Taliansko: Zasiaty vietor, dozrievajúca búrka

Text pridalo Prasiatko ako komentár tu:

Takže...Taliansko. Na Apeninskom polostrove až dodnes pretrvali 4 štátne útvary. Tri cirkevné (San Marino, Rád Maltézskych rytierov, Vatikán) a Talianska republika. Počíta sa k piatim veľkým krajinám EÚ. Lenže...Uvedomte si, že sformovanie, resp. zjednotenie určitého geografického priestoru do veľkého európskeho štátu vždy časom vyústilo do fázy výbojov buď na kontinente, alebo mimo neho (kolonializmus).

Na rozdiel od Talianskej republiky (ďalej len TR) Británia, Francúzsko či Španielsko sú štáty, ktoré pod rôznymi režimami a štátnymi zriadeniami vznikli a existovali celé storočia. Nemecko ako jeden štát vzniklo neskôr, dobyvačnými vojnami, keď tento priestor zjednotilo Prusko, aspoň jeho väčšinu, a zvyšok sa diplomatickou cestou sám poddal. Tento proces zavŕšený v r. 1870/71[1] stál vo svojich dôsledkoch a následkoch, v ich expanzívnych ambíciách Európu 2 svetové vojny. V istom zmysle Nemecko, ktoré vzniklo v poslednej tretine 19. storočia, zaniklo v II. svetovej vojne.

To čo dnes poznáme ako Nemecko, je novotvar, čo vznikol z dvoch štátov, ktoré nikdy v takých hraniciach neexistovali. Celé sa presunulo viac na západ, stratou území na východ od Odry. Výsledkom je, že za storočie prešlo krvavým prerodom z novovekého štátneho útvaru na moderný. Z monarchie na občiansku spoločnosť. Ale Taliansko? Z činov Garibaldiho a Cavoura profitoval v územných ziskoch Savojský kráľ. Stal sa Talianskym. Jednotné Talianske kráľovstvo vzniklo za socioekonomických podmienok, ktoré po 1. svetovej vojne prestali existovať.

To malo v krátkom čase za následok, že nikde v Európe nejestvoval taký hybrid ako tu, že v rámci monarchie sa sformovalo akési divné „fašistické kráľovstvo“. Inak to vážne právne nazvať nejde. Monarchia tu prežila samu seba a Mussoliniho úspech bol dôkazom jej neživotaschopnosti v danej dobe a v každom smere. Za krátky čas svojej existencie, Talianske kráľovstvo zápasilo s katastrofálnymi ekonomickými ťažkosťami. Tie nevyústili do občianskej vojny hlavne vďaka tomu, že Taliani hromadne emigrovali do cudziny.

Len v r. 1870 až 1922 (do nástupu Mussoliniho do funkcie) emigrovalo približne 4,5 milióna ľudí. Hlavne vďaka tejto možnosti sa Taliansko vyhlo osudu Británie z r. 1640-48, Francúzska z 1789-91, či Ruska 1917-1922, alebo Španielska z r. 1936-39. Lenže dnes už niet nových Amerík či Argentín, kam by sa dalo odísť a takmer zadarmo získať pôdu. Keď vypukla II. svetová vojna, ktorá toto kráľovstvo totálne rozvrátila, tento štátny útvar existoval ledva 70 rokov. Monarchia sa ukázala ako nespôsobilá riešiť ako sociálne ťažkosti obyvateľstva, tak svoje hospodárske problémy. Po 2. svetovej vojne sa národ v referende rozhodol pre zaniknutie monarchie a vzniká Talianska republika.

Lenže jej politickí predstavitelia boli neveľmi ochotní prekonávať svoje partikulárne regionálne záujmy. Čo už spájalo priemyselné Savojsko a Lombardiu s Kampániou? Aké spoločné ciele mohli mať obyvatelia Sicílie s takými Benátčanmi, ktorí sami seba v podstate za Talianov nikdy nepovažovali?! Ale načas a naoko, kým tu bol hnací motor tj. viera ľudí v republiku, v podnikanie, že dostanú prácu v štátnych podnikoch i vo veľkom sa rozvíjajúcom súkromnom sektore, spolu s boomom v turistike a športe... zdalo sa, že nejako sa nebotyčné rozdiely nielen preklenú, ale časom snáď odstránia.

Nestalo sa tak, a ako sa Garibaldi zapísal do dejín v súvislosti so zjednotením štátikov Apeninského polostrova, tak sa za svoje vyše tridsaťročné pôsobenie na politickej scéne, zapísal Silvio Berlusconi do dejín štátu ako politik, ktorí nielenže nezvládol umenie včas raz a navždy odísť, ale čím dlhšie bol u moci, tým viac uprednostňoval svoje osobné a mocenské ciele pred štátnymi záujmami. Okrem neho boli v TR viac ako kdekoľvek inde v Európe prítomní ďalší mocenskí hráči.

Cirkev a podsvetie. Vatikán je od podpísania Lateránskych zmlúv s ešte Talianskym kráľovstvom pevne právne zakotvený de-facto ako štát v štáte. S mafiou talianska vládna moc striedavo viedla boj, spolupracovala s ňou, padala jej za obeť, až ju v deväťdesiatych rokoch minulého storočia dokázala marginalizovať, lenže iba jej konzervatívnu polovicu, ktorá sa flexibilne neprispôsobila novým časom.

Druhá polovica mafie v TR nebola nikdy zlomená, nieto ešte silou. V druhej polovici 20. storočia sa dala vo veľkom na bankovníctvo, a s nástupom Jána Pavla II. sa im podarilo vyjednať si spoluprácu i s Vatikánom na pranie špinavých peňazí prostredníctvom vatikánskej banky. Dlhodobé neriešenie vecí, alebo len polovičaté napokon vyhrotili stav vecí v druhom desaťročí 21. storočia.

Treba podotknúť ešte, že na rozdiel od monarchie, TR súhlasila (ako člen NATO[2] od r. 1949) s trvalým pobytom cudzích vojsk v podobe americkej námornej základne v Stredozemnom mori. To len znásobuje napätie  v spoločnosti, štátu, ktorú spája etnicita a jazyk, ale ekonomické záujmy už nie. Ďalej neochota severu krajiny „sponzorovať“ južné, poľnohospodárske oblasti má svoju podobu aj v existencii separatistickej Severnej ligy s jej cieľom odtrhnúť sa v krajnom prípade do republika Padálie s hl. mestom Veronou, prípadne Milánom.

Za posledných 16 rokov, ktoré ubehli od útoku Benátskych separatistov na tamojšiu radnicu, ktorý manifestoval túžbu po nezávislosti bývalej republiky Sv. Marka, sa situácia v Taliansku politicky i existenčne výrazne zhoršila. V tomto roku sa opakovane ukázalo byť nemožným zvoliť prezidenta republiky, a tak ústavní činitelia museli s prosbami predstúpiť pred 88 ročného Giorgia Napolitana, aby nezložil funkciu a súhlasil s ďaľším 7 ročným obdobím. I bez ohľadu na to, či má alebo nemá šancu sa dožiť 95 rokov, je tu situácia bezvýchodisková.

V TR nežije pravdepodobne nikto, kto by tamojšiu navzájom si odcudzenú politickú scénu dokázal presvedčiť, aby ho zvolili do funkcie prezidenta – s týmto pochopiteľne ústava neráta. Ďalej, po tom, čo politická obmedzenosť Berlusconiho súhlasila s ponechaním Quaddáfiovej Líbye napospas rozvratu vykonaného vzdušnými silami NATO, sa od r. 2011 stáva Taliansko štátom, na ktorý sa doslova valia hordy barbarov z Afriky– na hranicu EÚ. Američania sa v tomto smere ukazujú byť (so svojou námornou základňou u Neapolu) ako absolútne planý spojenec.

Dramaticky sa zhoršujúca životná úroveň bežných Talianov, invázia Rómov z Rumunska a Afričanov cez Líbyu a Stredozemné more, spolu s paralyzovanou politickou scénou sformovala situáciu, kde sa doslova len čaká na iskru, ktorá zapáli požiar. Skutočný, nie divadielko pre masy a médiá, ako bola tzv. „nežná“ revolúcia rozbehnutá podľa nôt a plánov tajných služieb v Prahe.

Dlho sa nebude musieť čakať,  pretože už do kalendárneho roka 2014 vstupuje TR so štátnym dlhom 146,7% ,lenže Taliansko nie je USA, kde čisto matematicky môže byť dlh hoci aj 500% HDP a devalvovaním meny si môžu donekonečna financovať štátny deficit novovytlačenými bankovkami. V tomto je TR veľmi podobná Slovensku, nemá vlastnú menu, nerozhoduje o ničom.

Nie je v pozícii Washingtonu, Bruselu či London city. A okrem už doteraz stručne naznačeného, je tu ešte Vatikán – priamo v hlavnom meste. Vieme, ako pre takú maličkosť, akou je svojhlavá menová politika skončili Husajn v Iraku, či Quaddáfi v Líbyi, a to šlo len o kontrolu nad ropou[3] a o potenciál ohroziť dolár ako svetovú rezervnú menu (plány na zlatý dinár, resp. predaj ropy len za eurá).

A to bol len konflikt dvoch štátov. Teraz sa kumuluje väčší konflikt, pretože finančná politika pápeža Františka (I.?) je v protiklade so záujmami organizovaného zločinu, ktorého valná časť financií je na účtoch Vatikánskej banky. Lenže Vatikán nie je demokracia, ale teokracia. Ak pápež prejde od slov k činom (http://www.literarky.cz/politika/svet/16344-pape-frantiek-bohati-by-se-mli-o-majetek-dlit-)

a napríklad  prikáže z týchto účtov pomáhať chudobným vo svete, čo všetko sa môže stať? Právnou cestou mu v tom v jeho vlastnom štáte a banke nik nebude môcť zabrániť. Zistenia talianskej tajnej služby naznačili, že ak pápež ostane verný i naďalej činmi svojim slovám, tak ho budú – ako hovorievali seriálový Molnárovci, bossovia v bankovníctve činnej časti talianskej mafie chcieť „dať dole“.

Viete si predstaviť pri z desaťročia na desaťročie drastickejšej chudobe a nezamestnanosti v TR výbušnejšiu iskru do občianskych nepokojov (i religiózneho podtónu) v krajine, kde taliansky vojak či policajt je v prvom rade katolík a zbraň na duchovenstvo a občanov – spoluveriacich by použil, ale psychicky by zakolísali skôr ako za psychologicky povestné tri dni – čo je v osudoch nepokojov a revolúcií kľúčový čas. Ak pretrvávajú dlhšie a s víťazstvami, časť poriadkových zložiek dezertuje k rodinám, alebo sa pridáva na stranu „rebelov“.

Toto sú fakty, a nič na tom nezmení, nech už sa tento text stretne na tomto serveri s akoukoľvek odozvou.

 





[1] Preto tak neskoro, lebo celý Stredovek cisári a králi sv. Ríše Rímskej národa nemeckého sa snažili ovládnuť čo najväčšiu časť Talianska a to ich stálo financie, ktoré získali za cenu pozemkových a mocenských ústupkov. Tak sa oslabením panovníckej moci a vzostupom "kurfirstov" a iných kniežat vytvorili podmienky pre rozdrobenosť Nemecka, ktorá pretrvala do 19. storočia.

[2] Prinajmenej od r. 2011 ako dobyvačné ZLONATO

[3] V prípade útoku na Iraq v r. 2003 tu bol však širší strategický motív, ako iba ropa. Vyzeralo to na vznik pozemnej nástupnej zóny na útok na Irán, navyše bohatej na pitnú vodu (Tigris, Eufrat), čo pri klimatických zmenách môže byť dôležitý faktor pre mocenský vplyv a kontrolu Blízkeho Východu.

Autor: 
téma: 
region: 
slaven1
Dobrý textík, tak som to posunul ako udalosť. Čo je San Marino - neviem o tomto "nesystémovom úkaze" skoro nič: - krpatá krajina v Taliansku- môžu emitovať (tlačiť) vlastné eurá (tuším iba mince) Prečo neboli začlenený do Talianska? Čo je San Marino?
Norman
Len náhoda. Podobne ako tá Andora a podobne. No ... sú za tym pračky na peniaze, ale to je už azda aj prežité.   Ináč - celé Taliansko je už skoro nič. A prečo? Pretože to, čo sa deje dnes, tá intenzívna immigrácia, sa udiala v Taliansku už pred 1500 rokmi. Ale Taliansko je naozaj zaujímavé tým prudkým rozdielom Sever versus Juh. Prečo je tomu tak - to je otázka.
slaven1
Androda, Monako je jasná vec - to sú francúzske daňové raje. Ale na čo je San Marino sa mi ešte nepodarilo zistiť. Keby to bolo nič, tak ho zmetie vietor histórie, ktorý vial pri zjednocovaní Talianska v 19. storočí. Na niečo bude (bolo).
slaven1

Republika San Marino je nepretržitý štátny útvar od roku 301 (1712 rokov), keď získali samostatnosť od Rímskej ríše. Oni prežili aj Benátsku či Janovskú republiku, krajiny zmätené revolučným obdobím 1790.

 

slaven1

Mediální ticho ohledně protestů v Itálii

Celonárodné protesty v Taliansku 9.12.2013 (včera)

Akce byla naplánována již před 30 dny, ale italské média se však akci snažily co nejvíce ututlat a bagatelizovat, ve 4 hodiny ráno podávaly informace, že se v ulicích nic neděje, aby odradily lidi, ale to se jim však nepodařilo. Nyní jsou lidé na náměstích, Turín, Neapol, Řím, Milán, jsou plné demonstrantů. Žádají okamžité rozpuštění parlamentu.Lidé jsou už otráveni z toho jak politici neustále navyšují své vlastní platy, zvyšují daně, a Itálie je bez pracovních míst, průmysl se zastavil, lidé prožívají krizi o které se v Evropě moc nemluví!

V Turíně se přidali také studenti z university. Kamionisté zablokovali celou autostradu a nyni jednani s policií, která je žádá aby okamžitě uvolnili dopravu:

- Palermo - lidé zablokovali celé náměstí, vše se zastavilo, obchody, benzínové pumpy.
- Řím - lidé stojí před parlamentním sídlem, na hlavní demontraci se teprve chystají.
- Ascoli - lidé zablokovali vstup do města.
- Alcamo: kompletně zablokované celé náměstí a obsazené demonstranty

Demonstrace budou pokračovat i zítra, lidé jsou rozhodnuti bojovat. Lidé žádají sesazení celé vlády. Cítí se podvedeni a to již od vedení Romano Prodiho, který Itálii protlacil do EU.

Dále je Itálie zažalována pro nelidské podmínky a týrání ze strany Štrasburského soudu. Italská vláda musí dát do 18. května dop ořádku situaci ve věznicích. Itálie má 42 tisíc míst pro vězně, ale ve vězení je 68 tisíc lidí. Pokud vláda nezakročí a nevydá amnestii o které se mluví teď každý den, Itálie bude nucena zplatit vysoké sankce. Na Itálii bylo podáno víc jak 3000 udání ze strany věznů za nelidské podmínky a týrání. Jen za rok 2013 je 148 mrtvých věznů bez vyjasnění příčiny smrti. Matky utýraných synů a manželky chystají na zítra deminstraci přímo před parlamentem.

Lidé zavřeli fabriky, opouštějí kanceláře, a všichni jdou do ulic, policie se v mnoha případech připojuje k demonstrantům ze slovy: „Jsme jedni z Vás.“

Zdroj: Informace poskytla osoba, která trvale žije v Itálii a je v kontaktu s organizátory akce.

http://www.presstv.ir/detail/2013/12/10/339160/italians-stage-mass-prote...

slaven1

Z netu dňa 9.12.2013:

TERAZ MI NAPÍSALA PRIATEĽKA PRIAMO Z TALIANSKA:

od vcera su zablokovane autostradi,zavrete banky a obchody,ludia blokuju akykolvek vstup a vychod z talianska,je to normalna revolucia nabehli aj policajti niektory si dali dole prilby a demonstrovali s ostatnymi a niektory im branili .to je sila .urcite nehovoria o tom nasi lebo sa boja ze to moze prist aj k nam.ale neskoncilo to ,pokracuje to aj na buduci tyzden,taliani su dost zle na tom ,boli zvyknuty na konfort a mat vsetko a teraz nemaju ani robotu,su horsie na tom ako my,viac chudobnych ako u nas .no dufame ze sa to zmeni po tomto zasahu.maj sa prajem vam stastne a vesele vianoce .

Le Bleu
Včera sa mi náhodou niečo o tom donieslo. Toto bude veľké, vlastne už je. A cenzúra je už celkom jednoznačne väčšia ako napr. v ČSSR, to som si povedal už pri tých tragikomických protestných prechádzkach po Bratislave.
Prasiatko
Vidím, že to, že si môj komentár vložil ako samostatný článok do nadhladu bol od teba prezieravý čin. Hm...toto je divný server, toľko schopných ľudí naraz, doparoma, to sa len tak nevidí. Ema má výnimočný rozhľad, Norman skúsenosti a obozretnosť, ty zas akúsi novinársku intuíciu. Len tak ďalej, rado tu čítam. :)  
Prasiatko
V Európe na pozadí ekonomických ťažkostí sa rýchlo zvyšuje chudoba.  Podľa údajov sociológov z Eurostatu, v roku 2012 sa na hranici biedy nachádzalo  124,5 milióna osôb. Najťažšia situácia je v Bulharsku, kde chudoba a sociálna izolácia hrozia polovici (!) obyvateľstva. Tesne za Bulharskom nasleduje Rumunsko a Lotyšsko, kde riziku chudoby je vystavených 42% a 37%  obyvateľov. V Litve chudoba hrozí  33% obyvateľstva, v Poľsku - 27,2%, v Estónsku  – 23,1%. Na tomto zozname je treba spomenúť aj Taliansko, kde síce podiel chudobných ľudí nie je najväčší  (29,2%), ale tvorí 18,2  milióna osôb. Taliani tvoria najväčšiu masu chudobných v Európe. Skrátka, v Bulharsku je síce bedár pomaly každý druhí, ale oni na to boli zvyknutí už za socializmu. Lenže Taliani si ešte pred 30 rokmi žili ako prasce v žite, preto  žiaľ príde výbuch, potečie krv, Boh vymaže Rím z povrchu Zeme a Taliansko ako jeden štát sa rozpadne. To všetko ešte za života dnešných tridsiatnikov! :((
Norman
už som ti to hovoril. Minule si spomínal styridsiatnikov. Ale zas sú razantnejšie. Tečie krv, mažú sa mestá, má to dynamiku ako WarZ (nemýliť z AntZ :) Chudoba je tiež dobrá téma. Tú neoklamú, je to ako epidémia, tú oni riešiť nevedia.