme uľahčili situáciu našim potomkom, aby to nemuseli robiť oni. A aj aby naši predkovia dostali zadosťučinenie, ktoré im patrí.
História sa neskončila, história bude zajtra.
 
O týchto veciach treba rozmýšlať v týchto pekných príjemných ránach, v tomto tichu pred búrkou.
 
 
 
 
Ema

nabáda, že "Prestávame žiť v miernom pásme. Pripravme sa na to, kým môžeme".

No hľa. Za tému má klimatické zmeny. Z večera do rána je to samozrejmá téma. Saďme stromy, saďme stromy!, jačí. Kokoti občania to však berú na ľahkú váhu, ako vyplýva z jeho burcujúceho textu.

A čo takto, Morvay, namiesto odbavovania sa na údajne blbých občanoch zájsť napríklad za primátorom hlavného mesta SR, tzv. Ivonom a spýtať sa, ako ON pripravil Bratislavu na klimatické katastrofy. Tie dve cisterny s "osviežujúcou pitnou vodou" a tri rozprašovacie bazmegy nech už doboha radšej nespomína. Kde a koľko dal nasadiť stromov? Odporúčam inak Morvayovi rozhovor s nesrovnalým Ivonom, kde novinárovi na otázku dopadu klimatických zmien na Bratislavu arogantne odpovedal "Je leto. A v lete je teplo".
Asfaltovať, to áno. To Ivoni vedia. Jak súdruhovia za socializmu. Ale zobrať zbíjačku a po celom meste rozlezený asfalt vymlátiť, aby zem dýchala - to je tu niečo nepredstaviteľné.

Morvay samozrejme za kámošom Nesrovnalom nepôjde klásť mu blbé otázky a žiadať činy. Bude len drístať v enku, že sa rútime do pekla a nič sme si nevšimli.

Náhodný okoloidúci

Ktosi múdry povedal, že ľudská pamäť siaha tak dva týždne dozadu. Teraz ľudia nadávajú na horúčavy a v momentálnom osvietení mysle možno aj uznajú, že stromy predsa len poskytujú aký-taký tieň a premenia rozpálený zaprášený vzduch na dýchateľný, ale len čo horúčavy pominú, tak tí istí ľudia budú nadávať, že im kvôli stromom nesvieti do okna slnko alebo že treba hrabať lístie a že by sa všetky stromy mali vyrezať, aby bolo v mestách čisto.

Keby sme mali horúčavy celoročne a nie iba niekoľko týždňov do roka, ľudská pamäť by v tomto smere neustále siahala len do obdobia horúčav a stromy by nerobili bordel, ale tieň.

Ema

a tak s nimi treba nakladať. Dôjde k tomu. Budú vyvezení na predmestie Kinshasy, kde nie je ani byľ trávy. Nič ich tam nebude vyrušovať.
Stromy a zeleň sú skutočný prejav luxusnej existencie. Mne veru z miesta, kde žijem, nebude žiadny degenerát robiť slum s "estetikou" posprejovaného polorozpadnutého betónu á la bodkatýždeň.

Mestá ako Bratislava sa čoskoro stanú neobývateľnými. Som zvedavá, komu bude potom primátorovať to samoľúbe vemeno, ktorého verejné vystúpenia sa počas tohto katastrofálneho leta na jeho pejzbúku točia okolo "ktorá zmrzka je najlepšia? ", "poďte na kvíz o Bratislave" (o čom? koľko stromov sa tu vysadilo od tzv. revolúcie, koľko ich bolo od tzv. revolúcie vymrdaných v prospech parkovacieho asfaltu a koľko ich padlo 10. augusta počas smršte?), "ach, ako som si zašantil v lodenici" a podobné infantilnosti.
Jo, infantilov bude treba odstavovať od moci a trestať. Je to ich vina, že nedospeli - a bude to naša vina, ak budú o našej budúcnosti rozhodovať ľudia, ktorí síce vyzerajú dospelo, ale majú mentalitu skorej puberty a nulovú predstavu o dospelej zodpovednosti.

Inak, namiesto Cyrila a Metoda, Panenky Márie skákavej a opakujúceho sa narodenia Ježiška by sme tu mali mať Sviatok kvitnúcich stromov, Sviatok jesenného lístia, Sviatok lúčnych kvetov a podobne. Aby bolo jasné, čo je tu dôležité. A bude čoraz viac.

Kolodej

Normálne mi z tohto tvojho príspevku sála niečo pekné, pozitívne - a pritom v ňom štandardne nahlas nadávaš pravdu :) Zaujímavé - to bude tými sviatkami na konci asi hehe.

Náhodný okoloidúci

Nie tak dávno som sa po tej ulici prechádzal a teraz zrazu bác - už aj tam útok s využitím auta. A samozrejme, zasa jalové a prázdne drístanie politikov. Vraj útokom pomocou auta sa nedá zabrániť. ALE DÁ!!! Všetkých nelegálov deportovať, uvaliť im doživotný zákaz vstupu do EÚ, všetky mešity sledovať, za akúkoľvek podozrivú činnosť alebo len náznak radikalizácie aj v prípade tých s priznaným azylom deportácia a tiež doživotný zákaz vstupu. A keďže bolo schválené spájanie rodín, môžu sa pratať aj s rodinami, nikomu nebudú chýbať. A pokiaľ už majú občianstvo, lebo sa v EÚ narodili a deportácia v zmysle súčasných zákonov nepripadá do úvahy, tak doživotná basa bez možnosti prepustenia a makať do kameňolomu, kto odmietne pracovať, nech skape od hladu. Alebo zmeniť zákon tak, aby bolo možné neprispôsobivých deportovať do krajiny pôvodu predkov.

A ako už býva v takýchto prípadoch zvykom, aj v Barcelone bude koncert a papaláši nás budú presviedčať, že si máme zvykať. Hňupi.

Norman

Za zločiny sa už úspešne deportovalo, a to hlavne v Británii.
Neskôr to vyhlásili za nehumánne, ale naopak, práve že deportovaní môžu v novej krajine nájsť ľahšie nový život, ako šlapaním dokola v base. Myslím, že Austrália je stále dosť dobrá zem pre podobné veci (a z mojho pohľadu tam už nie je až toľko vecí, čo možno zničiť, heh).

Druhý tip je západná subsaharská Afrika - povodie rieky Niger. Krajina zaslúbená.

Norman
Pavel Kamas