ANTROPOLÓGIA : genetika

Čítam knihu "Kto sme a ako sme sa sem dostali" (2018). Autorom je David Reich, seriózny genetický vedec spolupracujúci zblízka na najväčších genetických výskumoch posledných desaťročí. Popisuje a vysvetľuje, okrem iného, ako moderná technika po roku 2005 umožnila jednoznačne dokázať, že sa Neandertálci krížili s ľuďmi moderného typu, ako došlo k objavu rodu Denisovanov a podobne.

V alternatíve sa často dočítame o tzv. Kalergiho pláne, podľa ktorého má v Európe dôjsť k vzniku "nového človeka": euroázijsko-negroidného miešanca, ktorý nahradí pôvodného, t.j. bieleho, Európana.

 O eugenike som v minulosti písal pomerne často. Bohužiaľ, dodnes nemám dojem, že by sa situácia ohľadne jej tabuizácie a nesprávneho výkladu v spoločnosti výraznejšie zlepšila, a preto je na čase opäť túto tému otvoriť.

Celý prejav Jareda Taylora na tému „Bratstvo Európanov“ na konferencii Comhrá Dublin [07/10/2017] v Írsku.

Autoři: F. Roger Devlin & Richard B. Spencer

O rase se toho už namluvilo tolik, že mnohým při každé další zmínce o ní těžknou víčka nebo se dokonce lehce zvedá žaludek. Většina těchto „debat“ však sestává především z nesplnitelných přání, navzájem se vyvracejících tezí a nepokryté zlé vůle.

Jistě to dobře znáte:

Všechny rasy jsou si navzájem rovné, ale běloši ty ostatní utlačují…

Sú masakre a tragédie výsledkom šialenstva, alebo je to nevyhnutný trend daný genetickým profilom cudzej rasy?

Alebo poukazujete na to, že verejnosť je príliš hlúpa a príliš nestabilná a neschopná, aby mohla byť oboznámená s pravdou? Aká šikovná racionalizácia pre novinárov a ostatných, ktorí sú jednoducho príliš zbabelí povedať nepopulárnu pravdu! Nemusia si to pripustiť. Namiesto toho môžu sami sebe zagratulovať, že sú z nich „veľkí humanisti.“

Zdá sa, akoby tu bol istý rozpor medzi vedou na jednej strane a populárnymi názormi na strane druhej. Taká je absolútna pravda. Diskusia na tému príroda vs. výchova prebieha v dvoch oblastiach – vedeckej a verejnej – ale závery v oboch sférach sú kompletne opačné.

Podla novely antidiskriminačného zákona už možno prihliadať na rasu či národnosť. Možno na ňu prihliadať nielen v súkromí (tak tomu bolo prirodzene aj doteraz a vždy bude) ale aj pri štátnych zakázkach, predpisoch a azda aj v zákonoch (doterajší antidiskrimačný zákon tu).  Už od apríla budú môcť úrady, samosprávy i firmy dočasne  zvýhodňovať viaceré skupiny ľudí na základe ich etnicity.

Vláde sa po rokoch podarilo opraviť paragraf antidiskriminačného zákona, ktorý v roku 2005 zrušil Ústavný súd.

DNA umožňuje kategorizovať živé organizmy do (genealogických) skupín podla princípu, že všetci z danej skupiny majú jedného spoločného predka. Tieto skupiny sa nazývajú haploskupiny. Delenie do haploskupín a otázky s tým spojené sa vyvíjajú a ako každá nová veda, sú stále predmetom nie vždy rovnakých modelov a odrážajú kvalitu a množstvo zatiaľ získaných dát. Napriek tomu – spôsob genetického dedenia je jednoznačný a práca so získanými dátami je rovnako presná a jednoznačná ako matematika.

Asi jsem byl trochu naivní, když jsem očekával, že poté, co vystoupím z metra na lince 13 ve stanici St Denis-Basilique, ocitnu se na prostranství obklopeném zelení, jemuž bude dominovat starobylá bazilika. Skutečnost byla o poznání drsnější; člověk totiž vyleze v úzké ulici, jež je svírána neobyčejně nevzhlednými betonovými hranatými domy, které svým odporem k symetrii a šedí vyvolávají spíše pocity úzkosti. Příjemně nepůsobí ani závěje odpadků, jimiž se prodírají zástupy černochů, muslimů a Asiatů. Bílých Francouzů – snad mi čtenář taková označení odpustí – potkáte velmi málo.