A

Evolúcia je jeden z najdôležitejších svetonázorových pojmov, ale napriek tomu sa o nej málo hovorí. A možno povedať, že sa o nej aj málo vie.

Nie som nejaký nadšenec tzv. novej pravice, nehovoriac o iných podobných hnutiach, kvitnúcich kedysi prevažne v južných krajinách hovoriacich románskymi jazykmi - Francúzsko, Taliansko, Španielsko. Nevyrástol som na tom, nikdy ma to neinšpirovalo.

Co dnešnímu světu chybí je síla – pozitivní tvořivá síla, která sama ze sebe dovede utvářet svět k obrazu svému a plodit nové vyšší hodnoty. Namísto ní je ctěna ublíženost, která ve své podstatě není ničím jiným než vydíráním, bez vlastní snahy se o něco zasadit – svou mentalitou by se dala přirovnat k mentalitě parazita.

Thymos je pojem zo psychológie antického grécka. Je spájaný s konceptami hrdosť a pokoj. A energia. Ak nemá človek thymos, stáva sa slabý, servilný, bez sily ( po grécky debilizovaný).

Minule som tu uviedol tri druhy utópií, teda falošných túžob a predstáv, ktorým sa v súčasnosti neustále a bezvýsledne venuje politický diskurz.

Všade po krajine je ticho, dokonca mestá sú takmer ľudoprázdne, taká vianočná nálada tu dávno nebola. Žiadne naháňačka za odpadom, žiadna nervozita.

Pandémia Covid-19 ako spoločenský fenomén je nepochybný fakt. Bez ohľadu na to, čo si myslíme o pozadí, o reálnom charaktere choroby či víru, či je dôležitý alebo nie  - spoločenské deje spojené s  touto pandémiou sú nepochybne výrazné.

Predstavme si, že jestvuje určitý prúd znalostí, určitá "zdravá tradícia", ktorá sa ťahá s ľudstvom a neustále bojuje s bežným chaosom. Každý si pod tým v detailoch môže predstaviť niečo iné, a každý to pozná v trocha inej forme, ale niečo také tu povedzme jestvuje.

V poslednom čase sa opäť raz začali viac prejavovať rôzne tie reči, že sú ľudia z politiky unavení, ba že ich to dokonca nebaví. Ba že to nemá zmysel. 

Všetci dnes vieme, že myseľ sa delí na vedomie a podvedomie. Rovnako vieme, že spoznanie tohto protikladu bolo oslavované rôznymi takzvanými psychologickými školami Západu len nejako pred sto rokmi. To je relatívne nedávno, a aj preto je asi prirodzné, že doteraz nie je dostatočne pochopený význam tohto protikladu. 

Aj keď sú dnešní ľudia presvedčení, že žijú v nejakej osvietenej dobe, nie je tomu tak. Doba má mnoho nedostatkov. Vo verejnom povedomí napríklad chýba viacero základných pojmov, respektíve sú tam len povrchne.

Ľudstvo vytvorilo nezmerateľné množstvo informácií o svete, teórií o jeho podstate a fungovaní. O hodnotách a o rôznych princípoch. Všetky majú časť pravdy a samozrejme sa aj výrazne mýlia - vždy v závislosti na tom, z akého bodu sa na ne pozeráme.

Niekedy je chuť pozrieť sa na veci naozaj ešte viac z nadhľadu, abstraktne, až za pojmy, ako biológia či kultúra.

Situácia na kontinente je v komplikovanom nerovnovážnom stave. Mení sa demografia obyvateľstva, mocné svetové sily ju zrejme dokonca chcú meniť, domáce obyvateľstvo bude odporovať. Ako teda zachrániť Európu?

 Myslím, že asi nemusím písať ako kritický bývam k dnešným nacionalistickým disidentom a iným alternatívcom, ktorých prejavy, postoje a celkové správanie považujem niekedy za veľmi kontraproduktívne a miestami až odpudzujúce. Úprimne povedané, keď navštívim Hlavné Správy a vidím tam napr.

V poslednom čase sa to (zas) stáva témou - umelá inteligencia a jej hrozby.

Kde bolo, tam bolo, bola jedna krajina, v ktorej sa veľmi ťažko žilo. Veľa sa kradlo, prepadávalo, ba dokonca i vraždilo. Kedysi však horel v tej zemi oheň šťastia a hral dúhovými farbami. Kto si ním pripálil sviecu, priniesol radosť všade, kam dopadlo jej svetlo. A kto si ním zakúril v kachliach, mal doma teplo, pohodu a pokoj.

Existuje taký pojem, že "blúdivý prúd". Ani neviem, čo to presne znamená - ale možno si to predstaviť, určite nesprávne, ako prúd, ktorý nie aby ako každý normálny náboj sa čo najrýchlejšie niekde vybil, ale behá si v nejakom materiáli, kadiaľ sa mu zachce. Možno niečo ako guľový blesk.

Ľudstvo možno typologicky deliť podľa rôznych parametrov. Často sú to síce delenia podobné viac astrológii, ako nejakému praktickému systému, ale čo už, aspoň niečo.