PavlovovPes

komentáre

PavlovovPes

Objektívne a jednotiace tendencie vo filozofii marxizmu podľa môjho názoru neexistujú - existujú resp. sú vystopovateľné napríklad v ekonómii, kedy vieme s určitosťou povedať, že ideológia marxizmu vedie k určitej forme socializmu, čiže štátom regulovanej ekonomike. Socializmus je vo svojej definícii nenásilná forma komunizmu (narozdiel od neho sa nesnaží vlastniť výrobné prostriedky). Aby sme si to načrtli, vieme použiť napríklad "škálu slobody" - na jej ľavý okraj umiestníme komunizmus, ktorý si vyhradzuje právo vlastniť 100% výrobných faktorov, potom nasledujú jednotlivé formy socializmu (ako príklad môžeme uviesť Švédsko v 80-90 rokoch so 70% daňovým zaťažením) až sa dopracujeme na pravý okraj krivky, čiže k minarchistickým štátom (USA 19.storočia s veľmi minimálnym daňovým zaťažením a účasťou vlády na reguláciách voľného trhu - táto tradicionalistická línia bola v USA zastúpená v konzervatívnej strane až do smutne známeho prípadu infiltrácie ľavicových "neokonov") - to je teda veľmi stručne ekonomické hľadisko.

Ak sa teda bavíme o marxizme, tak pojem socializmus je k jeho pochopeniu úplne kľúčový, pretože marxizmus vo svojej praktickej podobe nutne potrebuje mohutný byrokratický štát, ako nástroj k aplikácii svojej ideológie.

s pojmom "socializmus" sa už narába podstatne lepšie, v skratke poznáme 2 hlavné prúdy (národný a medzinárodný, ten druhý veľmi výrazne prestúpený takmer vo všetkých jeho inštitúciách predovšetkým jedným etnikom). Po veľkej hospodárskej kríze 1932-1933 a páde burzy vidíme silné socialistické tendencie v celej Európe a pokusy o uchopenie vlád k takzvanému medzinárodnému beztriednemu komunizmu - ako už dobre vieme, táto forma socializmu "zvíťazila" (aj to po veľmi krvavej "chazarskej" revolúcii) iba v Rusku, ostatné štáty prijali národný socializmus "nacizmus alebo fašizmus" - (Nemecko, Taliansko, Španielsko, Slovensko..) - samozrejme po vojne sa veľa vecí zmenilo a postupne dostal priestor medzinárodný "mier budovateľský" socializmus a to vo forme, ktorú vidíme teraz ako centralistický štát EÚ so svojim centrom Brusel a vlastnou perifériou - zvyškom EÚ ... a ak sa pýtame, kto je za tou nevyhnutnou multikulti, gendrovou a environmentálnou agendou a politickou korektnosťou, tak ideový základ nájdeme práve v tzv. "novej ľavici" ... samozrejme ten okruh je širší, tebou zmieňované rasové tabu je prepracovaným konceptom židovského biológa Jareda Diamonda, ale ten bol taktiež v konečnom dôsledku osvojený a prepracovaný ľavicovou frankfurtskou školou a dnešnými "social studies" ...

Toto je hlavné špecifikum novej ľavice, ktorá v západnom svete na presadenie svojich ideí nevyužíva zbrane, ani revolúcie - ale infiltruje inštitúcie, práve preto sa v tradicionalistických kruhoch označuje vysoké školstvo humanitárneho zamerania ako "cirkev marxizmu" a to je už v podstate veľmi dobre známy Gramsciho pochod na inštitúcie ... - ten problém je však ďaleko komplexnejší, vychádza zo samotnej tvorby peňazí a aj príbeh socializácie USA, je omnoho zaujímavejší :)

PavlovovPes

možno je to len sémantický problém, ale mám dojem, že tu naozaj existuje celospoločenská zhoda na tom, že sa tu jedná o produkt tzv. "novej ľavice" - čiže politickej korektnosti, ja som použil pojem "kultúrny marxizmus" ... každopádne je to dieťa mysliteľov typu Adorno, Horkheimer, Lukács, Freud, Gramsci a i., podľa mňa je však názov kultúrny marxizmus veľmi výstižný ...

PavlovovPes

myšlienka je veľmi dobrá a stotožňujem sa s tým čo chceš povedať, no podotkol by som, že z analytického hľadiska je to veľmi obtiažne definovať dve samostatné kategórie ako etnicitu a kultúru v prípade, ako si ho použil ty (teda ak by si chcel s týmto konceptom pracovať ďalej a aplikovať ho - zrejme by si sa dostal do slepej uličky :) , ale ako poukázanie na tabuizované "rozdielnosti" medzi nami je to určite fajn).

Je to ale každopádne pekná téma na diskusiu, prečo vlastne došlo v západnom svete k postupnému odklonu od tradicionalizmu ku kultúrnemu marxizmu, pretože v rozličných krajinách tomu predchádzal veľmi špecifický vývoj (čo je logické, pretože každá krajina má špecifickú históriu a vývoj).