plutokracia

Priebeh  je vcelku jasný: pred 10 000 rokmi bolo na planéte len niekoľko miliónov jedincov druhu homo sapiens. Dnes je nás skoro 8 miliárd. Tento úspech bol dosiahnutý vďaka úspechom civilizácie, vedy a techniky, vďaka ľudskej invencii.  

Jestvuje jeden termín, ktorý dobre charakterizuje podstatu ľudskej spoločnosti. Je v princípe známy, ale nie je dostatočne oceňovaný, ba je zámerne zametaný pod koberec. Pojem "plutokracia" môže byť, ako všetky pojmy, vysvetľovaný rôzne, tak  tu chcem skúsiť viacmenej  technicky zadefinovať, prečo je vlastne dôležitý.

Nechcem hromadiť negatívne prípady, je ich veľa, ale tento je proste jeden z tých symbolických. Detská ozdravovňa Slniečko.

Iste si spomínate, aspoň vy starší, ako to bolo hneď po prevrate v novembri 1989. Celý čas sme čítali a počúvali o privatizácii ako o všelieku na všetky ekonomické problémy. To isté teraz zažíva Bielorusko.

Hodnoty sú niečo iné, ako ekonomizmus.

Je to vlastne takmer vždy ten istý problém. Aj keď sa to už pokúšali popísať rôznou  terminológiou, nie je to ono. Ale nedávno som narazil na jeden výraz, na jeden pohľad na vec, ktorý sa výborne hodí.

Je to jednoduché. Stačí na to citát z novín.

V dnešnej Pravde je článok o daniach. A je tam jeden výrok, síce od globalistickej ideologičky Kusej, ale je to taká jednoduchá pravda, že ju vidí a hovorí aj ona:

Kedysi aj náš pán premiér spomínali tretiu cestu. Ba dokonca sa mi čosi marí, že sa aj jeho strana jeden čas tak volala: Smer – tretia cesta. Už tú tretiu cestu nespomína, asi na ňu pod dojmom štedrých sponzorských darov po prvej ceste zabudol.

FATCA: Máte dolarový účet v ČR? Americké úřady o vás od 1. července vědí více než Policie ČR, Ministerstvo vnitra nebo organizovaný zločin!

Hanba o to větší, že jsme – anebo si to už jen říkáme, že jsme? - národem Jana Husa a T.G. Masaryka. Mravních autorit, uznávaných na celém světě. A hanba o to hlubší, že ji neprožíváme poprvé. Vzpomínáte na balkánskou krizi v devadesátých letech minulého století? Na tzv.

Moderní společnost miluje vědu a čísla. Před pár stoletími by lidi sotva napadlo pídit se po tom, před kolika lety vznikl svět. Dnes si troufáme na mnohem víc. Skrze udělátka jako střední délka života a nějaké to modelování trendů si troufáme odhadnout už i to, kdy zemřeme.

Docela často poslouchám, že za socialismu bylo špatně a dnes jsou úplně jiné možnosti. Je to pravda a není to pravda. Většina lidí si plete technický a vědecký pokrok se společenským zřízením a ekonomickým systémem.

V Rusku nedávno prebehli dve zaujímavé konferencie o medzinárodnej situácii. Obe svedčia o tom, že v Rusku, na rozdiel od napr. Európy, nevládnu medzi intelektuálmi v tomto smere žiadne primitívne tabu. Je jasné, že tieto témy nie sú témou okraja spoločnosti, ale naopak, ktorá spoločnosť ich otvorene nevyjadrí a nepostaví sa im, tá sa dostane na okraj.

S presnosťou rakety Tomahawk sa akcia "humanitárnym demokratom" podarila; ďalší krok - deľba vojnovej koristi. Líbya mala na účtoch v zahraničných (západných) bankových domoch zhruba $340 mld. Po "oslobodení" sa do krajiny vrátilo údajne iba 20 mld. Rozdiel približne 320 mld. dolárov predstavuje KAPITÁLnu vojnovú korisť, pri ktorej naši plynový zlodeji vyzerajú ako vreckári z Václaváku.

Problémom je, že množstvo začínajúcich podnikateľov sa necháva zlákať na príbehy bohatých ľudí o tom, že začali svoje spoločnosti budovať z ničoho a po pár rokoch sa zmenili na bohatých a úspešných podnikateľov. Avšak ja tvrdím, že na to sa začínajúci podnikateľ nikdy nemôže spoliehať, nemôže si brať z toho príklad. Nemôže si hovoriť, že keď ten a ten jedinec to dokázal, tak ja to dokážem tiež.

Faktom je, že svet je Nemeckom fascinovaný. Spomedzi všetkých členov EÚ ako jedinej krajiny akoby sa kríza vôbec nedotkla. Kým v Španielsku, Portugalsku či Grécku dosahujú percentuálne údaje o nezamestnanosti hrozivé rozmery, v Nemecku je miera nezamestnanosti na rekordne nízkej úrovni. Kým ostatným krajinám Európy takmer kolabuje export, v Nemecku je to hybná sila ekonomického rastu. Ak sa teda hlásim k “veľkonemeckej” filozofii, hlásim sa k udržaniu konkurencieschopnosti domáceho trhu, finančnej disciplíne, zvyšovaniu domácej spotreby a k zodpovednému korporatizmu.

Možno to niekomu bude znieť ako rozprávkový nadpis, ale nie je to tak úplne nezmyselné tvrdenie. Spotrebné dane, dane z pridanej hodnoty, dane z platu, dane z nehnuteľností sa dajú zrušiť veľmi jednoducho. A pritom štát môže ďalej fungovať a občania sa budú mať oveľa lepšie.

Doteraz sa naša civilizácia osvedčila ako veľmi odolná. Čo všetko už na nás roky hrozí padnúť: krach burzy, krach bánk, štátny bankrot, svetová vojna,  hladomor – a v roku 2012 hrozil dokonca úplný "koniec sveta". Tak aspoň niektorí verili. Bezpochyby mnohí hladia do budúcnosti ešte stále s obavami, ale napriek všetkým svetovýn témam, v živote väčšiny ľudí sa neprejavujú zmeny. A teda kým problémy nepocítia na vlastnej koži, prevláda ľahostajnosť.

Prečo sa občania západných priemyselných krajín nechajú tak radi klamať?

Žijeme v blahobyte, naše krajiny sú bohaté,  existuje rozsiahla stredná trieda, sme slobodní a demokraticky zvolená vláda koná v najlepšom záujme ľudu. Nielenže tieto lži sú nám znova a znova predkladané, väčšina ľudí dokonca verí v tieto nezmysly. Ľudia, ktorí sa denne trápia v dopravných zápchach, len aby boli načas v práci. Ľudia, ktorých plat horko-ťažko stačí financovať ich skromný život. Ľudia, pre ktorých strata ich nenávideného pracovného miesta vedie k finančnej katastrofe. Široká verejnosť nie je stredná trieda - je to ľudský kapitál!

Poznáte rozprávku o polievke zo sekery? Putuje hladný vojak krajinou a príde k domčeku, kde žije lakomá starena. Pýta si jesť, ale starena nedá. Tak sa jej vojak spýta, či vie robiť polievku zo sekery, že by jej ukázal ako sa to robí, keby mu na chvíľu požičala sekeru. Za odmenu sa z polievky naje.

S príchodom nového roka zaplnili titulné stránky korporátnych médií iránske vyhrážky o uzatvorení Hormuzského prielivu v Perzskom zálive a "analytici ropného trhu" sústredili svoj chabý intelekt na vytváranie scenárov, že čo bude, keď bude... prieliv nepriechodný. Dôvod iránskych úvah o takomto zásadnom kroku sa však nedozvieme. Ich spúšťačom sa stal obdobný akt, aký použili židovskí bankári so sídlom v USA proti Nemecku v 20. rokoch.

Tento raz je snahou banksterskej mafie zabrániť prostredníctvom amerických sankcií uvalených na iránsku centrálnu banku, aby dostal Irán za ropu zaplatené. Irán totiž ako platidlo za svoju ropu neakceptuje USD a významne sa tak zúčastňuje na erózii petrodolára, ktorý garantuje židoameričanom svetovú hegemóniu.