Včera a zajtra

Ešte nedávno bolo povedomie verejnosti také, že bola naozaj výzva im ukázať a vysvetliť určitú skrytú podstatu politických javov.  To bolo zaujímavé, to malo zmysel.
Tvrdenia, ktoré vtedy boli disidentské, sú ale dnes už skoro všeobecnou akceptovanou témou na debatných fórach, pretože sa stali viditelné: reálny charakter súčasnej západnej despocie, hlúposť peniazmi riadenej spoločnosti, židoamerické šialenstvo, vyčerpanie fosílnych palív, ovládania politikov bohatými čuráčikmi (na Slovensku dokázané, ale inde to nie je ani o kúsok lepšie) atď atď.
K tomu už pomaly niet čo dodať, ľudstvo musí najprv toto  stráviť.
Takže, čo ďalej? Dať do placu ďalšie témy a pravdy?
Ale kým predtým sa varovalo: ak budete chodiť po tenkom ľade, prepadnete sa – bolo to zmysluplné, mohlo im to pomôcť. Mohli ešte z toho ľadu odísť. Teraz čo, povedať im – prepadli ste sa, budete strhnutí pod ľad a utopíte sa ako mačence vo vreci – to im už moc nepomôže.
Tým nechcem povedať, že nemôžu robiť nič. Môžu. Stále si môžu napríklad uvedomiť, že nesmú tolerovať nízkosť, podlosť, mizernosť, odpad ... že tolerovať hnilobu v akejkoľvek forme  je  samé o sebe ťažké zlo, ktoré sa nestratí, ale karmicky  vedie k nešťastiam. Ovšem ...  to je skoro ako chcieť z oviec vychovať orlov.