Poslanci Európskeho parlamentu vo štvrtok v Štrasburgu veľkou väčšinou hlasov uznali vyhladovanie, ktoré spôsobil sovietsky režim na Ukrajine v rokoch 1932–33, známe aj ako holodomor, za genocídu
Konflikt Západ verzus Východ je daný geografiou Euro-Ázie. Z juhu je Európa izolovaná od kontinentu Afriky a Ázie vodami Stredozemného a Čierneho mora - ktoré, samozrejme, nie sú neprekročiteľné, ale v dlhodobom horizonte výrazne vojny limitujú a jednoznačne definujú hranice.
V nemeckej vláde stúpa napätie. Vicekancelár a minister hospodárstva Robert Habeck ešte v utorok tvrdil, že na Ukrajinu treba urýchlene dodať ťažkú techniku, čiže tanky. Včera už bolo všetko inak. Dodávky nemeckých tankov nebudú, pretože by mohli urobiť z Nemecka terč ruského útoku.
Pred sto rokmi dunelo po svete viacero ideologických prúdov - od proletárskeho zemetrasenia cez britskú dedičnú totalitnú monarchiu, americký tupý kult dolára až po germánsku renesanciu. Nebudeme tu a teraz hodnotiť, ktoré boli progresívne, ktoré spiatočnícke, ktoré boli dobré, alebo zlé.
Pred pár týždňami prebehol televíziou dvojdielny dokumentárny film Apokalypsa Hitler. Takých a podobných je tam doslovne každý týždeň zopár. Proste jeden z mnohých dokumentov o druhej svetovej vojne, tento viac o jej hlavnej postave.
V Berlíne jestvuje nám menej známy pamätník pripomínajúci víťazstvo Sovietskeho zväzu v roku 1945. Je to gigantický monument, o ktorý je dobre postarané - okolo roku 2004 bol podrobený reštaurovaniu za 11 miliónov Eur.
V nedeľu boli na Slavíne ruskí Noční Vlci, na svojej ceste do Berlína, pripomínajúcej koniec vojny. Alebo víťazstvo vo vojne. Pripomenúť si obete vojny, nezmyselnosť vojny.
Metropola Saska, príjemné miesto pre každého, koho zaujímajú dejiny či stará architektúra. Jedným slovom mesto, na ktoré môžu byť obyvatelia právom hrdí. Ale je tu aj história, ktorú nemožno nazvať peknou ani v zlom vtipe. História plná krvi, ohňa, krvi a utrpenia.
Treba konkrétne spomenúť, čo v kritickom roku robila americká armáda. S augustom 1968 v ČSSR stačí porovnať jeden (ne)vydarený deň americkej armády z marca 1968.
Február 1968: Americká armáda kompletne zničila 35-tisícové mestečko Ben-Tre, tisíce ľudí zhoria zaživa po použití napalmu, strašnou smrťou umierajú ženy a deti. Predstaviteľ americkej armády prednesie pamätnú vetu: „Jediný spôsob ako zachrániť Ben-Tre pred komunistami je zničiť ho.“
Podľa môjho názoru, založeného na tom, čo o NS viem, nebol ani jedno, ani druhé. Táto ideológia samú seba nikdy nedefinovala ako pravicovú alebo ľavicovú. Hitler bol pomerne veľmi špecifický pokiaľ ide o jeho socializmus (a vo všeobecnosti mal veľmi pozitívny postoj k socializmu).
U příležitosti včerejšího Svátku zesnulých předků (Ahnenfest/Samhain) uspořádaly sdružené kamarádské spolky v Rakousku pietní akt k uctění památky padlých vojáků obou světových válek.
"To, či bolo bombardovanie oprávnené, odôvodnené, alebo morálne v poriadku, nechám na čitateľa," napísal istý v britskom Oxforde doškoľovávaný slovenský historik. Týkalo sa to extrémneho vojnového zločinu - bombardovania Drážďan Britmi a Američanmi. A tak som sa začítala pozornejšie.
Padol tu v rozprave taký pojem "nacistické podtóny v ĽSNS". Bol spomenutý celkom správne, lebo tak sa to akosi na verejnosti pociťuje, hlavne pod tlakom médií, že tá strana má naozaj také podtóny a že obsahuje nejaké prvky tzv. nacizmu.
Smrť 90-čného človeka je už naozaj niečo neprekvapivé. Navyše Fidel Castro bol prirodzene už mimo funkcie, takže jeho smrť má pre Kubu a svet len symbolický význam. Ani sa nechce veriť, ako je jeho doba už ďaleko v minulosti.
Na začiatku 20. storočia možno vidieť v Európe jeden veľký a základný protiklad: na jednej strane sú tu štáty morskej civilizácie, posadnuté financiami, kolonizáciou a nekonečnou industrializáciou, a na druhej strane tradičné veľké vnútrozemské, doslovne tisíc rokov rastúce spoločenstvá.
Jeden z najlepších vtipov filmu Kurvahošigutentag zaznel hneď na začiatku. V scéne, kde nemeckí turisti na koníkoch cválajú neďaleko českých lesných robotníkov, hlavný hrdina povie:
Haagsky tribunál už v marci oslobodil bývalého premiéra Srbska Slobodana Miloševiča v plnom rozsahu. Miloševič zomrel vo väzbe v Haagu počas procesu 11. marca 2006 (bolo mu predtým odmietnuté prepustenie zo zdravotných dôvodov).
Bol som sa pozrieť na Slavíne. Poobede. Je tam kľud a málo ľudí - menej, ako v bežný víkend. Niekoľko pekných vencov pri hlavnom pamätníku a niekoľko menších kytíc v nedôstojnom kýbli s reklamným nápisom.
Bola raz krajina, kde mal kráľ tri dcéry. Dve ho mali rady ako zlato a diamanty, tretia ako soľ. Král sa nahneval a nechal všetku soľ hodiť do rieky. V krajine sa nesmela žiadna soľ vyrábať, dovážať, používať.
Riadny vtip sa podaril redakcii novín Tagesspiegel. Keďže v týchto dňoch prichádza do nemeckých kín komédia o Hitlerovi s názvom: "Už je zasa tu", uverejnili reklamu na daný film - obraz prichádzajúceho Hitlera (v stvárnení daným hercom). Nedopatrením, hm, hm, ale pod tento obrázok dali nadpis ďalšieho článku:
Je to presne 70 rokov, čo 6. augusta 1945 Američania zhodili prvý raz atómovú bombu na Hirošimu. Uvádza sa približne 140 000 obetí na životoch, v absolútnej väčšine civilov. O dva dni neskôr zhodili variantu bomby na mesto Nagasaki. Tam sa uvádza 70 000 obetí.
Informovaní učitelia a študenti histórie sú si dobre vedomí skutočnosti, že Druhá svetová vojna nevyriešila žiadne väčšie problémy sveta. V skutočnosti vytvorila nové, tak isto ako Prvá svetová vojna. Sovietska hrozba svetovému mieru a obchodná rivalita medzi Japonskom a Spojenými štátmi sú len dva príklady predvojnových problémov, ktoré sa stali ešte akútnejšie práve príčinou tejto vojny. Americké domáce problémy, vrátane národného dlhu, nezamestnanosti a rasových nepokojov, lomcujú Amerikou viac a viac a môžeme dôvodne argumentovať, že dve Svetové vojny urobili tieto problémy len väčšími a to rýchlejšie.
Zemetrasenie v Nepále opäť raz ukázalo nekrofilnú, beštiálne neľudskú tvár systému. Tak ako od čias magických a mýtických kohenovských 6 miliónov sa aj po katastrofe v údolí Káthmandú zrátavali mŕtvi. V prvých dňoch nás korporátne média nezabudli každých pár hodín prikrmovať rastúcim číslom. To finálne je neveľké - necelých desať tisíc. V porovnaní s kohenovským etalónom drobnosť. Čiže - nič vážne sa nestalo.
Blíži sa 70. výročie ukončenia druhej svetovej vojny, a tak sa Denník N, ktorý vznikol odštiepením z materskej smetiarne, rozhodol vysvetliť teliatkam, ktoré si tam chodia čítať textíky o nájhipsterskejších kávjarňach f Brátyslave, ako to vlastne bolo.
