Všetci dnes vieme, že myseľ sa delí na vedomie a podvedomie. Rovnako vieme, že spoznanie tohto protikladu bolo oslavované rôznymi takzvanými psychologickými školami Západu len nejako pred sto rokmi. To je relatívne nedávno, a aj preto je asi prirodzné, že doteraz nie je dostatočne pochopený význam tohto protikladu.
Človek používa rôzny slovník a jazyk. Aj svoj, aj cudzí. Raz za čas ho mení podľa toho, ako dozrieva a abstrahuje od zbytočnosti a hnusu. Teraz je čas si zas vyjasniť niektoré pojmy.
Všeobecná mienka je, že táto periférna myseľ znamenala pre človeka dobro a pokrok. Pravda je ale tá, že aj keď je to z určitých dôvodov výhoda, na druhej strane je to nový neharmonizovaný prvok, pravdepodobne so závažnými následkami.
Sa tu objavili určité úvahy o únave a znechutení, tak to chcem zachytiť do kroniky. Lebo veru, ako vieme, platí zákon zachovania energie, nič na svete nie je zadarmo a týka sa to aj mentálnej-životnej energie.
Nechcem tu dávať žiadne metafyzické rady, len chcem znova pripomenúť, že naozaj, svedomie a neľahostajnosť voči veciam verejným vždy tak či onak vyčerpáva. A keď sa toho deje viac, ako v poslednom čase, môže to naozaj škodiť.
Kde bolo, tam bolo, bola jedna krajina, v ktorej sa veľmi ťažko žilo. Veľa sa kradlo, prepadávalo, ba dokonca i vraždilo. Kedysi však horel v tej zemi oheň šťastia a hral dúhovými farbami. Kto si ním pripálil sviecu, priniesol radosť všade, kam dopadlo jej svetlo. A kto si ním zakúril v kachliach, mal doma teplo, pohodu a pokoj.
Existuje taký pojem, že "blúdivý prúd". Ani neviem, čo to presne znamená - ale možno si to predstaviť, určite nesprávne, ako prúd, ktorý nie aby ako každý normálny náboj sa čo najrýchlejšie niekde vybil, ale behá si v nejakom materiáli, kadiaľ sa mu zachce. Možno niečo ako guľový blesk. Má to len veľmi málo rozumu, ak vôbec, ale správa sa to ako živá entita.
Největší strach nemáme z toho, že jsme neschopní. Největší strach máme z toho, že jsme nepřemožitelní. Je to naše světlo, ne temnota, co nás nejvíc děsí.
Minulý mesiac sem dal nick 1488 link na článok Co není probuzení. Už vtedy som to ocenil, ako všetko, čo nám zatiaľ náš priateľ ponúkol. Mám dojem, že je to pohodová stránka a výborný článok a že si jeho obsah zaslúži šírenie.
Keďže ale je predsa len trocha komplikovaný, v americkom kontexte a s nejakými čudnými odbočkami, tak ma napadlo povedať to po našom. Jednoducho som to preložil, presial a zhrnul do nejakých bodov (ktoré som očísloval podľa dôležitosti).
Když se dítě narodí, má neomezené možnosti. Jakmile však přijme názory společnosti a začne se vyvíjet jedním směrem, jeho možnosti ubývají. Dítě přichází na svět mnohorozměrné, ale dříve či později se začne rozhodovat, čím bude a my mu v tom pomůžeme, aby se stalo někým.
Jedno čínské rčení říká, že člověk se rodí nekonečný, ale pouze výjimeční lidé jako nekoneční i umírají. Když jste se narodili, byli jste čistou existencí. Až umřete, budete lékařem nebo inženýrem nebo profesorem. Celý život jste byli neúspěšní!
Ľudstvo možno typologicky deliť podľa rôznych parametrov. Často sú to síce delenia podobné viac astrológii, ako nejakému praktickému systému, ale čo už, aspoň niečo. Vedecké delenie ľudstva je jedine v biológii, genetike - ale aj toto je modernou spoločnosťou odsúvané až zakazované. A keď prejdeme do oblasti psychológie - tam už sme celkom v tmavom stredoveku povier a bezcenných fráz.
Autentickost je len sama pre seba - interpersonálne neexistuje. Niečo ako subjektivita a objektivita - objektivita je totiz len životaschopná samo sa rozmnožujúca subjektivita... Každá má svoj čas a priestor, alebo znovuobjavenie v cykle rôznych právd
Najlepší príklad arogancie náboženského myslenia je, keď uhlíkový mech, obsahujúci takmer len vodu, sediaci na hrudke železokremíkoveho prachu krúžiacej okolo nudnej trpasličej hviezdy v malej galaxii v nevkusnom predmestí (nášho) galaktického zhluku - sa pozre na oblohu a povie:
"To všetko tu bolo vytvorené preto, aby som ja mohol existovať!"
Podľa védanty treba urobiť jediné - odstrániť neznalosť vlastnej prirodzenej podstaty. Toto nemožno dosiahnuť štúdiom, ani prácou, ani jógou, ale len priamym poznaním.
Človek je božský, slobodný a vždy jednotný s absolútnom. Len na to zabúda a identifikuje sa s mechanickou hmotou, ktorá sama je len deformovanou projekciou absolútnej informácie.
Oslobodenie je zbavenie sa neznalosti, človek nežije viac v ohraničujúcich konceptoch, ale identifikuje sa s večným neduálnym pokojným abstraktom.
