A

Nie som nejaký nadšenec tzv. novej pravice, nehovoriac o iných podobných hnutiach, kvitnúcich kedysi prevažne v južných krajinách hovoriacich románskymi jazykmi - Francúzsko, Taliansko, Španielsko. Nevyrástol som na tom, nikdy ma to neinšpirovalo.

Co dnešnímu světu chybí je síla – pozitivní tvořivá síla, která sama ze sebe dovede utvářet svět k obrazu svému a plodit nové vyšší hodnoty. Namísto ní je ctěna ublíženost, která ve své podstatě není ničím jiným než vydíráním, bez vlastní snahy se o něco zasadit – svou mentalitou by se dala přirovnat k mentalitě parazita.

Už tu boli slová o predčasnej smrti Mariana Benku, aj link na článok v

Jestvujú tri oblasti spoločenského fantazírovania. Tri oblasti, kde ľudia podliehajú svojím túžbam po utópiách až do takej miery, že sa z nich stávajú, nech sa nik nehnevá za termín, proste idioti.

V posledných mesiacoch prišla do rozpravy téma vzdelávania. Stalo sa to pod tlakom choroby Covid-19, ale vďakabohu, že k tomu došlo.

Konkrétnou témou je zákaz chodenia do škôl, teda "dištančné vzdelávanie" - jeho nedostatky a prednosti. Na Slovensku je to teraz plne horúca téma.

Dnes si ľudia myslia, že minulosť bola temnota.

Kedysi padli na všetky krajiny neobvykle tvrdé zimy a  ľuďom sa žilo ťažko. Vtedy nejaký veľký človek si dodal odvahu, skrotil oheň a jeho kmeň sa mohol zohrievať pri tejto čudnej vecičke. Povesť o tej mágii sa rozšírila a chodili zdiaľky ľudia, aby si zobrali z ohňa, aby sa im tiež žilo lepšie.

Je plne prirodzené sa opakovane zamýšľať, čo je dôležité a čo druhotné. O čom vlastne treba hovoriť a čo je nepodstatné. Čo je skutočná pravda a čo sú len klasické malomeštiacke surogátne pseudoproblémy. 

Je to vlastne takmer vždy ten istý problém. Aj keď sa to už pokúšali popísať rôznou  terminológiou, nie je to ono. Ale nedávno som narazil na jeden výraz, na jeden pohľad na vec, ktorý sa výborne hodí.

Ľudstvo vytvorilo nezmerateľné množstvo informácií o svete, teórií o jeho podstate a fungovaní. O hodnotách a o rôznych princípoch. Všetky majú časť pravdy a samozrejme sa aj výrazne mýlia - vždy v závislosti na tom, z akého bodu sa na ne pozeráme.

Niekedy je chuť pozrieť sa na veci naozaj ešte viac z nadhľadu, abstraktne, až za pojmy, ako biológia či kultúra.

Situácia na kontinente je v komplikovanom nerovnovážnom stave. Mení sa demografia obyvateľstva, mocné svetové sily ju zrejme dokonca chcú meniť, domáce obyvateľstvo bude odporovať. Ako teda zachrániť Európu?

Historia magistra vitae - prečo nie je poznanie záťaž, ale úľava

V poslednom čase sa to (zas) stáva témou - umelá inteligencia a jej hrozby.

Kde bolo, tam bolo, bola jedna krajina, v ktorej sa veľmi ťažko žilo. Veľa sa kradlo, prepadávalo, ba dokonca i vraždilo. Kedysi však horel v tej zemi oheň šťastia a hral dúhovými farbami. Kto si ním pripálil sviecu, priniesol radosť všade, kam dopadlo jej svetlo. A kto si ním zakúril v kachliach, mal doma teplo, pohodu a pokoj.

Existuje taký pojem, že "blúdivý prúd". Ani neviem, čo to presne znamená - ale možno si to predstaviť, určite nesprávne, ako prúd, ktorý nie aby ako každý normálny náboj sa čo najrýchlejšie niekde vybil, ale behá si v nejakom materiáli, kadiaľ sa mu zachce. Možno niečo ako guľový blesk.

Ľudstvo možno typologicky deliť podľa rôznych parametrov. Často sú to síce delenia podobné viac astrológii, ako nejakému praktickému systému, ale čo už, aspoň niečo.

V predchádzajúcom som hovoril o ľudských typoch v závislosti od hodnôt, ktoré vyznávajú, od ich postoja k spoločnosti, od postoja k svojim blížnym, k sebe samým, aj od ich stratégie prežitia. Uviedol som, že v zásade každý z nás môže byť zaradený do jednej zo štyroch základných typových kategórii: sme buď psychopati, tuláci, lunatici alebo gazdovia.

V časoch, ked dianie naberá na intenzite, ked také dianie vďaka technológiám prežívame bezprostredne, sme nevdojak stimulovaní viac sa zamýšľať nad súvislosťami aj podstatou pobývania človeka na planéte Zem.
Aj keď, pravdupovediac, podstatu, na našej úrovni vedomia, nikdy nebudeme schopní objektívne definovat.