Na začiatku 20. storočia možno vidieť v Európe jeden veľký a základný protiklad: na jednej strane sú tu štáty morskej civilizácie, posadnuté financiami, kolonizáciou a nekonečnou industrializáciou, a na druhej strane tradičné veľké vnútrozemské, doslovne tisíc rokov rastúce spoločenstvá.
Konflikt Západ verzus Východ je daný geografiou Euro-Ázie. Z juhu je Európa izolovaná od kontinentu Afriky a Ázie vodami Stredozemného a Čierneho mora - ktoré, samozrejme, nie sú neprekročiteľné, ale v dlhodobom horizonte výrazne vojny limitujú a jednoznačne definujú hranice.
V nemeckej vláde stúpa napätie. Vicekancelár a minister hospodárstva Robert Habeck ešte v utorok tvrdil, že na Ukrajinu treba urýchlene dodať ťažkú techniku, čiže tanky. Včera už bolo všetko inak. Dodávky nemeckých tankov nebudú, pretože by mohli urobiť z Nemecka terč ruského útoku.
Pred sto rokmi dunelo po svete viacero ideologických prúdov - od proletárskeho zemetrasenia cez britskú dedičnú totalitnú monarchiu, americký tupý kult dolára až po germánsku renesanciu. Nebudeme tu a teraz hodnotiť, ktoré boli progresívne, ktoré spiatočnícke, ktoré boli dobré, alebo zlé.
Pred pár týždňami prebehol televíziou dvojdielny dokumentárny film Apokalypsa Hitler. Takých a podobných je tam doslovne každý týždeň zopár. Proste jeden z mnohých dokumentov o druhej svetovej vojne, tento viac o jej hlavnej postave.
V Berlíne jestvuje nám menej známy pamätník pripomínajúci víťazstvo Sovietskeho zväzu v roku 1945. Je to gigantický monument, o ktorý je dobre postarané - okolo roku 2004 bol podrobený reštaurovaniu za 11 miliónov Eur.
Metropola Saska, príjemné miesto pre každého, koho zaujímajú dejiny či stará architektúra. Jedným slovom mesto, na ktoré môžu byť obyvatelia právom hrdí. Ale je tu aj história, ktorú nemožno nazvať peknou ani v zlom vtipe. História plná krvi, ohňa, krvi a utrpenia.
Podľa môjho názoru, založeného na tom, čo o NS viem, nebol ani jedno, ani druhé. Táto ideológia samú seba nikdy nedefinovala ako pravicovú alebo ľavicovú. Hitler bol pomerne veľmi špecifický pokiaľ ide o jeho socializmus (a vo všeobecnosti mal veľmi pozitívny postoj k socializmu).
"To, či bolo bombardovanie oprávnené, odôvodnené, alebo morálne v poriadku, nechám na čitateľa," napísal istý v britskom Oxforde doškoľovávaný slovenský historik. Týkalo sa to extrémneho vojnového zločinu - bombardovania Drážďan Britmi a Američanmi. A tak som sa začítala pozornejšie.
Padol tu v rozprave taký pojem "nacistické podtóny v ĽSNS". Bol spomenutý celkom správne, lebo tak sa to akosi na verejnosti pociťuje, hlavne pod tlakom médií, že tá strana má naozaj také podtóny a že obsahuje nejaké prvky tzv. nacizmu.
Bola raz krajina, kde mal kráľ tri dcéry. Dve ho mali rady ako zlato a diamanty, tretia ako soľ. Král sa nahneval a nechal všetku soľ hodiť do rieky. V krajine sa nesmela žiadna soľ vyrábať, dovážať, používať.
Je to presne 70 rokov, čo 6. augusta 1945 Američania zhodili prvý raz atómovú bombu na Hirošimu. Uvádza sa približne 140 000 obetí na životoch, v absolútnej väčšine civilov. O dva dni neskôr zhodili variantu bomby na mesto Nagasaki. Tam sa uvádza 70 000 obetí.
Informovaní učitelia a študenti histórie sú si dobre vedomí skutočnosti, že Druhá svetová vojna nevyriešila žiadne väčšie problémy sveta. V skutočnosti vytvorila nové, tak isto ako Prvá svetová vojna. Sovietska hrozba svetovému mieru a obchodná rivalita medzi Japonskom a Spojenými štátmi sú len dva príklady predvojnových problémov, ktoré sa stali ešte akútnejšie práve príčinou tejto vojny. Americké domáce problémy, vrátane národného dlhu, nezamestnanosti a rasových nepokojov, lomcujú Amerikou viac a viac a môžeme dôvodne argumentovať, že dve Svetové vojny urobili tieto problémy len väčšími a to rýchlejšie.
13. února 1945 začal útokem na bezbranné a uprchlíky beznadějně přeplněné Drážďany největší válečný zločin druhé světové války. Toto město bylo ve dvou vlnách bombových náletů zničeno a spáleno na popel. Třebaže ohňové bouře a útoky tisícihlavých bombardovacích perutí musela přestát i jiná města jako Hamburk nebo Kolín, drážďanský masakr předčil naprosto vše – dokonce i útoky na Tokio, Hirošimu a Nagasaki.
Sú veci, ktorým verím, ale väčšinou sa snažím byť opatrný Klamstvo v politike priletí z ľubovolnej strany.Najnovšie som našiel na virtuálnom stole foto, ktoré ukazuje, ako boli sfalšované originál
Termín „Německý hospodářský zázrak" popisuje rychlou obnovu a rozvoj ekonomiky v Západním Německu a částečně i Rakousku po druhé světové válce. Tento výraz byl poprvé použit v britských Times v roce 1950.
Obvykle se uvádí, že Německo přepadením Polska. Vedle Německa jako spoluviník se občas ocitá i Sovětský svaz za svůj vpád do východopolských území podle tajného dodatku k německo–sovětské smlouvě o neútočení 16 dní po vypuknutí polsko–německé války.
Keďže sa postupnou krízou anglosionizmu (vyhlásili ju sami) množia rôzne hľadania kompromisov a alternatív, ktoré alternatívami nie sú, ukladáme do kroniky dôležitý článok z Propu, aby sa nezabudlo, s akým skutočne reálne zmrdnutým zločineckým systémom máme všetci stále do činenia.
Táto úvaha o povstaní a jeho dvoch tvárach nebude ani tak o konkrétnom priebehu historických augustových udalostí, skôr o pohnútkach, ktoré boli za nimi, či o tom večne ľudskom…
Na svete sa prakticky neustále bojuje, a to aj blízko alebo priamo v Európe. Niektorí si nahovárajú, že súčasní stredoeurópania nie sú motivovaní zobrať zbraň a ísť sa navzájom vraždiť, ale hlboko sa mýlia.
Je všeobecne známy výrok, že história sa opakuje. Opakuje sa v malých cykloch, väčších, aj veľmi dlhých. Tie kratšie opakovania spozoruje vnímavý človek sám, ale tie, ktoré presahujú dĺžku života jednej generácie, alebo aj celých civilizácií, dokáže zaznamenať zvyčajne len pripravený špecialista.
Koncentrační tábory a hromadné věznění civilistů bez proběhnutého soudu, případně návrhy na přemístění obyvatelstva do nových sídelních oblastí, jsou jedny z dlouhodobých praktik demokratických států.
Bol 3. máj 1945. Hitler bol už 5 dní mŕtvy, Berlín bol obsadený Červenou armádou. Bojovalo sa iba ojedinelo, pri nejakých náhodných stretoch, každému z ľudí bolo jasné, že sa podpisuje kapitulácia a politickí vodcovia Spojencov to vedeli, samozrejme, najlepšie.
Pred siedmimi desaťročiami sa vo varšavskom gete začala druhá intifáda. K prvej, málo známej došlo o pár mesiacov skôr, v januári 1943 a trvala štyri dni. Následne začali príslušníci poľskej Armady krajówej pašovať do geta veľké množstvo zbraní ako prípravu na druhé povstanie.
1. Na čo sa pripravoval Stalin? Aké vojnové plány sa chystal realizovať? 2. Prečo Červená armáda v roku 1941 utrpela ťažké porážky? Každá z týchto otázok by si zasluhovala jednu veľkú prednášku. Rozhodol som sa však, že obe spojím do jednej prednášky. Ide o to, že ambiciózne sovietske vojnové plánovanie sa dostalo do rozporu s tým, aké chabé výsledky Červená armáda dosiahla v začiatočnej fáze sovietsko-nemeckej vojny. Vo svojom vystúpení by som Vám chcel doložiť, že megalomanské vojnové plány Stalina a katastrofálna porážka Červenej armády v lete 1941 sú dvoma stranami jednej a tej istej mince.
5. července 2012 Rada OSN pro lidská práva přijala historickou rezoluci o právu na svobodu slova na internetu. Nicméně málokdo ví, že před rokem Výbor OSN pro lidská práva přijal stejně významné rozhodnutí, stanovující, že pronásledování za popírání holokoustu je pro země, které podepsaly Konvenci o lidských právech, nepřípustné. Demokratická média si tohoto senzačního dokumentu „nevšimla“.
Náš príbeh sa začína menom Bernard Baruch. Tento bankster vyššieho rádu, finančník, ktorý sa stal počas 1. svetovej vojny predsedom War Industries Board, mal pred vojnou majetok okolo jedného milóna dolárov – po vojne okolo 200 miliónov.
Letecká válka proti civilnímu obyvatelstvu začala v září 1939 útoky na německá města Wilhelmshaven, Cuxhaven, Westerland a Stettin a nikoli v listopadu 1940 při útoku na Coventry (Cíl: Zničení továrny na letecké motory). Londýn byl bombardován německou Luftwaffe 7. září 1940, přesně po již v řadě OSMÉM teroristickém útoku na obytné čtvrti Berlína.
Keď si nebudeme nič nahovárať, aj keď nebudeme žiadni nacionalisti, či romantickí svostojníci, aj keď máme priateľov a príbuzných v českých končinách, jednoznačne mi matematika a kalkulačka ukazuje, že tu sa stala chyba. V čase, keď moderná štátnosť sa stala dôležitou pre všetkých, v čase, keď sa iné podobné menšie národy začali učiť modernej politike, sme boli pridelení do debilného neživotaschopného Československa
Muž s kipou na hlavě ukazuje mladému publiku před sebou dva krajíce chleba. Německým školákům z Wildeshausenu ve spolkové zemi Dolní Sasko přitom vysvětluje, že to byla jeho dávka jídla na dva dny. Dotazuje se zaskočených a mlčících 16letých Němců: „Dokážete si to představit?“ Podobných přednášek jako té ve Wildeshausenu absolvoval 77letý Otto Uthgenannt před školáky více než dvě stě. A v rámci těchto organizovaných přednášek vyprávěl ještě mnoho dalšího o svých zážitcích v koncentračním táboře a v nacistickém Německu
Holokaust je veľmi citlivá, dá sa povedať kontroverzná téma. Diskusia o ňom je často podfarbená skôr emóciami ako faktami. Návrh Daniela Lipšica vypustiť osvienčimskú lož z trestného zákona sa rovná kacírstvu. Kde sú však hranice slobody prejavu? Týka sa holokaust iba Židov?
Češi, Němci, Slováci, Maďaři, Poláci, Ukrajinci, není to nové Rakousko, které tu znovu vyvstává pod českou vlajkou, nový národnostní stát se šesti národy, naplněnými divokou nenávistí proti sobě, které budou napěchovány pohromadě a stísněny ve svém hospodářském, sociálním a kulturním vývoji, násilným panstvím živenou, celý veřejný život otravující národní nenávistí a národním bojem?
Včera som náhodou na spravodajskej televízii n-tv natrafil na dokumentárny film o výnimočnom zvukovom zázname z roku 1942 zachytávajúcom viacmenej súkromny rozhovor dvoch významných politikov tej doby.
Kdosi moudrý prý řekl, že “kdo nezná svoji minulost, stěží bude určovat svoji budoucnost”. Jestli je to jen nějaký pivní výrok, nebo hluboká myšlenka, musí posoudit každý sám.
Zpráva adresovaná gen. Eisenhowerovi uváděla za nejdůležitější krok s předstihem obsadit vědecké instituce leteckého výzkumu, a zajistit jejich vědce, aby laboratoře nebyly zničeny a výsledky práce vědců zfalšovány, a za každou cenu zabránit tomu, aby tyto nacistické technologie nepadly především do rukou bolševiků, ale ani Francie, kterou FDR považoval za fašistický stát.
Jako každý rok i letos Plzeň slavila své slavné osvobození americkou armádou. Po ulicích jezdily džípy a stovky nadšenců v amerických uniformách mávaly americkými vlajkami. Trochu mně to připomínalo Vlastu Buriana a jeho : “to bylo slávy - pan starosta gratuloval, bučely krávy“.
Pesničku, ktorú si pred ňou občas spieval, ultrapravicovú verziu uspávanky Mesiac vyšiel, už Doreen Krugerová nerozdýchala. Pre štvorročného, ktorý si pospevuje nenávistnú pieseň, nie je v jej materskej škole miesto. Doreen Krugerová je šťastná, že už tam malý Siegbert nechodí. "Keď neprišiel, z úľavy som sa rozplakala."
Je ťažko dokázať, čo sa stalo, a ešte ťažšie, čo sa nestalo, ale relatívne explicitne sa dá dokázať, čo sa napísalo a bolo vydané. Relatívne ľahko, pretože to stálo určite nemálo námahy, zozbierať tieto údaje.
Predslov ku knihe - spravidla od odborníka, ktorý nenápadne radí, čo si máme o diele myslieť - čítam na záver, keď mám utvorený vlastný názor. Profesor ezoterizmu Nicholas Goodrick-Clarke takéto ignorantstvo predpokladá, a preto opatril svoju knihu názvom, ktorý čitateľovi neumožňuje vyhovárať sa, že nevedel, netušil, nečítal predslov odborníka. "Hitlerova kněžka". Kto iný by to mohol byť, ako krvilačná holokaustujúca beštia. Problém je v tom, že "Hitlerova kněžka" bola mimoriadne vzdelaná a inteligentná žena s konzistentnými názormi ukotvenými v realite. Goodrick-Clarke totiž svojou témou parazituje na Sávitrí Dévi.
