Zvukový záznam z Fínska

Včera som náhodou  na  spravodajskej televízii n-tv natrafil na dokumentárny film o výnimočnom zvukovom zázname z roku 1942 zachytávajúcom viacmenej súkromny rozhovor dvoch významných politikov tej doby. Keďže som tento pôvodom americký antivojnový dokument na tej stanici  videl už druhýkrat a keďže aj dnes žijeme v čase  ohrozenia veľkým vojenským konfliktom s  ďalekosiahlymi následkami, určite bude správne  tento unikátny doklad svojej doby aj tu sprístupniť, aby si čitatelia vedeli urobiť predstavu, ako sa začínali  - a ako sa začínajú - vojny.

Okolnosti nahrávky:
Fínsky vodca Mannerheim  4. júna 1942  oslavoval svoje 75 narodeniny. V ten deň mu Fínska vláda udelila titul maršál a zaviedla na jeho počesť tzv. Deň zástavy ( mimochodom, ten sa oslavuje dodnes a sám Mannerheim má v Helsinkách múzeum).
Do Fínska priletela zagratulovať aj nemecká delegácia – malá, ale na čele bol sám Hitler. Nebola to  plne oficiálna štátna  návšteva ale skôr osobná či pracovná (vraj sa osobná Hitlerová účasť ani nečakala a Fíni predpokladali, že priletí len generál Keitel).  Zrejme aj kôli tomu sa celá záležitosť odhrala na malom letisku v osobnom vagóne vlaku  maršála Mannerheima (ten vagón sa zachoval dodnes a  je z neho tiež muzeum). Návšteva trvala len okolo 6 hodín.

Samozrejme, oficiality boli filmované a vo vagóne, kde prebehol prípitok a posedenie, boli mikrofóny a nahrávaná bola Hitlerova gratulácia ako aj Mannerheimova odpoveď.  Mimoriadne ale je, že aj následné súkromné neformálne posedenie bolo nahrávané, až kým si to predsa len niekto nevšimol a nahrávanie neprerušil.
Ale páska nebola zničená (ach, tá krutá totalita). Jedna kópia bola v oficiíálnom archíve a v roku 1957 bola daná akémusi Yleisradiu, druhú kópiu si nechal samotný technik (asi tajne, ach, tá krutá  totalita) a mal ju v garáži, kde ju v roku 1992 našiel jeho syn a zverejnil. Dnes sú obe kópie v múzeu a sú už  príliš publikované, takže ich nemožno ututlať či zabudnúť

hitler mannerheim debata


Krátka rekapitulácia  priebehu dovtedajších  udalostí vo východnej Európe:
1939 august 23. Sovietsky Zväz a Nemecko sa dohodli na rozdelení Poľska principiálne vo forme hraníc,  ako boli  pred rokom 1914
1939 september: Nemecko a Sovietsky Zväz podľa dohody robia inváziu do Polska a okupujú ho. Francúźsko a Anglicko vyhlásia vojnu Nemecku, ale celkom nelogicky nevyhlásia vojnu druhému okupantovi,  bolševickému Rusku.
1939 november: Sovietsky Zväz napadol Fínsko a žiada od neho územia. Vojna sa volá Zimná Vojna a trvá do marca 1940. Skončí kompromisom, Fínsko sa úspešne bránilo.
1940 jún: Sovietsky Zväz okupuje pobaltské krajiny: Litvu, Lotyšsko, Estónsko
Sovietsky Zväz okupuje časť Rumnunska – Bessarabiu a (v rozpore s dohodou s Nemeckom) aj  Bukovinu


1940 november: Molotov  odovzdáva v Berlíne požiadavky Moskvy na budúce usporiadanie Európy.
Stalin žiada Bospor, politický protektorát nad Bulharskom, nejaké pevnosti v Baltiku a severnom mori atď. atď ... Hitler odmieta.
1941 jar: Nemecko zasahuje v Juhoslávii a Grécku, ktoré sú vo vojne s Talianskom

1941 jún: Nemecko útočí na Sovietsky Zvaz. V pohraničných oblastiach nachádza (a ničí) naozaj veľké armádne zoskupenia Červenej armády, pripravené na útok smerom na západ. Viac o tom Viktor Suvorov alebo Mark Solonin

1942 jún: Ukrajina a Pobaltie sú obsadené (nie, nie oslobodené, veď píšem, obsadené), na severe boli vojská  zastavené pred Leningradom a Moskvou. Začína či prebieha letná ofenzíva Wehrmachtu hlavne smerom na juh ( do konca roka bola zavŕšená dvoma  symbolickými aktami:  dosiahnutím Elbrusu-najvyššieho vrchu Kaukazu a dobytím Stalingradu na Volge).
Napriek tomu si bol Hitler evidentne vedomý, že situácia bola a je na hrane noža.

 

 


Nahrávky:


Prvá oficiálna časť stretnutia (cca 5 minút)  prejav Hitlera, odpoveď Mannerheima.

Tuto časť som neprekladal, i keď aj tam sú zaujímavé pasáže.



Druhá neoficiálna časť (cca 11 minút)
Odporúčam si ju vypočuť, aj tým, ktorí po nemecky nevedia, pretože, ako sa zhodli aj tvorcovia hore spomínaného amerického dokumentárneho filmu, výborne zachytáva atmosféru doby a profil zúčastnených osobností - asi mysleli hlavne Hitlera.

Tu som urobil preklad do slovenčiny (aj s pomocou anglických prekladov, ktoré sú na webe):


Hitler: ... veľmi vážne nebezpečenstvo, azda to najväčšie – jeho celkový rozsah dokážeme len teraz posúdiť. Vôbec sme nevedeli presne, aký silne vyzbrojený bol  tento štát (ZSSR)

Mannerheim:  Nie, ani sme to netušili.

 Hitler: Nie, ja tiež nie.
 
Mannerheim: Počas Zimnej Vojny, samozrjme, počas  Zimnej Vojny sme videli, že sú dobre ozbrojení .....

Hitler:  Áno

Mannerheim: Ale tak, ako to je v skutočnosti – a teraz o tom niet najmenšej pochybnosti – čo všetko mali vo svojich skladoch ...

Hitler: Presne tak. Mali to najväčšie vyzbrojenie, aké si vôbec človek dokáže predstaviť.
Veru, ak by mi niekto povedal že jeden  štát... ( prerušený zvukom dverí ) Ak by mi niekto povedal, že jeden štát môže začať s 35 000 tankami, povedal by som mu, že sa zbláznil.

Mannerheim: Tridsať päť??

Hitler: 35 000 tankov.

Hitler: Zničili sme doteraz viac ako 34 000 tankov. Ak by mi to niekto povedal ... Ak by mi to niektorý môj generál tvrdil, že nejaký národ má 35 000 tankov, povedal by som mu :  Vy vidíte všetko dvojmo, alebo desaťnásobne preháňate.
Vy ste sa zbláznil, vidíte prízraky. Nepovažoval by som to za možné.

Už som vám povedal... našli sme fabriky, jedna napríklad v Kramatorskaja. Pred dvoma rokmi tam bolo len  ..... Nemali sme o ničom ani poňatie.
Dnes je to fabrika na tanky, ktorá len v jednej smene zamestnávala 30 000 robotníkov, v plnom nasadení viac ako 60 000 robotníkov tam pracovalo – jedna jediná fabrika na tanky! Tú sme obsadili. Gigantická fabrika!
Masy robotníkov – tí tam samozrejme žili v pomeroch horších, ako pre zvieratá...

Hlas z pozadia: V Doneckej oblasti?

Hitler: V Doneckej oblasti.

Mannerheim: Keď sa človek zamyslí, že mali viac ako 20 - takmer 25 rokov možnosti sa plne vyzbrojiť ...

Hitler: (ticho) To bolo neuveritelné.

Mannerheim: A všetko – všetko zamerané len na zbrojenie!

Hitler: Len na zbrojenie.


Mannerheim: Len na zbrojenie!

Hitler: (Vzdych) Len. Povedal som už vášmu prezidentovi (Ryte) – nemal som o tom predstavu. Keby som aj mal , bolo by to pre mňa ešte ťažšie  sa rozhodnúť -  ale – to rozhodnutie by som aj tak spravil – nezostávala  žiadna iná možnosť.
Mne bolo už jasné v zime 39-40, kam sa to vyvíja. Len som mal túto nočnú moru. Pretože vojna na dvoch frontoch  bola nemožná – to by nás zničilo. To vidíme dnes ešte lepšie, než sme vtedy videli. Ja osobne som chcel pôvodne už na jeseň 39 – som chcel viesť kampň na západe. Ale neustále zlé počasie tomu zabránilo.

Naša celá výzbroj ... no hej, viete ... je len výzbroj do pekného počasia. Je veľmi výkonná, veľmi dobrá, ale je to na nešťastie len výzbroj do pekného počasia. Videli sme to vo vojne. Naše zbrane prirodzene boli konštruované  pre západ, a všetci sme si mysleli, a bola to pravda až do toho času ... bolo to prvotné presvedčenie: nemôžete viesť vojnu v zime.
A mali sme tiež nemecké tanky, tie neboli testované, napríklad, pre boj v zime, ale naopak sme robili testovacie jazdy aby sa dokázalo, že v zime sa vojna nedá viesť.

To bol celkom iný východzí bod (ako malo ZSSR). Na jeseň 1939 sme čelili takej situácii a ja som chcel som za bezpodmienečne zaútočiť a pevne som veril, že sa môžeme s Francúzskom vysporiadať za šesť týždňov.
Ale bol to otázka, či sa vôbec dokážeme pohnúť. Neustále bolo daždivé počasie. Ja poznám toto Francúzske územie sám veľmi dobre, a tiež som si ani ja nemohol dovoliť ignorovať názory mnohých mojich generálov, že nebudeme mať ten elán, že naše tanky nebudú efektívne, že naše vzdušné sily nebudú efektívne vzhľadom na dážď.

Ja poznám severné Francúzsko osobne, bol som tam vo Veľkej Vojne štyri roky. A tak došlo k zdržaniu. Ak by som v 39-tom  bol  eliminoval Francúzsko, tak by sa svetová história odohrávala inak!

Ale musel som čakať do roku 1940, nanešťastie to nebolo možné skôr ako v máji. Až 10. mája bol prvý pekný deň – a 10. mája som hned zaútočil – 8.mája som dal príkaz na útok 10. mája.

A –  potom museli prebehnúť tie ohromné presuny našich  divízií zo západu na východ, najprv obsadenie  – mali sme  v Norsku túto povinnosť – a zároveň sme museli čeliť, poviem to jemne – vážnej smole, tej slabosti Talianska. Najprv situácia v Sevrnej Afrike, potom situácia v Albánsku a Grécku – veľké nešťastie. Museli sme pomôcť. To pre nás znamenalo okamžite rozdeliť naše vzdušné sily, rozdeliť naše tankové sily, a zároveň  pripravovať naše tanky na východe. Naraz sme museli odovzdať dve divízie, plné divízie  a tretia nasledovala, na nahradenie veľmi vážnych strát. Boli to krvavé boje v púšťi.

To všetko nám neskôr na východe chýbalo, ale ináč sa nedalo... som mal v tom čase rokovanie s Molotovom a bolo absolútne jasné: Molotov vyrazil s jasným rozhodnutím začať vojnu a ja som prišiel s  rozhodnutím všetkým možným tomu zabrániť.
Pretože požiadavky, ktoré predostrel jasne naznačovali ich ciel, Europu celú ovládať.  To celé povoliť...  ... by bolo smiešne .



To bolo už na jeseň 1940, sme bez prerušenia čelili otázke: máme urobiť zlom (vo vzťahoch k ZSSR)? V tom čase som radil Fínskej vláde  rokovať, získať čas, naťahovať túto vec – pretože vždy som sa bál – že Rusko zrazu napadne Rumunsko na jeseň a zaberie ropné veže.
a my by sme neboli pripravení, v  jeseni 1940. Ak by Rusi naozaj zabrali Rumunské ropné veže, tak by bolo Nemecko stratené. So 60 Ruskými divíziami  sa to dalo spraviť. My sme v Rumunsku vtedy nemali žiadne sily, Rumunská vláda sa až neskôr na nás obrátila, a to čo sme tam mali, by bolo smiešne. Stačilo im len zabrať ropné veže.  Samozrejme, s našimi zbraňami som nemohol začať vojnu, v septembri, októbri, to bolo nemožné. Prirodzene, transfer na východ ešte nepokročil. Samozrejme, aj sily na západe sa museli ešte skonsolidovať. Museli sme opraviť zbrane, veď sme koniec koncov priniesli obete na západnom ťažení. Bolo nemožné zaútočiť pred jarom 1941. A ak by Rus v roku 1940 okupoval Rumunsko, zabral jeho ropné veže, tak by sme boli – v roku 1941 – proste bezmocní.

Hlas z pozadia: Bez ropy ...

Hitler: My máme veľkú Nemeckú produkciu , ale ... požiadavky vzdušných síl, tankových divízií, sú skutočne hrozné. Je to spotreba ktorej úroveň presahuje akúkoľvek predstavivosť. A bez ďalších štyroch až piatich miliónov ton Rumunskej ropy  - nemohli by sme  viesť vojnu, museli by sme to vzdať.  Toto boli moje obavy a tak som sa snažil toto obdobie prekonať rokovaniami, kým nebudeme dosť silní, aby sme oponovali tým hrozným požiadavkám (z Moskvy) pretože – pretože tie požiadavky boli prosté vydieranie. To bolo vydieranie. Rusi vedeli, že sme viazaní na západe. Mohli od nás vydierať  čokoľvek. A keď prišiel Molotov, vtedy som mu povedal úprimne, že tie požiadavky, to množstvo požiadaviek, je pre nás neakceptovateľné. S tým došlo k zlomu, rokovania boli prerušené, z večera na ráno.


Boli tam štyri body. Ten jeden bod, ktorý sa dotýkal Fínska bol: sloboda na ich obranu pred Fínskou hrozbou! Azda mi nechcete povedať, že vás Fínsko ohrozuje?!
On odpovedal: "Vo Fínsku .. pôjdu proti priateľom Sovietskeho Zväzu, proti samej spoločnosti, proti nám ... neustále, a veľmoc nemôže dopustiť, aby jej existenciu  ohrozovala malá krajina."
(so smiechom)Ja som povedal "Vaša existencia je ohrozovaná Fínskom? To nemyslíte vážne ..."

Mannerheim:  Smiešne!

Hitler: ...že vaša existencia je ohrozovaná Fínskom. Nuž, že existuje aj morálna hrozba voči veľkému štátu a to čo Fínsko robí, to je morálna hrozba – voči ich morálnej existencii.
Potom som mu povedal, že v prípade ďalších vojen v Baltiku sa už nebudeme pasívne prizerať.
Odpovedal mi otázkou ohľadne našej pozície v Rumunsku. Viete, dali sme im garancie. Chcel vedieť, či sú tie garancie aj proti Rusku.  Nato som mu odpovedal "Nemyslím, že je to proti vám, pretože neviem o tom, že by ste mali záujem zaútočiť na Rumunsko. Vždy ste tvrdili, že Bessarábia je vaša, ale nikdy ste nespomenuli, že chcete prepadnúť  Rumunsko."
Áno, odpovedal, ale chcel vedieť presnejšie, či tieto garancie ...

(  záznam je na tomto mieste prerušený )


Toľko autentická história. Zvyšok poznáte. No.. možno nie ceľkom, možno treba doplniť, že maršál Mannerheim v pokoji dožil do roku 1951, má tie múzeá a sú vydávané známky a mince s jeho portrétom, a 5. decembra 2004 bol zvolený za "najväčšiu osobnosť" Fínska v Suuret suomalaiset (Velkej fínskej) súťaži.

 

 

Ak by niekto mal záujem o americký dokumentárny film, ktorý som spomínal a ktorý to celé patrične zabaluje, samozrejme, že je aj na youtube.

Jeho nemeckú verziu, ktorú som včera videl na n-tv, som tam nenašiel - ale mala by byť identická.

Źiadne ďalšie komentáre nedávam, nech si každy z počutého urobí sám závery napríklad aj o tom, ako ľahko sa padá do fatálnych vojen. A o tom, že aj keď všetci vedia, kam smerujú, akoby nebolo pomoci.


 

 

 

 

Autor: 
téma: 

default

  • Povolené sú HTML značky: <a> <em> <strong> <cite> <blockquote> <code> <ul> <ol> <li> <dl> <dt> <dd> <img>
  • Riadky a odstavce sa zalomia automaticky.
  • Webové a e-mailové adresy sú automaticky zmenené na odkazy.

Plain text

  • Webové a e-mailové adresy sú automaticky zmenené na odkazy.
  • Riadky a odstavce sa zalomia automaticky.
  • Povolené sú HTML značky: <a> <em> <strong> <cite> <blockquote> <code> <ul> <ol> <li> <dl> <dt> <dd> <alert>
Obrázková CAPTCHA
Vložte znaky zobrazné na obrázku.