Všetci dnes vieme, že myseľ sa delí na vedomie a podvedomie. Rovnako vieme, že spoznanie tohto protikladu bolo oslavované rôznymi takzvanými psychologickými školami Západu len nejako pred sto rokmi.
Človek používa rôzny slovník a jazyk. Aj svoj, aj cudzí. Raz za čas ho mení podľa toho, ako dozrieva a abstrahuje od zbytočnosti a hnusu. Teraz je čas si zas vyjasniť niektoré pojmy.
Všeobecná mienka je, že táto periférna myseľ znamenala pre človeka dobro a pokrok. Pravda je ale tá, že aj keď je to z určitých dôvodov výhoda, na druhej strane je to nový neharmonizovaný prvok, pravdepodobne so závažnými následkami.
Toto, dámy a pánové, vysvětluje, proč já shledávám starověké evropské (neandrtálské) náboženství tak důležitým. Každé jiné náboženství na této planetě je jen nesprávnou interpretací a mylnou představou náboženství starověké Evropy a někdy dokonce také jeho překroucenou, zlověstnou, zvrácenou a pošpiněnou verzí.
Sa tu objavili určité úvahy o únave a znechutení, tak to chcem zachytiť do kroniky. Lebo veru, ako vieme, platí zákon zachovania energie, nič na svete nie je zadarmo a týka sa to aj mentálnej-životnej energie.
Kde bolo, tam bolo, bola jedna krajina, v ktorej sa veľmi ťažko žilo. Veľa sa kradlo, prepadávalo, ba dokonca i vraždilo. Kedysi však horel v tej zemi oheň šťastia a hral dúhovými farbami. Kto si ním pripálil sviecu, priniesol radosť všade, kam dopadlo jej svetlo. A kto si ním zakúril v kachliach, mal doma teplo, pohodu a pokoj.
Existuje taký pojem, že "blúdivý prúd". Ani neviem, čo to presne znamená - ale možno si to predstaviť, určite nesprávne, ako prúd, ktorý nie aby ako každý normálny náboj sa čo najrýchlejšie niekde vybil, ale behá si v nejakom materiáli, kadiaľ sa mu zachce. Možno niečo ako guľový blesk.
Největší strach nemáme z toho, že jsme neschopní. Největší strach máme z toho, že jsme nepřemožitelní. Je to naše světlo, ne temnota, co nás nejvíc děsí.
Když se dítě narodí, má neomezené možnosti. Jakmile však přijme názory společnosti a začne se vyvíjet jedním směrem, jeho možnosti ubývají. Dítě přichází na svět mnohorozměrné, ale dříve či později se začne rozhodovat, čím bude a my mu v tom pomůžeme, aby se stalo někým.
Ľudstvo možno typologicky deliť podľa rôznych parametrov. Často sú to síce delenia podobné viac astrológii, ako nejakému praktickému systému, ale čo už, aspoň niečo.
Autentickost je len sama pre seba - interpersonálne neexistuje. Niečo ako subjektivita a objektivita - objektivita je totiz len životaschopná samo sa rozmnožujúca subjektivita... Každá má svoj čas a priestor, alebo znovuobjavenie v cykle rôznych právd
Podľa védanty treba urobiť jediné - odstrániť neznalosť vlastnej prirodzenej podstaty. Toto nemožno dosiahnuť štúdiom, ani prácou, ani jógou, ale len priamym poznaním.
