genetika

Pre niektorých ľudí evolúcia nejestvuje. Pre iných áno, ale nad ňou príliš nerozmýšlajú. A v ľudskej evolúcii aj bolo dosť nejasno. Nebudem o tom písať vedecký traktát, ani literárne, a už vôbec nie rádoby komické dielko. Chcem len technicky zosumarizovať nedávne vedecké poznatky, ktoré vedú ku zmene myslenia.

Japonsko je zaujímavá prípadová štúdia kvôli jeho schopnosti zachovať si svoju domorodú kultúru, monarchiu a etnickú homogenitu až do dnešných dní a to všetko v kombinácii s vysokou prosperitou, mierou slobody a statusom krajiny prvého sveta.

Rozhodol som sa spracovať sumár z rozhovoru s dánskym vedcom Emilom OW Kirkegaardom na tému IQ a eugeniky. Pôvodne som zamýšľal to celé preložiť, ale video trvá hodinu a urobiť z toho takýto súmar je rýchlejšie a jednoduchšie. 

Proč lidem na rase vůbec záleží? Proč lidem záleží na tom, kdo jsou jejich příbuzní? Možná by na tom lidem záležet mělo, možná ne, nemíním zde však vést morální kázání. Na každý pád ale lidem na rase záleží, a proto je dopady této skutečnosti důležité pochopit.

Sú masakre a tragédie výsledkom šialenstva, alebo je to nevyhnutný trend daný genetickým profilom cudzej rasy?

Alebo poukazujete na to, že verejnosť je príliš hlúpa a príliš nestabilná a neschopná, aby mohla byť oboznámená s pravdou? Aká šikovná racionalizácia pre novinárov a ostatných, ktorí sú jednoducho príliš zbabelí povedať nepopulárnu pravdu! Nemusia si to pripustiť. Namiesto toho môžu sami sebe zagratulovať, že sú z nich „veľkí humanisti.“

Zdá sa, akoby tu bol istý rozpor medzi vedou na jednej strane a populárnymi názormi na strane druhej. Taká je absolútna pravda. Diskusia na tému príroda vs. výchova prebieha v dvoch oblastiach – vedeckej a verejnej – ale závery v oboch sférach sú kompletne opačné.

Podla novely antidiskriminačného zákona už možno prihliadať na rasu či národnosť.

DNA umožňuje kategorizovať živé organizmy do (genealogických) skupín podla princípu, že všetci z danej skupiny majú jedného spoločného predka. Tieto skupiny sa nazývajú haploskupiny. Delenie do haploskupín a otázky s tým spojené sa vyvíjajú a ako každá nová veda, sú stále predmetom nie vždy rovnakých modelov a odrážajú kvalitu a množstvo zatiaľ získaných dát. Napriek tomu – spôsob genetického dedenia je jednoznačný a práca so získanými dátami je rovnako presná a jednoznačná ako matematika.