buheh

authenticated user,autor

texty

Bratia a sestry, viete, že som Vás nikdy o nič neprosil. Ale tentoraz Vás zúfalo prosím o pomoc. Pomôžte mi nájsť odpoveď na otázku, ktorá ma trápi už niekoľko rokov, a to čoraz viac. V noci sa budím spotený, nepomáha už ani ríbezliak.

Moc je schopnosť dosiahnuť požadovaný výsledok, najmä ovplyvňovať činnosť a správanie ľudí – zhruba takto znie podstata jej definícií.

Toto je veľmi zaujímavá otázka, ale odpoveď je zrejme zložitejšia.

Niekde skapal, niekde neskapal. Niečo skapalo a niečo neskapalo dodnes, a niečo ani nikdy neskape.

Z dobre informovaných zdrojov presiakla absolútne šokujúca informácia o rasizme a xenofóbii na Slovensku.

Je to jeden z najvplyvnejších svetových miliardárov, to vie každý. Dobre, ale kto to je naozaj? Američan? Niektorí hovoria, že je pôvodom z Maďarska, iní veria naozaj šialenej konšpirácii, že je vraj Žid a v praxi realizuje sionistické plány na ovládanie celého sveta. Taká blbosť.

Pravda je však úplne iná. Tento človek pochádza z Molvánska, z mesta Bardjov, a dokonca sa jeho fotografia dostala aj na titulnú stranu knihy – sprievodcu po Molvánsku zo svetoznámej edície Jetlag. Povráva sa, že je aj autorom molvánskej hymny, ktorú si môžete vypočuť tu:

Kvalitné správy tvoria základ modernej informačnej spoločnosti. Vytvárajú názory ľudí, volebné preferencie...

Oni to tí diktátori tak skrátka majú: keď sa zdá, že im už nič nehrozí, tak pochytia neodbytné nutkanie vykonať nejaký škandalózny chemický či iný neakceptovateľný čin, ktorý pobúri tz

Ani som dnes nechcel písať, je taký pekný deň a toľko iných vecí by bolo treba robiť... ale nedalo mi to, no nenechám si vyvaliť bok.

Bratia a sestry, keď som kedysi zamlada robil v Babylone archeologický výskum, vykopal som tam zvyšky hodín z Babylonskej veže.

Z času na čas sa objavujú v diskusiách argumenty, že ten alebo onen politik, tým že má príliš protisystémové názory, ohrozuje ekonomiku krajiny a životnú úroveň ľudí.

Máme za sebou fchancúske voľby. Boli učebnicovou ukážkou technológie zvanej demokratické voľby. Nahnevaný a podvedený národ silne cíti, že je v ohrození. A napriek tomu nepriateľ, predstaviteľ záujmov cudzej veľmoci tie voľby jasne vyhral.

Tak je tá Európska únia dobrá vec alebo nie? Opäť sa tu zjavili úvahy na túto tému, tak si teda otvorene povedzme ako to vlastne je.

Som sa onehdá dostal k akýmsi zaprášeným knižkám. Jednu som otvoril a padol mi zrak na riadky, ktoré prikladám. Je to z novely Povětroň od Karla Čapka. Nositeľ Radu T. G.

Prepáčte mi, ale tomuto som naozaj nevedel odolať. Dúfam že ma riaditeľ tohto skvelého portálu s týmto príspevkom nevyrazí, ale ja som sa fakt skvelo bavil. Prevzaté z portálu Topky.sk zo dňa 27.01.2014 05:00

 

Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne. Povedal nejaký Angličan. Je to v podstate len rozvinutá myšlienka istého Američana, ktorý tvrdí, že čo sa môže pokaziť, sa aj pokazí.

Kedysi aj náš pán premiér spomínali tretiu cestu. Ba dokonca sa mi čosi marí, že sa aj jeho strana jeden čas tak volala: Smer – tretia cesta. Už tú tretiu cestu nespomína, asi na ňu pod dojmom štedrých sponzorských darov po prvej ceste zabudol.

Syfilis je nepríjemná choroba. Najčastejšie ju dostanú ľudia, ktorí podľahnú nestriedmosti, stratia morálne zásady či zábrany. Potom ako sa nakazia, zdanlivo sa nič také strašné nedeje – čosi nie je v poriadku, ale vlastne všetko ide ďalej. Až o dlhší čas sa ukážu skutočné následky nákazy.

Vraj im hekeri ovplyvnili výsledok volieb.

Buhehe. Keby to nebola taká drzá nehoráznosť, tak by to bola ale fakt sranda, bžunda, alebo, ako hovorieval Grigoriy, prča.

"Systém je dobrý, to len (v poslednom čase) nejakí zlí ujovia "kradnú" a preto je národ bez zdrojov, bez istoty a bez budúcnosti." Nad touto mantrou rôznych komunálnych a mediálnych matovičov som sa rozčuľoval ešte za čias reálneho socializmu.

Zvieratká v lese sa sťažovali na rôzne problémy s bývaním: že veverička má dieru až celkom hore na strome a pri nosení orieškov sa veľmi nabehá, že zajac odmieta pridelený erárny byt po tchorovi, žaby sa sťažujú, že bocian

Všetky ríše, všetky civilizácie v konečnom dôsledku stoja na nejakej abstraktnej myšlienkovej konštrukcii. Je len vecou terminológie, či to nazveme mytológiou, ideológiou, náboženstvom, tradíciou, legendou.

Genografia je veda, ktorá skúma strom príbuznosti ľudských populácií na základe porovnávania genetického materiálu desaťtisícov jedincov z celého sveta.

Prišlo mi mailom, tak sa chcem podeliť o pekný článok:

 

Sme zaostalí a je to super! 

To sú tí, ktorí nám hovoria, že máme v oku smietku.

Na prvý pohľad až udivuje, aké vytrvalé sú niektoré falošné mémy, napriek tomu, že sú zjavne nelogické či neetické. Lenže pri živote ich drží nie logika, ale prirodzené psychologické mechanizmy – logike navzdory.

Takže strýčko Sam nám na jar priniesol ďalší mediálny hit na tému „politici kradnú“.

Tvrdenie, že sa nás ľudí na túto planétu zmestí ešte viac – to je jeden z najjedovatejších škodlivých mémov, aké nám ktosi podsúva. Je to jedna z kľúčových súčiastok diabolského podvodu, v ktorom žijeme.

Obrezané mediálne slniečka nám hovoria: musíte vyznávať európske hodnoty, lebo inak ste xenofóbi, fašisti, ľudský odpad nehodný čo i len opľutia.

V našich milovaných pluralitných a neviditeľnou rukou trhu vlastnených a riadených médiách nám pravidelne podsúvajú termín „prepadnutý hlas“.

Čo sa môže pokaziť, sa aj pokazí,“ hovorí starý Murphy a lord Acton dopĺňa špeciálnu obdobu tohto tvrdenia pre oblasť spoločenskovednú: „Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne.“ Počas stáročí skoncentrovaná svetovládna moc mala nespočet príležitostí sa

Ešte pred pár rokmi by nikto neveril, že sa niečo také môže stať: Európu, druhý najstráženejší svetadiel, chránený slávnou schengenskou hranicou a najmodernejšou technikou, zaplavili miliónové nekontrolované húfy bezprizorných votrelcov.

Médiá nás strašia a bedákajú: Slovensko (a celá Európa) starne, čiže vymiera, nebude mať kto pracovať na tých, čo ostanú.

Supernechutnou mediálnou gebuzinou, ktorú budeme najbližší rok voľky-nevoľky papať, je prdvolebná brainwashingtoniáda 2016. Viem, voľby sú ešte ďaleko, ale psychológovia vedia, že kašu treba začať podávať už teraz.

Keď si pustíte televízor a otvoríte noviny alebo hocičo iné, tak sa odvšadiaľ na vás vyvalí názor mediálnych samsonov na Grécko, že a) sami si zavinili svoj dlh, b) lebo mali vysoké dôchodky, a c), že to teraz musia zahraničným banksterom zaplatiť. 

Každé štyri roky si zvolíme našich volených zástupcov. Alebo, presnejšie povedané, v televízii nám vždy povedia, koho sme si zvolili – ja som to totiž nekontroloval, ani nikto, koho poznám.

Grécko má nového ministra financií. Volá sa Tsa Lakatos alebo tak nejako a takto vyzerá jeho podpis.

Prešiel rok od návratu Krymu do láskavého objatia Matičky Rusi. Počas toho roku sme boli intenzívne kŕmení jedovatou mediálnou kašou o tom, ako Rusko násilím „anektovalo“ ukrajinský Krym. Preto by bolo možno na mieste si zopakovať fakty o tejto záležitosti.

Drahí bratia a sestry, v dnešnej mojej nedeľnej kázni obrátim pozornosť k ďalšej z radu tisíckrát opakovaných lží, ktoré sme si napokon osvojili ako písmo sväté. Že Európa vymiera, lebo má nízku pôrodnosť. A že teda logicky potrebujeme nejaké to multikulti občerstvenie.

 

Nielen imigrantská téma je plná mediálnych nášľapných mín. Tak napríklad obľúbený rok 1968, o ktorom sa tu nedávno hovorilo – tam je ich tiež dosť.

Kúzelníkov trik spočíva zväčša v tom, že obete sa sústredia na niečo úplne iné, než je samotné jadro pudla.

Všetci o tom hovoria, všetci sa pýtajú. Tak čo, je tam alebo nie je? Ako v prípade takmer všetkých verejne široko debatovaných tém, aj táto otázka je v skutočnosti mimo misu.

 

 Kdesi vo vesmíre bola raz jedna planéta. Celá bola zaplavená oceánom, boli na nej iba dva veľké ostrovy. Na jednom z týchto ostrovov sa postupne vyvinula civilizácia. Boli tam krajiny s mestami i dedinami, polia i lesy, ľudia dobrí aj zlí. Nevedeli, že okrem ich ostrova je na planéte ešte iný ostrov. Až jedného dňa sa odvážni moreplavci vybrali na objaviteľskú plavbu a tento druhý ostrov objavili. Zistili, že je tam rovnako pekná príroda ako na ich ostrove, ale že tam žijú iba nejakí jednoduchí domorodci. A tak sa tam potomkovia smelých objaviteľov usadili.

Je tu akásik uhorková sezóna. Tak mi dovoľte, bratia a sestry, podeliť sa s Vami o moju dnešnú nekorektnú a poburujúcu nedeľnú kázeň na tému žoldnieri.

Stránky

komentáre

buheh

Treba to rozlišovať. Buď stvoríme naozajstný život, alebo je to len technológia, ktorá sama osebe nie je nebezpečná – nebezpečná je len v rukách ľudí, ktorí by ju použili ako zbraň.

A nepochybne je to obdivuhodný výtvor ľudského ducha, isteže.

Ľudstvo už vymyslelo toľko spôsobov ako sa zničiť, prípadne aj spolu s celou planétou (atómové bomby, biologické zbrane, genetická katastrofa a teraz už možno aj tá umelá inteligencia), že už človeku ostáva len spomenúť si na staré príslovie: ak mi je súdená šibenica, neutopím sa.

buheh

...s tým slovom opatrne.

Ja neviem. Nemám ani šajnu o tom, ako to môže fungovať, pre mňa je zázrakom aj obyčajná mašľa na topánke. Ale necháva ma to chladným, vnímam to len ako víťazstvo jednej technológie nad druhou, jednej sústavy matematických rovníc nad inou. Kým sa tie mašinky po veľa generácií nebudú replikovať samy, kým nebudú ich potomkovia sami osídľovať nové priestory a ruvať sa s prírodou a sami so sebou o prežitie v reálnom svete, tak sa na ne pozerám len ako na hračky, ktoré nie sú žiadnou konkurenciou pre živé tvory.

Život je z biologického hľadiska sústava energetických gradientov, akýsi mnohostupňový vodopád roztáčajúci množstvo na seba naväzujúcich koliesok. Vyrobiť umelý život znamená vyrobiť tú sústavu kompletne, od dlhodobého a spoľahlivého zdroja energie (slnečné svetlo?) až po kompletnú recykláciu všetkých medziproduktov a odpadov bezo zvyšku. Inak to nie je život, ale iba polofunkčný model.

Ale ak hovoríme o potenciáli nejakej umelej inteligencie napríklad vyhubiť ľudstvo, tak to dozaista je reálne. Nadšenci, ktorí na tom pracujú, to nepochybne dokážu, držme im palce.

buheh

aby som Ti urobil radosť.

buheh

práve.

buheh

ako tomu hovoríme u nás v Orechovej Potôni. Myšlienky sú tam vo všehomíre zavesené ako na ulozto.sk a keď máš nastavené wifi, tak si stiahneš, čo potrebuješ, rýchlosťou záblesku. Ale taktiež musíme dávať pozor na to, čo tam na oplátku zase my všetci uploadujeme.

Ďakujem za milé povzbudenie!

Pravda... čo je pravda? Existuje Vedenie, poznanie, múdrosť. A potom sú konkrétne informácie. O tom celý čas hovorím. Zmúdrieť sa dá, a človeku môže byť úplne jasné, ako to na tomto svete chodí. A nepotrebuje k tomu ani konkrétne informácie. Mnoho ľudí už pred nami umrelo bez toho, aby vedeli, že sa zem otáča okolo slnka, a pritom našli životnú múdrosť, pochopili tie dôležité zákonitosti, ktorými sa veci riadia.

Neviem či mám dobré srdce, dávno som nebol na EKG. Moja duša, tak ako každá iná, sa snaží ťahať za svetlom, a pritom zápasí s nástrahami samsáry a karmy. Ako každá. Ako spieva Vlasta Rédl: "srdce na dlaních jsou tak stejná, až darmo to střídat".

To, že nevieme a nikdy nebudeme naozaj vedieť, koľko presne tých zloduchov je, ako sa volajú a koľko poschodí celá tá stavba má, neznamená, že nerozumieme, o čo v princípe ide.

buheh

že mapy sú pre cestovateľa zbytočné, že oči netreba, že poznanie je bezcenné, tak by som si nevybral vanilkovú a pistáciovú, ale povedal by som, že si zmrzlinu neprosím.

Práveže ako celok je to všetko až príliš "vsjo jasno", ako som sem napísal nedávno. Ale to neznamená, že máme sami seba klamať a nepriznať si neistotu, keď sú informácie o konkrétnom probléme nedostupné, protichodné či inak nespoľahlivé.

buheh

hovoril som snáď o tom, že sa cítim trápne? Ide iba o to, že o každej sprostredkovanej, ale dokonca aj bezprostrednej zmyslovej informácii sa dá pochybovať. Nikdy nebudeme môcť stopercentne povedať, že Vesmír má 14 miliárd rokov, hoci o tom môžeme byť na základe rozumných meraní a logických úvah presvedčení. A tak isto je to aj s našimi volenými zástupcami. A nielen s nimi. Môže si byť človek na 100 percent istý, že ho manželka nepodvádza?

V tom čo som napísal nebola žiadna skepsa, to je prosto tak: nebudeme mať nikdy žiadne záruky, že náš názor je správny. Ale to je život, vždy to tak bolo.

buheh

tak by mohli do Jeruzaléma pre istotu presťahovať aj to z Hviezdoslavovho námestia. Aj s protitankovými zátarasmi, zídu sa im. Načo by mali u nás ešte aj ambasádu, keď tu majú kvalitnú štruktúru diaľkového riadenia na všetkých úrovniach a ostatné mimovládky.

buheh

.

buheh

Odkedy sa zaujímam o veci medzi nebom a zemou, táto otázka patrí medzi tie, na ktoré by som najviac chcel poznať odpoveď. A myslím, že nie som sám. Ale viem aj to, že spoľahlivú a vyčerpávajúcu odpoveď nikdy nedostaneme. Môžeme iba predpokladať, pričom pracovných verzií je celé spektrum:

a) boh
b) vesmírne sily dobra
c) utajený múdry vládca
d) utajená skupinka mudrcov
e) hmlistá skupina niekoľkých desiatok, stoviek či tisícov príslušníkov "elity"
f) národy prostredníctvom svojich volených zástupcov :D)))) (musíme sem dať aj túto bizarnú teoretickú možnosť, nech je to kompletné)
g) nikto
h) politici
i) utajená skupinka retardovaných degenerátov
j) šedá eminencia diktátor
k) satan

Ja si dám vanilkovú a pistáciovú.

buheh

že v rámci multikulti svetlej budúcnosti by sa mohol zmeniť aj jednotvárne belošsko-európsky vzhľad našich miest. Vidíme, že trápne malé bariéry sú na figu. Tak by sme sa mohli inšpirovať napríklad demokratickým Izraelom, ktorý v rámci multikulti spolužitia s Palestínčanmi aplikuje namiesto drobných kvádrov elegantné a robustné betónové múry. Myslím že by to pekne dotvorilo multikulti atmosféru vianočných trhov, keby taký trh bol obkolesený israeli-style fashion múrom hore s ostnatými drôtmi. (Veď aj sám pán Ježiš mal tam hore ostnatý drôt, tradícia nepustí.)

A z reproduktorov na tom múre by mohol spevať zbor malých muezzínikov vianočné koledy. Päťkrát denne. Halelujá! Aláhu akbar!

Musíme sa oslobodiť od xenofóbnych stereotypov a nechať sa inšpirovať a obohatiť druhými kultúrami!

buheh

ale po slniečkarsky sa to povie "extrémista".

buheh

tie protitankové zátarasy už pomaly budú potrebovať úplne všade, obávam sa.

Mimochodom, k tejto téme sa hocí citát od Ariela Šarona, ktorý tu iste už niekedy bol, ale pre istotu:

"Amerika, to sme my Židia, a Američania to vedia."

...Dobráci sme. Aj babráci, a napokon aj žobráci. Ale to nevadí, evolúcia si to už preberie.

buheh

Dal som do gúglu vyhľadať slovné spojenie "sustainable growth". Našlo mi to 5 600 000 odkazov. Až tak veľa ľudí má zmysel pre tento druh morbídneho humoru. Zaslúžia si takíto ľudia snáď niečo lepšie ako imigrantov a šaríju?

buheh

Veľa zaujímavých súvislostí. Ale odkaz je stále ten istý. Všetky podobné rozhovory s múdrymi ľuďmi majú spoločný refrén: ak hneď (my, Homo Sapiens) zaradíme spiatočku, ešte je šanca na to, aby sa svet vrátil do normálneho stavu.

Realita je taká, že namiesto spiatočky dávame plný plyn dopredu.

buheh

ďakujem. Myslím, že to podstatné tu bolo povedané. Ja som pôvodne riešil len jeden, z kontextu vytrhnutý aspekt celej veci, samozrejme že tých, aj oveľa bezprostrednejších vplyvov a súvislostí je oveľa viac. Záver je jasný, a nijako nie objavný: ako sa do lesa volá, tak sa z neho bude ozývať. A to, čo sa v tejtokrajinke nazýva lesným hospodárením, je v skutočnosti väčšinou čistým barbarstvom.

Bolo by však dobré, aby sme si my, pozostalí, uvedomovali, že zelená agenda nepatrí slniečkarom ani korporáciám. Nemali by sme na ňu rezignovať, napriek tomu, že nám ju ukradli. Tak ako nám ukradli a spotvorili aj všetky ostatné dobré myšlienky, ako myšlienku o nevykorisťovaní človeka človekom, myšlienku spravodlivého súťaženia, myšlienku národnú, národne-socialistickú, demokratickú, atď.

Pravdaže, teraz sú pred nami aktuálnejšie hrozby. Ale nemali by sme zabudnúť ani na les, aby sme raz mali kam utekať pred kultúrnym obohatením hordami cudzokrajných lekárov, atómových fyzikov a iných vykonávateľov práva šaríja.

buheh

viacmenej súhlasím. Ale stále som nedostal odpoveď na principiálnu otázku, širšie poňatú, než len v súvislosti s pomermi v našej otrokárskej provincii. Ide o to, či vôbec ľudské "hospodárenie" v lese, spočívajúce v dlhodobom narúšaní materiálovej bilancie, je možné vnímať aj inak než ako primitívne drancovanie a nivočenie (len žiaľ na rozdiel od iných oblastí, tu trvá dlhší čas, kým sa ukáže výsledok v plnej kráse).

Ale vlastne, možno podstatou Tvojej odpovede bol odstavec "Podstata problému je v inom - ľudia nechápu, že mŕtve nevyťažené stromy sú absolútne normálna prirodzená súčasť ekosystému. A lesníci to ani nechcú pochopiť, lebo im to nevyhovuje. Ich záujmom je vytrieskať z dreva čo najviac peňazí. Po nás potopa."

buheh

ono to celé vôbec nemá znamienko plus ani mínus. Rovnako dobre by sme sa mohli z toho všetkého tešiť. Aj z toho, že náš druh opice, ktorý si hovorí rozumný, sa ako celok správa rovnako idiotsky ako tá najposlednejšia baktéria či pleseň: jedinú planétu, ktorú má, sa snaží čím skôr a čím dôkladnejšie vybývať, spustošiť a nadobro zničiť. Ale tak to je v poriadku, tak to Vesmír zariadil. Veď je to veselé... rehotajúce sa opice, ktoré si pília konár pod sebou. Kto sa nikdy nezasmial na Laurelovi a Hardym, keď spadli do priekopy alebo dostali tortou do tváre? A toto je snáď menšia prča?

A možno sa to s ľudstvom neskončí tak rýchlo a tak zle: menšia (niekto by sem možno napísal že svetlejšia, ale ja to nenapíšem, lebo som politicky korektný a ctím zákony) a evolučne nádejnejšia časť nášho druhu si čiastočne uvedomuje svoje správanie a možno, keď bude naozaj zle, zmobilizuje sa k nevídaným akciám, aby nejaké skupinky prežili, aby mohli v evolučných radovánkach zas pokračovať – v niektorých prípadoch to príroda tak občas urobí. Možno im príroda pre istotu zoberie ten šialený a nebezpečný nástroj, ktorý nosíme v prednej časti mozgovne, a namiesto toho im dá niečo iné, menej bizarné a užitočnejšie, napríklad žiabre alebo parohy.

Golo je pekný, je to náš brat. Ale nie je od nás múdrejší (a v podstate ani hlúpejší). A aj on má dušu, takmer rovnakú ako my.

buheh

Vesmír je to najpodivuhodnejšie čudo, aké si len možno predstaviť. Vlastne, predstavovať si môžeme všeličo, skutočnosť je aj tak ešte nekonečne viac podivuhodná. Sme deti bohov, sme nositelia ducha, duchovna, duší. A popri tom sme len rehotajúce sa opice. Zdá sa Ti, že sa to vylučuje? Nuž, to je len jedna z mnohých podivuhodností tohto vesmíru...

buheh

že nie sme nič iné, než premnožená a premúdrená tlupa primátov, ktorá skúša evolučne nový spôsob ako vydrbať so svetom (prírodou, potravným reťazcom, genetikou, zákonmi populačnej dynamiky, zákonmi karmy a iných jemných harmónií univerza a ešte nejakými ďalšími vecami).

Čiže áno, rozdelil si to správne.

buheh

priamo z Turčianskeho Svätého Martina raz povedal, že donedávna bola doba estetická, kdežto teraz je doba anestetická. To je celkom pekná slovná hračka. Nielen že ľudia sú nakazení opakom estetiky, čiže nechutnosťami, ale súčasne sú znecitlivení, zombifikovaní otupujúcim anestetikom. Nevnímajú rozdiel medzi živým a mŕtvolným, lebo sami sa menia na zombie a vôbec o tom vo svojej narkóze nevedia.

buheh

Ja by som pridal ešte štvrtý spôsob, a síce ten, ako sa na bibliu pozeráme my bieli európski ateisti: je to zbierka plesnivých semitských pičovín, ktoré už napáchali dosť škôd na to, aby sme sa nimi ale fakt už konečne prestali zapodievať.

buheh

v dnešnej dobe produkuje v priemere čoraz nekvalitnejšie kádre a je úplne jedno, či humanitné alebo prírodovedné. Taký je môj pocit, samozrejme subjektívny. No možno to je také klasické starecké "keď my sme boli mladí, všetko bolo lepšie".

Ale ak zamladi človek študuje exaktné vedy, neskôr môže svoje poznatky zovšeobecňovať a filozofovať z pozície určitej životnej múdrosti. Naopak mi príde menej pravdepodobné, že by sa človek po štúdiu humanitných vied dokázal úspešne v neskoršom veku preorientovať na kariéru technika, lekára, prírodovedca... ale tým naozaj nechcem zhadzovať humanitné vedy ako menejcenné. Prosto to vnímam asi tak, ako to povedal ktorýsi klasický filozof: že filozofii by sa človek mal venovať až po štyridsiatke.

A, ako mladý človek, neber to osobne – našťastie ozajstná intelektuálna kvalita do značnej miery naozaj nie je vecou veku ani vzdelania, a ako som napísal, duša úprimne túžiaca po pravde, nakoniec vždy naplní svoj potenciál (ak má v živote šťastie).

buheh

by nemali mať volebné právo napríklad naturálni ľudia a priori odmietajúci civilizáciu ako takú. No ale čo ak je predsa len najsprávnejšou cesta "všetko zle, naspäť na stromy"? Kto to posúdi? Ak vylúčime z demokracie extrémne názory, dostaneme totalitu spoľahlivejšie než keby sme im dovolili slobodne prekvitať...

buheh

a áno, stredná škola by mala ľuďom dať určitý prírodovedný a exaktne-vedecký základ. Hoci v praxi (najmä nášho dnešného demokratického školstva) to je nedostatočné. A žiaľ, stretol som veľa ľudí, ktorí, napriek humanitnej vysokej škole a pomerne vysokému intelektu, boli v podstate obmedzenci, lebo im, aspoň tak som to vnímal ja, chýbalo akési ukotvenie v reálnom fyzickom svete.

Každá veda, ktorá nepracuje s konkrétnymi, fyzicky ohmatateľnými objektmi, pri ktorej bádateľ nenaráža každodenne na úskalia, kostrbatosti a podivuhodnosti fyzickej reality prírody, sa stáva len čistou abstrakciou. A to potom formuje myseľ človeka určitým spôsobom. Na jednej strane sa rozvíja tvorivá schopnosť pracovať a vnímať v abstraktnom priestore, ale na druhej strane, povedal by som dokonca, že to spôsobuje určitú degeneráciu, pokiaľ ide o zapracovávanie prvkov z reálneho fyzického sveta do týchto abstrakcií. Z časti týchto ľudí sa potom stanú neukotvení drístači o niečom, o čom vlastne nemajú šajnu.

Ale jasné, talentovaná duša túžiaca po pravde si svoju cestičku nájde. Chcel som len zdôrazniť, že z "tréningového" hľadiska je lepšie, keď v mladosti človek natrénuje, aby na starobu mal vybudované základy.

buheh

Pekne povedané. Súhlasím s Vami oboma, spoločnosť nemôže existovať bez spoločenskovednej nadstavby, tak ako človek nemôže existovať bez hlavy. Ale napriek tomu sem napíšem moje presvedčenie, ktoré asi mnohých pohorší: som toho názoru, že najhoršie, čo môže človek svojmu talentovanému dieťaťu urobiť, je nechať ho po strednej škole študovať humanitné smery bez toho, aby najprv dostalo základy z "tvrdých" vied. Mladý človek by sa mal najprv "dotknúť zeme", skôr než "vyletí ku hviezdam".

buheh

že toto tu už možno niekedy bolo, ale keďže je to stále aktuálne, pre istotu prikladám. Je to ohnivý prejav arabského duchovného, ktorý hromží na svojich, že sú leniví a sprostí:

https://www.youtube.com/watch?v=CIYJXcCT_Uk&feature=youtu.be

buheh

Čím "mäkšia" je forma moci, tým je moc v konečnom dôsledku väčšia. Veď to napokon hovoria mnohé učenia, od starých Číňanov až po DVTR. Voda časom zničí aj skalu...

Čím neviditeľnejšie je jej pôsobenie, tým je moc trvácnejšia. Preto tým účinnejšie sú inštrukcie, ktorými sa riadime, čím nenápadnejšie ich máme zabudované v sebe.

Neviditeľnosť, anonymita, to je základný predpoklad skutočnej dlhodobej moci každej skupinky jej nositeľov. Diktátor, o ktorom to každý vie, je diktátorom len dovtedy, kým ho neobesia. Ale tie potkany, ktoré z pozície všemocných šedých eminencií z úzadia už niekoľko storočí rozožierajú Západ a biele etniká, tie sa nikdy neukážu otvorene, a preto nikdy neprehrajú vo voľbách, nehojdajú sa nikdy na pouličnej lampe.

Teda aspoň zatiaľ to tak vždy bolo.

buheh

"V sedmém století našeho letopočtu se vynořil kočovný beduín, který převzal z křesťanství víru a naději v nesmrtelnost. Zkarikoval ji však k nepoznání, když každou odměnu a každou naději přeměnil na sexuální požitky. Zničil pramen lidského štěstí tím, že zneuctil ženu a dovolil polygamii a za součást svého učení prohlásil zničující válku proti zbytku lidstva. V základech této nauky stojí požitkářství a násilí, tj. nadřazenost brutality nad duchovními hodnotami. Mezi křesťanstvím a islámem zuří po dvanáct století válka. A dokud bezcitná, neúprosná dogmata falešného proroka budou nacházet své stoupence, nebude na Zemi nikdy mír."

(John Quincy Adams, šestý prezident Spojených států Amerických v letech 1825 - 1829)

buheh

Nebol to palácový prevrat? Sám si predsa napísal, že november 1989 bol dohodnutý hlavne na lodi pri Malte medzi Gorbačovom a Reaganom. Čo to bolo, ak nie zrada?

Vzdelanie, zdravotníctvo aj potraviny, to všetko bolo vtedy lepšie ako teraz, to si úprimne myslím. A jasné, malo to tiež kopu chýb, ale ako celok to bolo lepšie. No možno som už senilný a pamätám si zle, ale takto to vidím.

S tým pracovaním "málo a zle", to som ani tak nemyslel tých úplne dole, ale práve zlé riadenie a samoriadenie systému. Aj pre chýbajúci trhový princíp sa veci skrátka nehýbali tam, kam sa mali, a potom už bolo jedno, či ten posledný výkonný pracovník triedil šošovicu a hrach výkonne alebo menej výkonne. Ale hlbšia prapríčina toho všetkého bola práve v tom, že ľudia neboli vystresovaní, viezli sa v teplúčkom vláčiku a nemali dôvod bojovať o prežitie.

Ďalšou vecou je, že do značnej miery tá paralýza spočívala aj v tom, že ten socík nebol skutočný, taký ako podľa teórie mal byť, ale bola to viac-menej skrytá vláda privilegovaných skupín.

Výsledkom bol taký umelý svet s umelými problémami, taký polygón na opičie hry – na rozdiel od tohto, ktorý je skutočný, je to klietka s predátormi a korisťami. Netreba však nikdy zabúdať na to, že tamten systém pôvodne vznikol ako odpoveď na neľudskosť tohto systému. Nemám teraz na mysli sionistické pozadie celej globálnej hry – hovorím o reálnej sile miliónov ľudí, ktorí chceli lepší svet. Sionisti len využili tú vlnu v duchu princípu "ak to nemôžeš ovládnuť, postav sa tomu na čelo."

buheh

to je ďalší z faktorov. Nepochybne ďalším dôležitým čriepkom mozaiky je skutočnosť, že nad socializmom aj kapitalizmom sa ako duch nad vodami vznáša klanová spriaznenosť organizátorov celého tohto divadla.

buheh

Ja si myslím, že zo všetkých náboženských sviatkov je tento najaktuálnejší, rozhodne viac aktuálny než oslava zjazvenia pána, sedembodkovanej panenky, svätého cyrilometoda či iných agentov niekdajšej svetovládnej moci. Je naozaj vhodný čas, aby sme sa začali seriózne zaoberať myšlienkou na boj za skutočnú slobodu a demokraciu.

buheh

Neviem či je to pravda, či to nie je len tá povestná Putinova propaganda, o ktorej hovorieva pán Smatana. Ale ak je tá správa pravdivá, tak mi to príde ako pomerne vtipná pointa celej veci:

http://www.prvnizpravy.cz/zpravy/zpravy/soir-americke-tankery-dodavaji-b...

buheh

a různý koníčky maj, spieva sa v akejsi pesničke. Žiaľ, 90 % ľudí ešte stále nevníma (každé) voľby ako príležitosť spôsobiť problémy diablovmu mlynčeku na ľudské mäso, ale – v duchu idiotského hesla "systém je dobrý, len ľudia sú zlí" – iba ako oslavný ceremoniál náboženstva svätej Demokracie, rituál pravidelnej výmeny kádrov (ktoré, napodiv, áno, vždy znovu, aj tentoraz opäť sklamali).

A ten, kto vie rátať do viac ako do päť, vždy znovu a znovu zboku sleduje (škrípajúc zubami, fascinovane či znechutene, jak je komu libo), ako tupý býk väčšinového voličstva znovu a znovu nabieha na to isté červené súkno, zákerného toreadora s krvavým kordom ignorujúc.

buheh

kedy sa konečne my stredoeurópania ospravedlníme Turkom za to, že keď v roku 1683 tureckí imigranti prišli do Európy šíriť multikulturalizmus (a jeho osvietenú kultúru, vrátane islamu a práva šaríja), vtedy pri Viedni tunajší fašisti a xenofóbi usporiadali terorizmus a masovo zavraždili desaťtisíce imigrantov. Bolo to vrcholne rasistické a odsúdeniahodné.

Bolo by v tejto súvislosti nanajvýš vhodné, keby nielen pápež, ale aj všetci ostatní politici a politickí analytici pobozkali nohy každému jednému z potomkov vtedajších šíriteľov kultúry, islamu, pravdy a lásky a pridelili každému jeden dom, ktorý zatiaľ neoprávnene obývajú potomkovia vtedajších xenofóbov a teroristov z roku 1683.

buheh

nejako mi uniklo, že už to tu bolo.

buheh

Včera som dostal link na video, ku ktorému bol takýto (typicky západný) vysvetľujúci komentár:

V roce 1976 tým badatele Jean-Pierre Dutilleaux poprvé přišel do styku s primitivním kmenem Toulambis (Papua, Nová Guinea), jehož členové nikdy nepřišli do styku s okolním světem a ani neviděli lidi bílé kůže. Kamera zachytila vyděšenou reakci plnou zvědavosti. Naprosto nádherné a úžasné! Nenechte si ujít. Toto setkání naštěstí natočil francouzský tým. Velmi dojemné. Sledujte reakci kmene, který objevil muže s bílou pletí a světlými vlasy, včetně různých"nástrojů moderního světa'', zvědavost smíšená se strachem...

Oplatí sa pozrieť si to. Ak pre nič iné, tak už len preto, že naozaj autentických vecí nie je veľa (a pre peknú hudbu).

http://www.videoman.gr/7402

buheh

možno zafungoval, a ešte by som pre spravodlivosť k výsledkom volieb dodal, že asi funguje aj efekt uprednostnenia zvoliteľného kandidáta – napríklad taký Huďo by zrejme dostal viac hlasov, keby si mnohí nepovedali, že radšej dajú hlas niekomu, kto bude mať väčšiu šancu vyhrať.

buheh

Nemám čo dodať.

buheh

ešte niečo vtipné napísať, ale už sa nedá, zabil si. :)

buheh

vraj má tá rúra ísť z Ruska cez Nemecko a Portugalsko a odtiaľ cez Bulharsko do Bruselu, kde sa plyn naloží na loď a odvezie do Newyorku, a odtiaľ potom je to cez Prištinu a Antverpy do Rumunska už len skok.

Z hľadiska neviditeľnej ruky trhu to takto dáva perfektný eurozmysel.

buheh

že tieto odkazy nebývajú náhodné. Niekto mu chcel niečo naznačiť – ak nezmení kurz, tak...

buheh

Ľubov, človek nemusí vedieť všetko. Naozaj nie je dôležité vedieť koľko dal Fico mimovládkam, o koľko okradla Kiska štát na daniach a čo spolu robia Orbán so Sorosom za zatvorenými dverami. Dôležitejšie je mať v rámci možností dostatočne adekvátnu predstavu o tom, ako dôležité veci a súvislosti fungujú, a pritom si tým nenechať kaziť život.

buheh

Treba vytvárať statky a pridanú hodnotu pre blížnych, štátny rozpočet, migrantov, natistov a ostatných akcionárov.

A okrem toho, začem bukvy? Veď tu už je každému vsjo jasno.

buheh

ktoré deckám tlačia do hlavičiek, majú za cieľ zastrieť skutočný stav vecí. O skutočnm stave a geopolitickej situácii tejto krajiny (reč je o Česku, ale SR je to isté v bledomodrom) je teraz veľmi výstižný a inšpiatívny článok na Zvedavcovi (a je tam aj jasne povedané to podstatné k téme"jadro") – nemám rád linky, tak to sem prilepím celé:

Proč zůstáváme chudými příbuznými?

Vlastimil Podracký

Prevzaté zo:
http://zvedavec.org/prispevky/2017/10/7394-proc-zustavame-chudymi-pribuz...

Vznik a důvod přetrvávání naší relativní chudoby oproti západním sousedům je důležité pochopit, abychom se správně rozhodovali v dalším vztahu k EU, k přijetí eura či vstupu to „tvrdého jádra“.

Místo diskuse o celé problematice celého našeho „chudého příbuzného“, jehož ekonomické relace k bohatým zůstávají nezměněné při jakémkoliv hospodářském pokroku, se vede propaganda podle skupinových zájmů. Možná, že neodhadnu dobře všechny souvislosti, nicméně alespoň by tento článek měl vést k diskusi.

Struktura blahobytné západní země a vznik jejího bohatství

Jako první uvedu, že Japonsku a Německu bylo po válce mohutně pomoženo, protože se nacházely na hranicích se sovětským blokem a byly jakýmisi „výkladními skříněmi“, navíc v nich bylo komunistické myšlení nejnižší, staly se spolehlivými partnery pro americké vojenské základny, které jim zajišťovaly bezpečnost, aniž by oni museli mít armády a tím se stát znovu nebezpečnými.

Blahobytná země se vyvíjí z průmyslové země vývojem, který lze nazvat: vývoj od kvantity ke kvalitě a následně k postupné degradaci obojího. Původní průmyslová země má velkou porodnost zvláště venkovského obyvatelstva, které se stěhuje za prací do měst. Pro podřadnější práce je dost lidí a průmysl se může rozvíjet. Venkovské obyvatelstvo se postupně vyčerpá snížením porodnosti a odchodem mladých lidí do měst v důsledku mechanizace zemědělských prací. Porodnost celkově klesne a národ začne vymírat a mít nedostatek pracovníků, který se řeší nejprve imigrací z jiných zemí nebo odchodem podřadné a málo placené práce do zaostalejších zemí nebo do východní Evropy, která komunistickým režimem ztratila „strukturu blahobytné země“.

V blahobytných zemích rodiny mají „dva psy, ale jen jedno dítě“, velké procento žen děti nemá a dvě děti jsou téměř nepřekročitelný limit, se dětem dává veškerá možná péče včetně vzdělání. Je velký tlak na to, aby vystudoval obrazně řečeno „každý blb“. Zatím co dříve studovali jen vybraní inteligentní lidé (školství bylo zaměřeno na soutěž a výběr), nyní se prosazuje, aby vystudoval každý. K tomu směřují neodmítnutelné intervence přímé i politicky a ideově zprostředkované. Tím nastává intelektuální a kulturní nivelizace společnosti. To ovlivňuje celou intelektuální sféru. Najednou nejsou kvalitní lidé, nejsou myšlenky. Z tohoto stavu se odvozuje ideový relativismus a individualismus nemající místo pro kolektivní zodpovědnost, z čehož napohled vyplývá zbytečnost kvalitních ideálů a lidí. Vlastníci peněz a odborníci jsou obvykle lidé vybraní ekonomickou soutěží, jsou to lidé kvalitní jen v jednom aspektu života, mají zájem na obchodě, propagaci výrobků a fungování ekonomiky, ale fungování státu nikdo nerozumí a tržní návyky vycházet vstříc zákazníkovi, se promítají do politiky jako nihilistický populismus. Ztratila se úplně ideová diskuse a elita, která by byla schopna zaujmout vedoucí pozice, zůstává na okraji společnosti nepochopena. Relativizace hodnot zakořenila. U nás je to také tak, nejkvalitnější lidé pochází ještě z komunistické doby.

Mezitím vzniká společnost, která už nemá dělníky z domácího obyvatelstva (těmi jsou buď migranti, nebo se podřadná práce vyvezla do zahraničí – třeba do České republiky). Společnost nepotřebuje výrobu, ta se může uskutečnit kdekoliv, ale zisky jdou do blahobytné země. Důchodci chtějí svoje důchody z různých fondů investovaných ve výrobě a obchodu, peníze by měly být stabilní a tak vymírající země polyká další migranty, kteří nahrazují chybějící mladé lidi ve všech zbývajících pracích včetně služeb. Pokud se porodnost domácího obyvatelstva dostatečně nezvýší alespoň po nějaké době, pro což se nezdá napohled žádný důvod, nastane postupná etnická výměna obyvatelstva a nová kulturní epocha. To je sice už znatelně v dohledu, ale prozatím ještě nenastalo.

Tak vzniká jakési paradigma blahobytné země, kde se snoubí podnikavost, historické vlastnictví peněz, nemovitostí, ale i trhů. Toto „vlastnictví trhů je nejdůležitější“. Tradiční tržní návyky jsou vůbec podstatné.

Jak jsme se stali chudou zemí (relativně k Západu)

Země východní Evropy se vyznačují zvláštním paradigmatem: mají vyspělé obyvatelstvo přibližně jako na Západě a problémy s obnovou obyvatelstva shodnou s blahobytnými zeměmi, ale přitom životní úroveň se pohybuje od 25% do 60% svých západních vzorů. Bez jakési „domácí pracovitosti“ (lidé si vytváří mnoho věcí samozásobováním, samoslužbami a sdílením služeb v rámci rodiny a známých) by to bylo ještě mnohem méně, protože platy jsou většinou v rozmezí 20 – 40%. Tato situace je dána historicky, protože obyvatelé těchto zemí nevlastní investice a trhy. Prostě ztratily čas komunistického a postkomunistického režimu k zaujetí světových trhů a k vytvoření vlastnictví investic do význačných podniků majících nejvyšší zisky.

Dnes jen velmi málo záleží na nějaké „vzdělanosti národa“, na „pracovitosti“ apod. To jsou už zastaralé pojmy. Vzdělané lidi je možno získat ze zahraničí a pracovitost se využije v Číně, naopak je to výhodnější, ušetří se investice do vzdělání. Důležité je vlastnictví investic a trhů. Vysoké vzdělání je potřebné ojediněle, nové technologie jsou „uživatelsky orientované“ a potřebují k obsluze jen středně vzdělané lidi, kvalitní střední škola úplně stačí, podstatě techniky není potřeba rozumět (potřebujeme snad znát, jak funguje počítač nebo mobil?). Pro nás je dokonce důležitější člověk, který nedělá zrovna nějakou významnou práci, ale pracuje a platí daně, než člověk, který ze státu vyždímá zdarma vzdělání, ale uplatní ho v „blahobytné zemi“. Tak se postkomunistické země stávají jakýmisi „vzdělávacími středisky“, zaplatí vzdělání, ale ztratí nejen náklady na vzdělání, ale i lidi.

Před válkou jsme patřili mezi vyspělé země. Struktura blahobytné země byla u nás tenkrát podobná západním a při normálním vývoji bychom mohli být na úrovni Rakouska. Zničující byla železná opona, odtržení od západních trhů, ze kterých plynuly největší zisky. Trhy nebylo možno navrátit a dodnes navráceny nejsou. Vzpomínám si, jak v Moravii vyráběli sporáky pro Francii, ale neprodávali je tam. Sporáky se vyvezly do Francie za nízkou cenu a tam dostaly značku francouzské firmy, pod kterou se prodávaly. Totéž bylo s mixéry a dalšími výrobky. Peníze v takovémto případě plynou převážně do kapsy „vlastníku trhu“ nikoliv výrobci. Baťa to dobře věděl, ve svém prvomájovém proslovu v r. 1928 pronesl, že musí odstranit „velkoobchodnickou spekulaci“. On jako vysoce produktivní výrobce obuvi by vydělával peníze obchodníkům, kteří by kupovali od něj levně boty a draho prodávali. Proto přistoupil k výstavbě obchodních domů a obchodu v každé obci. Vydělával potom na obchodě, kterým mohl zaplatit mechanizaci práce v jeho továrně.

Vůbec nejhorším artiklem vzhledem k výdělkům jsou subdodávky. Košile se vyrobí u nás a knoflíky v Rumunsku, ale německý konečný výrobce knoflíky přišije, dá na košili svoji vizitku, a prodá ji za několikanásobnou cenu než je prostý součet ceny košile a knoflíků, a to všechno proto, že je „vlastníkem trhu“. Mnohdy to prodá nazpět u nás nebo v Rumunsku a vyřadí i našeho výrobce, který by stejným způsobem košili zpracoval, protože obchody obvykle chtějí „známou značku“ a nemají důvěru v ty, kteří nejsou „vlastníky trhu“. Ale nemysleme si, že vzdálenost od zákazníka je podstatná, nikoliv, podstatné je, kdo je vlastník a manažer. Vždyť montovny jsou opět jen zaměstnáváním laciné pracovní síly. Vlastníci jsou v zahraničí a jim plynou zisky z výroby i obchodu. Všechno to jsou pro nás jen jakési „podřízené práce“ bez velké přidané hodnoty. Vlastnictví je podstatné, ale jen tenkrát, když je (jako u Bati) spojeno s „vlastnictvím trhu“.

Po pádu komunistického režimu se už s tím nedalo nic dělat. Ztratili jsme i východní trhy, protože všichni kupovali západní zboží, které bylo konkurenceschopnější (někdy ani nebylo kvalitnější). Západní firmy obsadily trh a ještě více zbohatly, zatímco my jsme byli jenom „zachráněni“. Hlavní podíl na tom měli zákazníci a jejich přesvědčení. Potom přišly banky a obchodní řetězce. Naše firmy byly podfinancované, privatizace byla mnohdy spojena se zmatky, propouštěním lidí apod. Naši lidé se zařadili do prodeje zahraničního zboží, protože tam nejvíce vydělávali. Za takových okolností se samozřejmě cizí kapitál „zmocnil trhu“ a některých našich podniků. Cizí kapitál dobře ví, že nemůže jenom prodávat zahraniční výrobky, brzy by totiž lidé v takové zemi neměli za co kupovat. Musí je i zaměstnávat a tak se pomalu vytváří situace, která je dnes. Občané české republiky, pokud nepracují ve službách a drobné místní výrobě, jsou převážně jen zaměstnanci velkoprůmyslu a dodavateli levných komponent. Zemědělství je odrazem celkové situace. Od nás se vyváží kukuřice, pšenice a řepka (podporováno dotacemi EU). Avšak zpracování probíhá převážně zahraničními firmami (Agrofert je výjimkou) mnohdy v zahraničí.

Závěr: metropole bohatnou a periferie chudnou, nestaňme se periferií velkého celku!

Nemyslím si, že vznik dnešního paradigmatu byl nějaký cílený záměr, vyvinul se z celé situace postkomunistické doby a zakonzervoval se, protože vyhovuje těm, kdo z toho těží.

Východním národům nebylo dopřáno ono blahodárné paradigma poválečné západní Evropy samostatných států, které si měly příležitost nastavit cla a vést vlastní fiskální politiku tak dlouho, až vyspěly a mohly se začít svobodně sdružovat, a to pod americkou bezpečnostní supervizí, nikoliv nadvládou. Východní státy se naproti tomu po pádu komunismu staly vazaly a doprošovači dotací, ztratily svoje místní trhy a vlastnictví investic. Blahobytné západní Německo už nacpalo mnoho prostředků do východního, ale lidé z východu stále odchází pracovat na západ a jsou městečka, která už mají jen polovinu obyvatel, převážně důchodců. Tak dopadá vazalská země jsoucí v jednom politickém bloku s „blahobytnou“. Tak můžeme dopadnout i my při další integraci v „tvrdém jádru“.

Do jednoho politického celku nemohou jít „blahobytné země“ a jejich vazalové zároveň. Protože žijeme v době, kdy metropole bohatnou a periferie chudnou, v takovém celku se staneme periferií. Politické struktury budou sloužit ekonomickým zájmům hegemonů, kteří budou chtít stav zakonzervovat a bránit jej politickými metodami. Vidíme Francii, jak se snaží politickými metodami zamezit konkurenci našich dopravců. Jakmile bude jen náznak nějakého našeho pronikání, hned si najdou nějaký politický důvod, buď v oblasti ekologie, daní, mezd a všeho možného. Budou nás jen „přikrmovat“, abychom nebyli extrémně nespokojení, zisky půjdou opět na západ a k nám půjdou dotace, za které budeme „líbat ruce“ a pokorně poslouchat, pokud ne, podniky ukončí u nás výrobu a zavedou ji jinde. Třeba odstěhují i Škodovku.

Robotizace výroby je jen pokračováním automatizace, nic nezmění, jen pokud by přišla příliš náhle, zvýší nezaměstnanost opět jen v těch vazalských zemích, v montovnách apod., naopak zaměstná vzdělané lidi v blahobytných (projekty a stavba robotů). Investice na robotizaci jsou příliš vysoké a musí se splácet půjčky, než aby se nějak výrazně mohly snižovat ceny.

Mimo „blahobytné země“ Západu máme daleko větší možnosti, neboť snadněji vynikneme kvalitou a cenou, mnohde jsou naše značky známé a nejsou ony záporné předsudky proti nám. To neznamená se s Evropou rozcházet, ale nenechat si vzít politickou suverenitu. Podle toho by měli i občané se rozhodovat v politické oblasti, při volbách, při vytváření politických stran atd.

Poznámka editora (Stwora)

Jedno přísloví říká, dejte si pozor, co si přejete. Mohlo by se vám to splnit. Autor si, stejně jako mnoho našich lidí, přeje, abychom se měli stejně, jako západní Evropa. Aby platy a ceny byly podobné jako třeba v Německu. Já na druhé straně často blahořečím osudu, že to tak není. Proč? Protože ta relativní chudoba (zdůrazňuji slovo relativní) může být ve skutečnosti naše záchrana. Záchrana před hordami okupantů z Afriky a zemí třetího světa. Za to, že tady ještě nejsou, alespoň ne v takové míře jako v bohatších zemích na západ od Aše, za to vděčíme tomu, že se máme malinko hůř. A tím pádem nejsme pro ně tak atraktivní. Okupanti jsou vypočítaví, nemilosrdní, agresivní, hrabiví a velmi dobře informováni. Ve chvíli, kdy se dorovnají platy a ceny, je tady máme v plné parádě. Žádné ploty je nezastaví, i kdyby na hranicích byly. A ony tam nejsou.

Ne nadarmo nám dnes Západ závidí a jejich obyvatelé jezdí velmi rádi do českých měst a někteří tady kupují domy a byty. Ne proto, že je to levněji, ale proto, že je tu ještě bezpečno. Tak prosím, nefňukejme a nesnažme se o těch par eur v peněžence navíc. Bylo by to Pyrrhovo vítězství.

buheh

niekomu unikla táto fakt veľmi smutná správa, tak si ju určite nenechajte ujsť:

http://www.hlavnespravy.sk/na-severe-maroka-sa-15-tinedzerov-suloziacich...

A najmä diskusia je veľmi smutná, skoro som sa rozplakal.

buheh

Pohybujú sa ako keby sa vznášali...

(Alebo žeby používali segway?)

http://www.dobrenoviny.sk/c/104088/rusky-tradicny-tanec-vyzera-ako-magic...

buheh

http://www.novarepublika.cz/2017/08/sankce-kourova-clona-materske-skolky...

Kvalitný opis situácie v Amerike. A súvisí to aj s témou tohto Eminho článku. Európania by mali čím skôr pochopiť (a pri voľbách zohľadniť), že na Ameriku už treba zabudnúť – Európa od nej nemôže čakať naozaj nič iné, než len pokusy ju oslabiť a zničiť. Veľká votrelecká kampaň made in Soros je iba časťou celého obrazu: je tu aj kopa iných vecí, napr. sankcie akože proti Rusku, ale v skutočnosti hlavne proti Európe, tlačenie kompradorských bábkových eurorežimov do nezmyselných predražených nákupov amerického bridlicového sajrajtu a starého armádneho šrotu, atď.

Amerika ako centrum svetovládneho upírstva je v permanentnej tichej vojne voči celému svetu, a predovšetkým voči regiónom s potenciálom sa perspektívne brániť a oslobodzovať. Komu sa to nezdá, nech si prečíta Wolfowitzovu doktrínu, ktorú v týchto dňoch neokoni usilovne oprašujú. Takže netreba príliš veľkú fantáziu, aby človek pochopil, že silná a nezávislá Európa je pre Ameriku potenciálne ešte nebezpečnejší protivník ako Rusko.

buheh

Je to zaujímavá štatistika o počte zabitých v mene islamu v tomto roku ku dnešnému dňu:

https://www.thereligionofpeace.com/attacks/attacks.aspx?Yr=2017

A vlastne aj stránka je celkom k veci.

Stránky