Situácia na kontinente je v komplikovanom nerovnovážnom stave. Mení sa demografia obyvateľstva, mocné svetové sily ju zrejme dokonca chcú meniť, domáce obyvateľstvo bude odporovať. Ako teda zachrániť Európu?
Pre niektorých ľudí evolúcia nejestvuje. Pre iných áno, ale nad ňou príliš nerozmýšlajú. A v ľudskej evolúcii aj bolo dosť nejasno. Nebudem o tom písať vedecký traktát, ani literárne, a už vôbec nie rádoby komické dielko. Chcem len technicky zosumarizovať nedávne vedecké poznatky, ktoré vedú ku zmene myslenia.
Rím bolo úspešné spoločenstvo. Táto úspešnosť môže byť hľadaná kdekoľvek, v metafyzike alebo v náhode, ale racionálny vedec sa drží reality - o úspešnosti spoločnosti vtedy ako aj dodnes rozhoduje jej geografcké umiestnenie a jej antropologické vlastnosti.
O eugenike som v minulosti písal pomerne často. Bohužiaľ, dodnes nemám dojem, že by sa situácia ohľadne jej tabuizácie a nesprávneho výkladu v spoločnosti výraznejšie zlepšila, a preto je na čase opäť túto tému otvoriť.
Japonsko je zaujímavá prípadová štúdia kvôli jeho schopnosti zachovať si svoju domorodú kultúru, monarchiu a etnickú homogenitu až do dnešných dní a to všetko v kombinácii s vysokou prosperitou, mierou slobody a statusom krajiny prvého sveta.
Medzinárodné aj vnútroštátne inštitúcie občas vypustia do éteru niečo o ochrane biodiverzity. Čo to teda je tá biodiverzita? O tom o kúsok nižšie, najprv niekoľko citácií.
Pozrime sa do Dohovoru o biologickej diverzite a zacitujme si z neho:
Som si pozrel článok na neobvyklú tému na Hlavných správach. Jedná sa o prípad amerického páru Erica a Amy, ktorým úrady vzali ich deti, pretože sa o ne nedostatočne starali. Dotyčný pár a ich advokátka ale tvrdia, že im úrady odobrali ich obe deti preto, lebo rodičia majú nízke IQ (Amy má koeficient 72 a Eric dokonca len 66).
Ľudia nepociťujú inteligenciu ako niečo, čo naozaj potrebujú alebo chcú. Samozrejme, chcú byť bystrí, ale ak im eugenika hovorí, že je treba inteligenciu populácie zvýšiť, vlastne im tak hovorí, že teraz nie sú príliš šikovní. Nie, to ľudia neradi počúvajú.
Rozhodol som sa spracovať sumár z rozhovoru s dánskym vedcom Emilom OW Kirkegaardom na tému IQ a eugeniky. Pôvodne som zamýšľal to celé preložiť, ale video trvá hodinu a urobiť z toho takýto súmar je rýchlejšie a jednoduchšie.
Svet teraz obletela správa o prvej genetickej analýze starobylých egyptských múmií, ktorá prichádza s nie až tak prekvapivým výsledkom. Veda nakoniec preukázala to, čo seriózni egyptológovia vždy vedeli na základe ich práce s ikonografiou a starovekými záznamami, t.j. skutočnosť, že starovekí Egypťania boli belosi, nie Afričania.
Boli to tí najšťastnejší ľudia, akých som kedy videl. Mojou úlohou bolo ich presvedčiť, že sú stratení a potrebujú Ježiša, hovorí v rozhovore DANIEL EVERETT. Ako reagovali ľudia z národa Piraha, keď sa dozvedeli o Bohu?
Rôzni novodobí "vierozvestci" často neeurópskeho pôvodu a kadejakí Multikulťovia sa nás snažia presvedčiť, že Európa potrebuje viac diverzity, viac multikulti. Tak sa teda pozrime, aká rozmanitá a multikultúrna je stará dobrá Európa:
Proč lidem na rase vůbec záleží? Proč lidem záleží na tom, kdo jsou jejich příbuzní? Možná by na tom lidem záležet mělo, možná ne, nemíním zde však vést morální kázání. Na každý pád ale lidem na rase záleží, a proto je dopady této skutečnosti důležité pochopit.
Všetky ríše, všetky civilizácie v konečnom dôsledku stoja na nejakej abstraktnej myšlienkovej konštrukcii. Je len vecou terminológie, či to nazveme mytológiou, ideológiou, náboženstvom, tradíciou, legendou.
V týchto dňoch pre mnohých nepríjemného výročia príchodu Cyrila a Metoda na naše územie sme sa dočkali viacerých nepravdivých správ, ktoré sú v rozpore s našou kultúrou a právnym poriadkom rozširované za podpory štátu „našimi“ masmédiami.
Existuje správny rasizmus, ktorý vlastne ani rasizmom nie je, lebo ponižuje bielu rasu a vyzdvihuje farebných. Ak ale to isté parafrázujú Číňania (z môjho rasistického pohľadu veľmi vtipne, za čo všetkým zmrdislniečkárom a havranoidom ukazujem po americky prostredník), tak je to rasimus,ktorá treba na fasbúku čo najdôraznejšie odsúdiť.
Každý jeden svetonázor každého jedinca súčasnej doby, ten, ktorý dedíme od rodičov a predávame ďalej na potomkov, je isto-iste založený na Veľkom Zabudnutí, ktoré prebehlo v prvotných tisícročiach vytvárania sa našej civilizácie.
Dalo by sa povedať, že ten protiklad je starý ako samo ľudstvo. On je síce ešte starší ako ľudstvo, pretože je to ontologický protiklad, ale nás zaujíma história človečenstva.
Tvrdenie, že sa nás ľudí na túto planétu zmestí ešte viac – to je jeden z najjedovatejších škodlivých mémov, aké nám ktosi podsúva. Je to jedna z kľúčových súčiastok diabolského podvodu, v ktorom žijeme.
Nemám síce ani tušenie, aké meno bude mať otec, ale už teraz viem, že matka Nadčloveka sa bude volať Eugenika. A celkom sa mi také meno aj páči. Už dnes sa teším na deň, keď ich oboch celkom náhodou stretnem na horskom chodníku; Matku aj Syna.
Toto verejné stanovisko, podpísané 52 medzinárodne uznávanými odborníkmi, bolo vydané ako reakcia po početných, často dosť negatívnych, ohlasoch na knihu The Bell Curve od Herrnsteina a Murraya, v ktorej autori skúmajú dôležitosť a dopad inteligencie na život spoločnosti.
Kým sa situácia v Európe zahusťuje a smeruje k výbuchu, respektíve k vleklej špinavej občianskej vojne, predsa len sa vrátime do histórie. K téme, ktorá tu už viackrát bola. Ale je stále aktuálna, lebo s klasickým Rímom sa naozaj stalo to, čo sa môže stať aj s dnešnou Európou.
Úvodné slová prekladateľa: Nasledovný text od Nathaniela Weyla bol publikovaný v Eugenickom vestníku v roku 1984. Dôvodom pre jeho preloženie bol môj zámer bližšie oboznámiť čitateľov s konceptom pozitívnej eugeniky.
Slovné spojenie plánované rodičovstvo býva v nacionalistických a tradicionalistických kruhoch veľakrát spájané s radikálnymi (neo)marxistickými prúdmi útočiacimi na tie najprirodzenejšie ľudské spoločenstvá akými sú rodina, národ či cirkev (hoci v poslednom menovanom prípade by som skôr hovoril o akejkoľvek komunite ľudí spojených zmyslom pre transcendenciu – veď napokon úcta k vyššej duchovnej sile bola vždy základnou spoločenskou cnosťou árijských národov, a to už dávno pred kresťanstvom).
Natrafil som na zaujímavý článok, ktorý konfrontuje najnovšie genetické znalosti s rôznymi historickými mýtmi. Tieto mýty, v podstate fabulované rozprávky, sa pod vplyvom faktov stávajú neudržateľnými. Za nimi sa odkrýva reálna pravda o stabilnej Európe a o jej základných stavebných prvkoch. Tieto sú zatiaľ síce ešte divoko pomalované povrchnými tenkými nátermi rôznych jazykov, výplodov náhodnej byrokratickej despocie, ale podstatná objektívna realita sa už jasne rysuje a nebude ju možno zatajiť či ignorovať.
Merateľné IQ schopnosti nie sú v žiadnom prípade meradlom kvality človeka, ale tieto empirické štatistické rozloženia odrážajú okrem IQ aj mnoho iných charakterových a povahových dedičných čŕt. Napríklad schopnosť koncentrácie, schopnosť ovládať sa, neagresívnosť a schopnosť správať sa eticky - všetko toto je spojené s dedičnými mentálnymi schopnosťami populácie.
V Nemecku je vybudované hnutie, ktoré pod heslom PEGIDA (Patrioti Európy proti islamizácii Západu) relatívne masovo vyjadruje odpor proti trendom, ktorými ide Západ v poslednom období.
V roku 1994 schválila Čína eugenické zákony. Všetky tehotné ženy musia prejsť prenatálnym testovaním a absolvovať potrat pokiaľ sa zistí, že plod má genetické vady. Zákon nasledoval slávnu politiku jedného dieťaťa, ktorá bola zavedená v roku 1979 a znížila pôrodnosť na 1,9 dieťaťa na ženu.
Alebo poukazujete na to, že verejnosť je príliš hlúpa a príliš nestabilná a neschopná, aby mohla byť oboznámená s pravdou? Aká šikovná racionalizácia pre novinárov a ostatných, ktorí sú jednoducho príliš zbabelí povedať nepopulárnu pravdu! Nemusia si to pripustiť. Namiesto toho môžu sami sebe zagratulovať, že sú z nich „veľkí humanisti.“
V reedícií knihy „Ako nemerať človeka“ z roku 1996 Stephen Jay Gould píše: „Možno skončím ako ďalší Judáš Iškariotský, Brutus a Cassius v diablových ústach v strede pekla, ak zlyhám v tom prezentovať moje najpoctivejšie hodnotenie a najlepšie posúdenie evidencie pre empirickú pravdu.“ Áno, vďaka
Zdá sa, akoby tu bol istý rozpor medzi vedou na jednej strane a populárnymi názormi na strane druhej. Taká je absolútna pravda. Diskusia na tému príroda vs. výchova prebieha v dvoch oblastiach – vedeckej a verejnej – ale závery v oboch sférach sú kompletne opačné.
