Príroda je často bizarná. Zvieratá sa správajú rôzne a asi niet vlastnosti, ktorá by sa medzi nimi nenašla. Niektoré častejšie, iné celkom zriedkavo.

Jedna z najbizarnejších a najmenej rozšírených vlastností je kanibalizmus - požieranie jedincov vlastného druhu. Ak sa biológovia nemýlia, je zriedkavý, pretože požierať svoj druh je akoby samovražda, v podstate autogenocída. Živočíšny druh, ktorý azda kedy mal také tendencie vo väčšom rozsahu, musel vždy vymrieť.

S ľudstvom je to trocha ináč. Človek má plastickú nervovú sústavu a tak do nej je schopný nabrať akékoľvek formy správania. Aj kanibalizmus.

Opäť, podľa empirických zistení vedy nie je fyzický kanibalizmus až taký častý. Vyskytuje sa len u určitých okrajových spustnutých kultúr.  U väčšiny sa nepozoruje vôbec. Za pozornosť stojí, že tam, kde sa vyskytuje, je to vec trvalá a považovaná za normálnu.

Ale nejde mi o tento fyzický kanibalizmus spojený s konzumovaním ľudského mäsa. Ide mi o kanibalizmus spojený s používaním človeka ako domáceho dobytka, teda kanibalizmus celej ľudskej aktivity. Pre tento (anti)kultúrny sociálny jav budem používať pojem "sociálny kanibalizmus".

Tento druh sociálneho kanibalizmu sa vyskytuje tiež len u určitých kultúr. A tiež je u nich tento  kanibalizmus trvalý kultúrny prvok, je to vec považovaná za normálnu. Tak ako u nás je bežné hľadieť na prasa ako na bytosť, ktorú možno zožrať, tak je u nich bežné a považované za normálne hľadieť na ľudí ako na prasa, ktoré možno zodrieť z kože.

A tak na zemi rozlišujeme ľudské kultúry kanibalistické a ľudské kultúry nekanibalistické, vyrovnané. Tento jav, toto rozdelenie, vznik tohto druhu (anti)kultúry, má nedozierne následky na vývoj ľudstva.

Existencia kultúr sociálneho kanibalizmu má mnoho negatívnych dôsledkov a následkov. Sociológovia či politici sa snažia potláčať tieto následky, ale nedarí sa im. Je to preto, lebo zatiaľ neprevládlo všeobecné povedomie, že zlo má zdroj práve v sociálnom kanibalizme. Alebo ste už o tom vôbec niekedy počuli?

To je najväčší problem ľudstva v súčasnosti (ako súčasnosť je myslených posledných 2000 až 7000 rokov).

To je všetko. Bez akejkoľvek irónie, je to naozaj najhoršia a najnebezpečnejšia úchylka v ľudskom vývoji.