Vtedy na Západe

Som presvedčený o tom, že ľudia s malým duchom, čo je dnes takmer každý, jednoducho nemôžu uniesť bremeno nezávislého, slobodného, tvorivého a autentického bytia, a práve preto ľahko odovzdávajú svoj osud do rúk Systému.

Okrem iného sa to prejavuje aj v tom, že v našom svete, vo svete takzvanej civilizácie, sme sa v rôznych historických dobách len výnimočne stretávali s ľudmi prebudenými, s ľuďmi obdarenými darom prežitia skutočne slobodného života. To je daň, ktorú väčšina ľudí musí zaplatiť za iluzórne pohodlie a bezpečnosť života v civilizácii.
O tom, do akej miery je civilizácia pre človeka naozaj garantom pohodlia a bezpečnosti, si jeden môže urobiť obraz spomienkou na osudy, strádanie a smrť stámilionov Rusov, Nemcov, Číňanov, Francúzov, Vietnamcov, Indiánov, spomienkou na všetky revolúcie, vojny, genocídy, na siroty, vdovy, hlad, Gulagy a nekonečné utrpenie.
V mene civilizácie.
Systém nás naučil myslieť v jeho rámci a pre jeho udržanie.
Nezáleží na tom, že niektorí sú "presvedčení" liberáli, komunisti, socialisti, fašisti, nacisti, kresťania, moslimovia alebo hinduisti, nezáleží na tom, že niekto preferuje socializmus, a iný kapitalizmus. Všetci, ktorí ešte niečo vedome preferujú, sú otrokmi systému, systém tú rozmanitosť "názorov" potrebuje, aby vytvaral antagonizmy a chaos. 

Oslobodení od pút zotročujúceho Systému, vo svojej slobode, vo svojom autentickom bytí sme všetci anarchisti, nenávidíme systém, sme z neho unavení, a večne túžime, aby zmizol.
Pretože Systém to vie, preto nás od detstva indoktrinuje, neustale klame, zotročuje, sleduje, podozrieva a trestá.

Niekedy sa za vhodnych okolnosti mohlo stať, že sa našiel jedinec, ktorý vďaka priaznivým okolnostiam osudu odolal systému a napriek nemu prežil slobodný život: Chuang-tzu, Pytagoras, Spinoza, Nietzsche; všetko anarchisti.

Raz však bol čas, keď za veľmi výnimočných okolnosti v ľudskej histórii Systém na vymedzenom priestore a vo vymedzenej dobe prestal existovať: nikto nevyberal dane a preto nebolo parazitov, nebolo politologov, občianskych aktivistov, nebol štát.

Vtedy na Západe mohlo sedem statočných na pravé poludnie odkráglovať podliaka, a nikto preto nehovoril o procesnych chybách, o ľudských právach pre zločincov a parazitov, nebolo pracovníčok, ktoré sa nechtiac dopúšťali "pochybeni". Nikto sa nemohol stať prominentnym advokatom-parazitom a okradať tak daňovnikov o ich ťažko zarobené peniaze, tvrdiac, že to robí z lásky k spravodlivosti. Ak si niekto chcel zaslúžiť kráľovstvo nebeské konaním charity, robil to len zo svojich peňazí. Nebolo propagatorov vojny, neboli think-tanky ani mimovládne organizácie.
Pionieri Západu nehovorili o ľavici a pravici, o demokracii a tyranii, ale len o statočnosti, ušľachtilosti na jednej strane a podlosti a úbohosti na strane druhej.

Bola to taká krásna doba, že už viac ako storočie sú generácie fascinované jej príbehmi, fascinované knihami, filmami aj hudbou s duchom tej doby. Dôvodom k takej fascinácii je naša najtajnejšie presvedčenie, že Systém je našim zotročovateľom. Jej dôvodom je naša nostalgie a túžba po svete, ktorý mohol byť.

Hovoria nám, že civilizácia je potrebná k pokroku, že Systém je zárukou civilizácie.
Myslím si však, že pre ľudstvo by bolo lepšie, keby nás žilo len sto miliónov v anarchii, ako keď nás má žiť desať miliard v systémovej demokracii. Hovoril by som to aj vtedy, ak by to malo znamenať, že sa nikdy nedozvieme, čo je to vlastne tá kométa.

P.S. Vedeli ste, že Krováci žili božský život v najnehostinnejsej krajine na Zemi, že nikdy nedospeli ani k tomu, aby jeden z nich bol náčelník, že žili bez toho aby poznali vojnu a zločin?
Taká to bola anarchia; a prežila dvadsať tisíc rokov. Bez pokroku!
Prežili až dovtedy, kým sme ich nepožehnali civilizáciou.

 
Autor: 
téma: 
region: 
Odin

Filozof Ludwig Wittgenstein veľmi presne a úsporne vyjadril podstatu spôsobu, akým sa to deje.
„Limity môjho jazyka predstavujú limity môjho sveta.“
V literatúre to pekne opísal Orwell v románe 1984, kde použil pre jazyk a cielené deformácie významu pojmov výraz newspeak. Psychológia pozná obecný výraz pre deformácie vnímania „gestalt“ a vysvetľuje aj jeho pozitívnu funkciu v procese spracovania informácie.
Po II. svetovej vojne ako reakciu na hrôzy holocaustu Sionisti pochopili dôležitosť ovládnutia médií. Ale treba ovládnuť aj školstvo – obmedzovaním financovania z verejných zdrojov a následne cielenou grantovou politikou pre „pedagógov“ hovoriacich tým „správnym“ jazykom, Treba podobným spôsobom ovládnuť aj spoločenské vedy, treba vytvoriť „nezávislé think-tanky“, treba infiltrovať kultúru a to najmä vo fáze oceňovania tých „správnych hodnôt“ (napr. udeľovaním tých správnych Oscarov rôzneho druhu). Ekonómia je ukážkovou obeťou tejto siete.
Všetko sa to deje aj priamo, ale väčšinou cez reťaz nastrčených figúr a inštitúcií.
Treba zabezpečiť nekritizovateľnosť systému a to formulou antisionizmus = antisemitizmus. Kritizuješ systém? Si antisemita a morálny netvor, schvaľujúci holocaust!
V iných článkoch som poukázal na absurditu tohto systému a ako príklad som zobral slovo fašizmus. Ale je mnoho iných pojmov, kde sa už podarilo úplne vyprázdniť a deformovať ich obsah. Ako ďalšie príklady uvediem slová „sloboda“, „demokracia“, „liberalizmus“, „trh“, „kapitalizmus“ ... a mohol by som pokračovať veľmi, veľmi dlho.
V poslednej dobe tento systém, spoliehajúci sa na prebiehajúci proces deformácie pojmov, zo svojou drzosťou prekročil všetky hranice. Páni z World Jewish Congress sa rozhodli, že oni sú jediný arbiter, ktorý má právo rozhodovať o tom, čo je kritika štátu Izrael. Odporúčam veľmi pozorne si prečítať článok
http://www.worldjewishcongress.org/en/issues/1
Oni majú výhradné právo, kedy je kritika výčinov extrémistov na čele tohto štátu „excessive, unbalanced criticism“.
Poviem otvorene, hnusí sa mi slepá rasová a generalizujúca nenávisť k Židom ako k rase. Je nevedecká, hlúpa a obmedzujúca myslenie človeka. Ale na druhej strane popieram právo na odmietnutie kritiky niektorých Židov iba tým, že sa kritik označí za antisemitu. Samotný pojem antisemitizmus je hlúpy výmysel rasistov, ktorý teraz používajú rasisti Sionisti na potláčanie akejkoľvek kritiky Sionistov.
---
Fantazírovanie typu „Vtedy na západe“ je hlúposť, ktorá nechápe že je historicky preukázané, že každá anarchia veľmi rýchlo degenerovala na oligarchiu. Je to prevzatie newspeakovského slovníka a deformovanie pojmov štát a dane. Je to nepochopenie podstaty toho, čo sa tu nazvalo Systém!
---
Divoký západ sme tu mali tesne po roku 1989, jeho guru bol Václav Havel. Trval veľmi krátko a vieme, ako skončil.

micha

Buď dobré mysli Gríšo:)

Grigoriy

a vsetci si dlho mysleli, ze je to prejav jej mudrosti.
Len neskor sa prislo na to, ze tym len sikovne schovavala svoju blbost.'

Náhodný okoloidúci

Neviem, kam to dať, tak to švacnem sem. Tak trochu sa to pod tento článok hodí.

Na stránke scienceworld.cz bol zverejnený úryvok z kniha Nialla Fergusona "Civilizace - Západ a zbytek světa". Autor porovnáva civilizáciu v Číne a v Anglicku okolo roku 1420, podľa dobových svedectiev a dokumentov. A je to veru zaujímavé čítanie...

http://www.scienceworld.cz/clovek/dve-reky-zapad-a-zbytek-sveta/

Ema

...teraz aj v češtine, vysvetliť sebastredným Západniarom, že všetko je inak - a ešte len bude.
Čínu nemožno odtrhnúť od jej histórie, ona sa nezmení na (veľký) kus stuchnutej handry len preto, že Západ o nej generuje cez média lacné strašidelné rozprávky určené pre tú (väčšiu) časť západnej populácie, ktorá sa - zo strachu či dešpektu - nikdy do Číny nevyberie a Číňanov bude vnímať len ako tých malých trtkov predávajúcich v prepytujem foodcourte lokálneho nákupného centra bielym štamgastom pochybnú chrumkavú kačicu.
Každopádne nemožno prehliadnuť, že fázu výdatného mediálneho démonizovania Číny vystriedalo čoraz úctivejšie ticho, do ktorého strká smetiareň na titulnú stranu svojho propagandistického portálu, čuduj sa svete, texty z blogov ľudí, ktorí sú momentálne v Číne a píšu odtiaľ obdivné slohy.
Čína vedie svojich ľudí k hrdosti: na svoju históriu - celú, vrátane Veľkého kormidelníka 毛泽东 - na svoje súčasné výkony pri budovaní ich spoločnej vlasti. "Toto je vaša krajina a spoločne každý jeden chceme pre ňu to najlepšie". Čína nedovolí, aby nejaká piata kolóna osierala svoju vlastnú históriu, svoj vlastný národ. Čína má víziu a povedané jazykom západných kreténov marketingu, vie ju zrozumiteľne predať aj tomu najposlednejšiemu roľníkovi. A teraz sa to od nich usilovne a úspešne učia Rusi, tejto čínskej hrdosti nevyhnutnej pre zdravý rozvoj spoločnosti.
A čo máme my tu? Dlhy, tupých politikov, ktorí sú prevažne kombináciou infantility a zločinnosti a strach, čo sprosté a ohrozujúce na nás vymyslia zajtra. Z vízií budúcnosti hmlistú šancu, že most cez Dunaj nebude príliš meškať a istotu, že okolo neho bude ešte kopa ponižujúceho a únavného opičieho vrešťania, kto sa ako pri verejnom obstarávaní nabalil.

V jednom z tých blogerských textov na titulke smetiarne - bol od dievčiny, ktorá učí v Kantone angličtinu - autorka píše, ako sa čínske detiská udrbávajú na jej prehistorickom mobile a hovoria mu "európsky". Obávam sa, že v očiach tejto najmladšej čínskej generácie budeme - keď dospejú - tým, čím sú pre nás trebárs Afričania. V priemere technicky zaostalejší ako my, neschopní racionálne riadiť svoje spoločenstvo, ale inak milí, trochu srandoví. Niektorí sú dokonca schopní naučiť sa náš jazyk. Len či sa na Západe nájde aspoň toľko ľudí, ktorí sa budú schopní naučiť po čínsky.

Náhodný okoloidúci

Už niekoľko desaťročí cestujem vlakom, počas štúdia často, skoro každý týždeň, teraz už len párkrát do roka. Kedysi sme sa vo vlakoch rozprávali, či už ako kamaráti a spolužiaci, alebo hoci aj s úplne neznámymi ľuďmi, teraz, keď vojdem do vlaku, viac ako polovička ľudí má buď v rukách mobil alebo na kolenách počítač, tvária sa, že v tých čertových krabičkách vidia niečo neskutočne dôležité a okolitý svet pre nich neexistuje. Ale možno si takto predstavujú svoje životné šťastie. Porozprávať sa dá len so staršími, a už aj tí majú často novšie mobily ako ja (môj tlačidlový má pamäť 10 MB :) a ukazujú mi čo nafotili... Ak sa vo vlaku nemám s kým porozprávať, buď niečo čítam (nie bulvár), alebo si aspoň vychutnávam pohľad na našu krásnu / miestami zdevastovanú slovenskú krajinu. A neviem sa toho nasýtiť.
Nápis zo školskej lavice - šťastie je to, čo zaň pokladáme.

Ema

Predtým čučiavali do telky, akurátže doma.

Možno skončíme ako vo Wall-eim, Číňanov nevynímajúc.
https://www.youtube.com/watch?v=h1BQPV-iCkU

Náhodný okoloidúci

Zdieľajú, zdieľajú a ešte raz zdieľajú. A tí, čo čumia do počítačov, tí buď pozerajú neviem čo, možno aj P-čko, ak sú v kupé sami, alebo sa učia na skúšky zo špecializácií, bez ktorých sa naša vlasť nezaobíde, ako sú politológia, personalistika, medzinárodné vzťahy á la USrael atď.

Mimochodom, práve dnes som si v papierovom časopise prečítal nádherný vtip:

Už tretí deň nefunguje fejsbúk. Zúfalí ľudia s plačom behajú po ulici, v rukách držia svoje fotografie a vykrikujú na ostatných: "Páči sa ti? Páči sa ti?"

Norman

Nedávno som na to myslel.
Všetci títo počítačoví a mobiloví idioti mi pripomenuli dobu, keď počítače neboli len o pozeraní, počúvaní a maximálne tak písaní "statusov" (alebo iných sračiek), či spúšťaní "appiek", ale bolo treba - a to hovorím o profesionáloch v práci - sa aj niečím prelúskať, pochopiť nové koncepty niekoho invenčného na začiatku vývoja, mať trpezlivosť krotiť not foolproof program, ktorý balansoval na hrane ... nie, vtedy sa davy aj vzdelaných ľudí vzpierali computerizácii.:) Odmietali ju doslovne ako ludisti pred dvesto rokmi odmietali mechaniku.
Dnes sú ňou nadšení do zblbnutia:) Touto computerizáciou hej. Ako keď deti odmietajú vitamíny, ale cukru a čokolády, hej, toho sa nedokážu dožrať. Kreténi.

Dusanbe

ze si moze vyberat, ze sa moze rozhodnut za seba, akym sposobom chce zit .
/do urcitej miery, samozrejme/.

Vecsina si mysli, ze normalne je chciet mat najnovsi mobil, t.j. musia ho mat.
A po nasadnuti do vlaku je normalne spustit 139-u verziu Angry Birds, ci Facebook a like-ovat celu cestu o dusu....
Lebo, co uz sa da robit s touto hrackou, aj ked je to cerstva novinka s 4-jadrovym procesorom a novym HD displayom s dvojnasobnym poctom farieb ako predchadzajuci model ?
A doma treba mat kablovku/satelit a kazdy vecer si sadnut k bedni a nieco co tam davaju, spolu s reklamou skonzumovat. Ale dolezite je, aby to bolo minimalne vo full HD, este progresivnejsie je to v tom novom este viac HD....
Vecsina cinskych decak je podla mna rovnakych. Je to predsa take ludske, zvysovat si vlastny kredit pred ostatnymi, vlastnictvom co najnovsich/najdrahsich technickych ci inych veciciek, alebo nie ?
A deti nie su vynimkou - naopak /dostali tie vase uz tablet, kedze ho uz ma vecsina decak v triede ? Samozrejme, nieco kvalitne, nie lacny "smejd", ved kvalita je pri tablete pre dieta velmi dolezita - potrebuju ho predsa k - aha, no - na hranie a predvadzanie v skole.... /.

Inak, pokial som mal doteraz moznost stretnut sa s cinskym/korejskym mobilom, tak som ho dal rychlo prec - nelogicky, nedotiahnuty sytem menu, celkova technicka nevyvazenost vyrobku - nieco vyborne a iny parameter mizerny.
Ale coskoro, ked mi dojdu zasoby europskych, nebude uz iny nez takyto mobil na trhu - budem si musiet zvyknut....
Zvolili sme si to sami, takze im to nemajme za zle.
Co by som ale cinanom vycital, je ze velmi ochotne prispeli k neuveritelnej devalvacii kvality priemyselneho tovaru.
Iste, urobili tak ciste zo zistnych dovodov /na produkcii lacnuckych smejdov na 1 sezonu si vybudovali priemysel a ekonomiku/ a hlavnou silou v tomto procese bol nadnarodny kapital, ale smutnym vysledkom je tento blaznivy kolotoc plytvania surovin a energie na stale rychlesiu
vymenu cohokolvek - elektronika, kuchynske spotrebice, biela technika, naradie, atd.

Ale kedze vsetko sa meni, ako uz davno povedal niekto mudrejsi, tak si nezufajme - aj toto sa skor ci neskor zmeni. Ci k lepsiemu - dost pochybujem.
Zatial sa kochajme vyhladom na krasnu krajinu, ci prijemnym rozhovorom s podobne zmyslajucim spolucestujucim, :-)

Pavel Kamas