Človek používa rôzny slovník a jazyk. Aj svoj, aj cudzí. Raz za čas ho mení podľa toho, ako dozrieva a abstrahuje od zbytočnosti a hnusu. Teraz je čas si zas vyjasniť niektoré pojmy.
Všeobecná mienka je, že táto periférna myseľ znamenala pre človeka dobro a pokrok. Pravda je ale tá, že aj keď je to z určitých dôvodov výhoda, na druhej strane je to nový neharmonizovaný prvok, pravdepodobne so závažnými následkami.
Sa tu objavili určité úvahy o únave a znechutení, tak to chcem zachytiť do kroniky. Lebo veru, ako vieme, platí zákon zachovania energie, nič na svete nie je zadarmo a týka sa to aj mentálnej-životnej energie.
Kde bolo, tam bolo, bola jedna krajina, v ktorej sa veľmi ťažko žilo. Veľa sa kradlo, prepadávalo, ba dokonca i vraždilo. Kedysi však horel v tej zemi oheň šťastia a hral dúhovými farbami. Kto si ním pripálil sviecu, priniesol radosť všade, kam dopadlo jej svetlo. A kto si ním zakúril v kachliach, mal doma teplo, pohodu a pokoj.
Největší strach nemáme z toho, že jsme neschopní. Největší strach máme z toho, že jsme nepřemožitelní. Je to naše světlo, ne temnota, co nás nejvíc děsí.
Ľudstvo možno typologicky deliť podľa rôznych parametrov. Často sú to síce delenia podobné viac astrológii, ako nejakému praktickému systému, ale čo už, aspoň niečo.
Autentickost je len sama pre seba - interpersonálne neexistuje. Niečo ako subjektivita a objektivita - objektivita je totiz len životaschopná samo sa rozmnožujúca subjektivita... Každá má svoj čas a priestor, alebo znovuobjavenie v cykle rôznych právd
Najlepší príklad arogancie náboženského myslenia je, keď uhlíkový mech, obsahujúci takmer len vodu, sediaci na hrudke železokremíkoveho prachu krúžiacej okolo nudnej trpasličej hviezdy v malej galaxii v nevkusnom predmestí (nášho) galaktického zhluku - sa pozre na oblohu a povie:
"To všetko tu bolo vytvorené preto, aby som ja mohol existovať!"
Podľa védanty treba urobiť jediné - odstrániť neznalosť vlastnej prirodzenej podstaty. Toto nemožno dosiahnuť štúdiom, ani prácou, ani jógou, ale len priamym poznaním.
