Vojna Severu proti Juhu

Černošské hnutia pod značkou „Black lives matter“ v posledných týždňoch znásobili svoju aktivitu a lokálne sa týmto anarchistickým a seba rasovo označovaným čiernym silám podarilo dosiahnuť viaceré pouličné aj mediálne víťazstvá. Mnohé čierne gangy sú  ozbrojené automatickými zbraňami a príslušným vojenským materiálom. Už dnes je možné označiť tieto udalosti, odohrávajúce sa na pozadí krajiny oslabenej chaosom pandémie, za hybridnú (občiansku) vojnu.

USA ale má jednu z najsilnejších armád sveta, je schopná zasahovať po svete, a tak je určite schopná sa aj doma vysporiadať aj s ozbrojenými bandami. Urobila to už viackrát v minulosti. Armáda alebo jej domáce varianty – národná garda a podobné odnože centrálnej armády - by to mali zvládnuť . Problémom sú ale dva – krátkodobý a dlhodobý.

Krátkodobý problém je v tom, že USA sú vo volebnom roku a vláda nechce veci nechať  vypeniť.  A tak sa necháva konfliktom voľnejší priebeh s tým, že tak či tak vydefindujú do stratena (ako sa stalo v Seattli, kde banda tých najdementnejších anarchistov po troch týždňoch sama opustila centrum mesta - zanechajúc po sebe množstvo násilia, špiny a nejakých mŕtvych). Okrem toho tie najhoršie rabovačky prepukajú v mestách, kde vládnu „demokrati“ a „liberáli“ (napríklad Chicago, kde, to je ako vtip, vládne homosexuálna černoška, demokratka) – a tak ich republikán Trump necháva smažiť sa vo vlastnej šťave.

Títo čierni fanatici fungujú v USA partizánskymi metódami. Zatiaľ je ich prioritou hlavne rabovanie obchodov – čo sa ale časom môže posunúť na závažnejšie a viac politické zločiny.

Aktuálna fotka ozbrojených čiernych rasistickch skupín. Rok 2020.

Dlhodobý problém je v tom, že počet farebných obyvateľov USA pribúda a takisto pribúda ich tlak na biele obyvateľstvo, ktoré je už dnes v USA v podstate menšina. Hlavne mestá sa začínajú meniť na stoky tretieho sveta a postupne prepadať do stratena metódou Detroit. Pravidelné vlny násilia a anarchie sa budú stupňovať a historicky smeruje USA tam kamsi medzi Mexiko a Zimbabwe.

Súčasné rasové konflikty akosi evokujú spomienku na známu vojnu z rokov 1861-1865, ktorá dostala názov Vojna severu proti juhu.  Hlavná téma tej vojny boli tiež černoši a ich „oslobodenie“. Toto teda neodznela ani po 160 rokoch,  a týmto spôsobom ani nikdy neodznie, pretože Afričania si budú sťažovať až dovtedy, kým všetkých bielych nevyvraždia. A to vôbec nepreháňam, nežartujem. Toto sa deje už dnes v Južnej Afrike a bude sa diať všade, kde sa moci a prevahy zmocní dedične primitívna spodina.

Who is who

Tá vojna z roku 1861 je označovaná ako „občianska“, ale to je lož. Bola to regulárna vojna dvoch veľkých nezávislých (spolkov) štátov,  vojna Únie proti Konfederácii. Tie štáty mohli jestvovať vedľa seba – ale Washington nechcel tolerovať žiadne odtrhnutie sa a tak sa rozhodol Konfederáciu zničiť. Postupoval teda rovnako, ako neskôr proti Mexiku a v 20. storočí proti Európe, ktorú dvakrát napadol.

Dnes už iba úplne naivný si myslí, že vo Vojne sever proti juhu išlo o nejaké morálne zásady okolo otroctva. Vtedajší Sever žil zo vznikajúceho priemyslu, spracúvajúceho novo získané „nekonečné“ suroviny. Do fabrík sa im negri, ako im vtedy hovorili, nehodili – priemysel potreboval o stupeň viac inteligencie. Vojna teda bola o dvoch protikladných spôsoboch výroby. Sever nebol ten morálnejší – je tiež otrokár, ale zotročenie prebieha skryte, ekonomicky.

Na druhej strane treba varovať pred glorifikáciou Juhu. Juh mal nejaké vlastnosti, ktoré sú dnes nedostatkom a preto niektorými cenené: bola to tradičná spoločnosť, kde zachovávali hodnoty rodiny až po dôstojnosť, česť a podobne.  Navyše, čo sa týka našej témy spolužitia s iným etnikom - niekto oceňuje, že udržiavali izoláciu rás.  Lenže  v tom je aj pointa problému: kým Sever černochov neprivážal, lebo ich nepotreboval, bol to práve Juh, ktorý rozvinul dovoz etnika z Afriky a tak spôsobil túto tragédiu.

Keď sa nad tým zamyslíme, je to hrôza – vzali si do hlavy, že potrebujú černochov na založenie svojho blahobytu. To, čo dnes  niektorí zločinci skúšajú urobiť v Európe, doviesť sem černochov na  zničenie bielych národov, to v Amerike robili zástupcovia Juhu celé storočie. Ich predstava bola hlúpa – za vidinu lacnej pracovnej sily ignorovali základné inštinktívne varovania. Nie Sever, ale Juh spôsobil problém, ktorý sa ďalej množil a teraz ide pohltiť pravnukov tých angloamerických a židovských hlupákov, ktorí ho spôsobili.

Poučné?

Spolužitie dvoch etník, zvlášť rasovo odlišných etník, je vždy a všade výbušná zmiešanina.  Zväčša sú antagonistické a nedôjde k zlúčeniu, ale vytvárajú sa separované emulzie. A v USA nemajú riešenie - pokus vrátiť sa niekam do pomerov minulosti, ako dúfajú niektoré konzervatívne (južanské) hnutia, ten tiež nefunguje – lebo to bola táto spoločnosť, ktorá nepochopila problém a vo svojej tupej sebastrednosti si nahovárala, že cudziu rasu zvládne.

Podobne dúfajú dnes mocní v Británii, Francúzsku a vôbec v atlantickej civilizácii. Potomkovia otrokárov si stále myslia, že aj dnes môžu žiť z otroctva a spodinu udržia pod krkom. Sú vychovaní na predstave triednej spoločnosti, kde horná vrstva žije zo spodnej a predpokladajú, že tento systém udržia pomocou ekonomických pák, pomocou nekompromisnej a úplne nedemokratickej vlády dedičného majetku. To je ich základný problém.

Je jasné, že v Amerike zlyhal aj Sever aj Juh a tak keď dnes váha medzi týmito dvoma pólmi, nemôže nájsť správnu cestu. Tá je mimo paradigmu severoamerickej spoločnosti, a v podstate aj mimo ich intelektuálnu schopnosť. Sú v pasci.

Biela menšina

Dve nerozpustiteľné látky vytvoria po čase dve separované polovice. Preto je pre bielu menšinu v Amerike iba jedna cesta – separované územia na  severe. Dnes chcú stavať múr na hraniciach s Mexicom – ale táto línia sa už zdá byť dávno prerazená, stratená. USA utrpia v tomto boji viaceré porážky, kým nakoniec pochopia a uznajú princípy reality. Zaručene stratia charakter svetovej mocnosti, ktorý si vydobyli v Druhej svetovej vojne - spolu so Stalinským Sovietskym zväzom. Ten sa už dávnejšie z dôvodu svojich vnútorných antagonizmov rozpadol, podobné čaká USA.

Len treba dúfať, že tá kobyla pri tom procese zas nezahádže svet bombami.

 

 

 

 

 

 

 
Autor: 
0

nové texty