editorial

Sa tu objavili určité úvahy o únave a znechutení, tak to chcem zachytiť do kroniky. Lebo veru, ako vieme, platí zákon zachovania energie, nič na svete nie je zadarmo a týka sa to aj mentálnej-životnej energie. 

Milióny ľudí vo všetkých kultúrach už miliónkrát povedali a napísali, že ten svet, ako sa o ňom hovorí a ako sa prezentuje, je zložený z fikcií, vidín, halucinácií a falošných kulís. 

Tak sa postupne vyjasňuje, čo je pre porozumenie stavu sveta zaujímavé. Sú to v podstate len dve tématické okruhy:

1. Racionálny vedecký pohľad na človeka ako biologicky determinovaný druh. Rasový realizmus.

Touto vetou "Silné reči, skutky nikde" ohodnotil nedávno Okoloidúci určité prejavy politikov či teoretikov.

Samozrejme, mal pravdu - politici v rečiach vždy prekonávajú svoje činy. 

Tak som sa tu v poslednom čase hrabal v našich pohľadniciach a skúšal som ich nejako uložiť. Čo to vlastne bolo písané tu a čo sa dialo aj inde, čo zaujímalo ľudí v týchto rokoch.

Mierne sa zmenilo rozloženie.

V Mikovej verejnoprávnej štetke včera v relácii HVNO zaznel nový pojem. 

Bol svet, kde vládcovia hovorili, že všetko je jednotné a rovnocenné. Ľudia sú rovnakí, politika je rovnaká, budúcnosť je rovnaká.

Želať veci, ktoré sa nedajú ovplyvniť?

Radšej nám všetkým zaželám stručnosť, silu a húževnatosť.

Ako tu už spomenul Sinuhe, nový film Oliviera Stona "Snowden" je prekvapujúco dokonale urobená dráma o tomto odvážnom človeku. Perfektne jasný, funkčný, s faktami ale aj s výrazným ideovým nábojom, ktorý ku koncu graduje a dáva silu.

Tu minule dala Luba link na zaujímavý blog, http://dobajedu.cz/

Keby voľby niečo mohli zmeniť, tak by ich zrušili.

S miernym oneskorením, ale až dnes nájdené, sem dávam zas cudzie slová k novému roku (k celému novému roku, ba možno aj viac), tentoraz sú od Pavla Kamasa. Sú naozaj výstižné a plne sa s nimi stotožňujem, tak načo písať vlastné.

----

Svet sa neustále zahrieva ak už nie klimaticky, tak určte v prenesenom zmysle slova - narastajú viaceré napätia, ktoré nem budú veselé. Už o nich ani nestíhame písať - konieckoncov ich vidí každý ako takú blízku tsunami. Píše o nich každý, tak čo už dodať.

V tomto procese sa dobre pretriasla aj slovenská množina ľudí na internete. Je jasné celé to spektrum názorov, ktoré slovenská scéna ponúka. Slovensko nie je veľké, prístup na web mala len najprogresívnejšia skupina, a nekonformné názory z nich malo ešte menej ľudí, takže sme sa vlastne všetci navzájom dobe spoznali.