Za život alebo za utrpenie a úpadok?

Asi by sme neboli na Slovensku, ak by sme tu pravidelne nemali kultúrno-politické bitky okolo potratov. Najnovšie tu máme ďalšiu slovnú prestrelku medzi dvomi extrémistkami - Záborskou a Cigánikovou. To, že takýto ideoví protivníci sú v jednej koalícii je tiež len ukážka deformity systému, kedy nám tu vznikajú gulášovité koalície, ktoré nespája žiaden ideologický naratív, len nenávisť k predošlej garnitúre. Áno, nenávisť a politická pomsta voči opozícii je to jediné, čo ich ako tak dokáže udržať pokope.

Matovičom zneužitá poslankyňa Záborská, ktorá akoby si nevšimla mimoriadne ťažkú pandemickú a spoločenskú krízu, ktorou prechádza Slovensko, opäť nemá nič iné na práci než riešiť výškraby (možno aj preto, že riešiť reálne problémy Slovenska by si vyžiadalo ďaleko viac premýšľania a úsilia, než dookola sa priživovať na tejto jednej téme) a vďaka jej aktivizmu si môže prihrievať svoju politickú polievočku aj ďalšia, obdobne zbytočná, osoba v parlamente - nohavičkárka Cigániková.

Takže len stručne: Záborská po pol roku prichádza s ďaľšou anti-potratovou novelou, v ktorej o.i. chce dávať finančné príspevky ženám, ktoré si ponechajú postihnutý plod. Cigániková hneď využila príležitosť a prišla s provokačným článkom, po ktorom ju Záborská obvinila (v skratke) z toho, že Cigániková je niečo ako druhý Mengele, ktorý chce páchať genocídu na postihnutých a zabrániť tomu, aby sa nám narodil druhý Beethoven (áno, argumentácia Beethovenom je vskutku príšerná). A ľudia sa môžu zase hádať na webe do aleluja. Nekonečná zástupná téma opäť splnila svoj účel. 

Ale predsa len mi to nedá: treba si všimnúť jednu zaujímavú vec pri pro-life argumentácii. Takmer nikdy u nich nepočuť argument, aby sme zákazom potratov zachránili zdravé biele deti a pomohli demografii Slovenska (ponechajme stranou, že zákaz potratov by tu aj tak nepomohol). Nie, propaganda pro-life hnutia sa takmer výlučne sústredí na boj proti eugenike (pro-choice ľudí ako je Cigániková maľujú ako nacistov, prívržencov Dr. Mengeleho a pod., pričom každému súdnemu musí byť jasné, že je to totálne absurdné, vyslovene šialené a primitívne zrovnávanie) a na naratívy o tom ako potraty spôsobujú genocídu ľudí s Downovým syndrómom a inými poruchami, event. v USA hovoria pro-liferi aj o genocíde čiernych a rasizme (že si konzervatívci týmto sami pília konár pod sebou, keďže viac čiernych=viac voličských hlasov pre demokratov je mimo ich chápanie). 

Tu si treba vyjasniť, že nikto tu nikdy nehovoril o zabíjaní porodených downov či niečom obdobnom. Napriek tomu sa neustále argumentácia musí točiť okolo Dr. Mengeleho, akonáhle niekto povie, že podstúpiť potrat z dôvodu, že dieťa bude down je legitímne. V prvom rade a predovšetkým, Downov syndróm je mimoriadne vážne ochorenie, ktoré predstavuje pre rodinu i spoločnosť obrovské bremeno. To nie je len o tom, že človek s týmto syndrómom bude mať nižšie IQ (väčšina ľudí ostane na mentálnej urovni 8-9 ročného dieťaťa) a "divný" či odpudivý vzhľad. Downov syndróm je spojený s celým radom vážnych fyzických (a bolestivých) chorôb a deformít, z ktorých najčastejšie a najznámejšie sú srdcové problémy a slabý imunitný systém, ktorý výrazne zvyšuje riziko infekčných chorôb. Tu sa však niekto ide tváriť, že pomaly niet rozdielu medzi človekom bez a s Downovým syndrómom. 


A aby to naozaj pochopili Záborská a spol., ktorí tak radi maľujú emotívne obrazy malých anjelikov, tak si to vyjasnime. Ja obdivujem všetkých tých rodičov, ktorí sú schopní s láskou prijať za svoje postihnuté dieťa, piplajú sa s ním a trávia s ním hodiny a hodiny a hodiny času - lebo musia a to neustále, pretože tieto deti si vyžadujú komplexnú a kompletnú starostlivosť, ktorá stojí i nemalé financie. Avšak tou najprirodzenejšou túžbou každého rodiča je nielen byť milovaný a milovať, ale aj vidieť ako jeho dieťa napreduje, ako sa vyvíja, ako prekračuje svoj tieň a stáva sa samostatným človekom. To sa vo väčšine prípadov down detí nikdy neudeje, resp. deje sa to len do istej limitnej miery a ich rodičia, aj keď môžu byť plní lásky, sú zákonite plní starostí, stresu a trápenia - napr. čo sa s ich deťmi stane, keď tu oni už nebudú. Kto sa o ne postará? A o ich každodenné potreby?

Nazývať niečo takéto "darom" či dokonca "božím" je jednoducho zvrhlosť. Celé je to len a len o tom, že ľudská psychika funguje na princípe, že sa snaží nájsť niečo pozitívne aj na nešťastí, aby vôbec ten šok a žiaľ prežila a nedošlo k úplnemu zrúteniu, a tak je to aj správne, ale rozprávať o postihnutom dieťati ako o "dare" je naozaj nemiestne, pretože takýto "dar" sa neskor mení pre rodiča, ich blízkych i celú spoločnosť na bremeno. Potraty by jednoznačne mali ostať povolené v prípade poškodenia plodu vrátane Downovho syndrómu. 

Je naozaj až neuveriteľné, ako dokážu isté náboženské dogmy diskonektovať človeka od reality. NIKTO, kto nie je celkom padlý na hlavu, nechce postihnuté dieťa. Dieťa s Downovým syndrómom predstavuje výrazne zvýšené náklady - pre rodičov i spoločnosť. To ako dogmatici ako Záborská vôbec nezohľadňujú aspekt ľudského utrpenia a i všeobecného spoločenského dobra mi príde doslova odporné. Áno, nikto nikoho do ničoho nenúti. Milan Rúfus mal jeden krásny žalm o Nevinnej, ktorý bol venovaný jeho postihnutej dcére. Ale nie každý rodič môže byť Rúfusom (a môže si to aj finančne dovoliť). A oslavovať vážnu chorobu, ako to robia pro-liferi ako Záborská, je už rovno zvrátenosť prvého stupňa. Naozaj, ako vôbec toto suvisí s nejakým všeobecným blahom pre národ, s nejakým národnooslobodzovacím bojom zdravých anti-globalistických hnutí? To je mi je naozaj záhada. A prečo by s obdobným textom, aký som napísal, nikdy neprišiel žiaden kotlebovec? Odpovedzte si na otázky sami. 


 

 

 

0
Norman

Je to výsledok vedomého mrzačenia.
Začína to s poslušnosťou: otrok, musíš byť poslušný.
Ale to je málo, pre istotu mu prestrihneme šlachy a odstrihneme krídla a vytrhneme všetky pazúre: otrok, musíš byť dobrotivý, musíš všetkých milovať, aj to najhnusnejšie na svete musíš milovať.
Jediný dôvod takej dogmy je, opakujem, zmrzačenie otroka aby nemal žiadne možnosti a schopnosti sa brániť zlu. Aby stratil aj tu najzákladnejšiu prirodzenú schopnosť rozlišovať dobro od zla.

U chronických prípadov, ako je Záborská a kopa podobných prípadov, sa to potom zvrhne celkom do obdivovania nešťastia, úbohosti.
Nie je ospravedlnenie a rozhrešenie pre osoby ako Záborská, ktoré spôsobia, že na svet je privedený čo len jeden ohromný balík utrpenia a trápenia ťažko postihnutého človeka.
To záborské spôsobujú, prinášajú na svet utrpenie, diabolské trápenie a smrť v bolestiach.

Roland Edvardsen

Na druhej strane chápem, že niektorí chcú zastávať pro-life pozíciu, keď vidia akí ľudia sa označujú za pro-choice: rôzne tie nechutné feministky, potetované, polonahé, obliate krvou a škriekajúce na verejnosti o tom aký fetiš si idú robiť z vlastných vagín. A potom aj takých ako Cigániková, ktorej pro-korporátna a anti-sociálna politiku ženám rozhodne nepomôže. Tak potom niektorí nadobudnú mylný dojem, že pro-life sú tí akože proti-systémoví.

Pro-life a pro-choice sú však v skutočnosti dve strany jednej a tej istej mince, lebo ich argumentácia sa v oboch prípadoch zakladá na liberalizme a osvietenskej doktríne tzv. ľudských práv (čiže jedna strana argumentuje ľudským právom plodu na život, druhá ľudským právom na telesnú autonómiu - a obe strany sa nakoniec zákonite dostanú do bodu absurdity, kedy de facto obe strany majú pravdu a nie je možné to rozsúdiť). V tejto debate sa však celkom vytráca pohľad pragmatický, vôbec sa nediskutuje o širších dopadoch na populáciu - to je zaujímavé. Jedna i druhá strana riešia len jednotlivca. V tomto zmysle je aj Záborská liberál.

kali

Inak toto je veľká pravda. Vo všetkých tých nekonečných debatách o abortoch úplne absentuje akýsi tretí uhol pohladu a to je naozaj ako spomínaš ten ktorý bere do úvahy dopad pre spoločnosť a jej širšiu budúcnosť. Toto je ale už debata na poli eugeniky a to si nikto nedovolí vytiahnuť už ani len na webe nie to vo verejnom diskurze. Sú to koncepty spájané s režimom ktorý na konci vojny vyššiel ako porazený. Čo na tom zaleží, že priekopníci eugeniky ako Madison Grant alebo Francis Galton boli američania. Keď niekto začne aplikovať realne princípy eugeniky zákonite musí naraziť na rasovú problematiku a tá je vzhladom na výsledky vojny v dnešnom západnom svete neakceptovatelná a čo je horšie k tomuto razeniu sa postupne odkláňa celá alternatíva a všetky tie nacionalistické kruhy. Tie potom vo svojej pomätenosti nevedia čoho sa majú chytiť a skáču po to čom im dávajú podvodníci typu Jonesovia alebo Ickeovia, ktorí v konečnom dôsledku svoj ideologický základ stavajú na prorežimných hodnotách. Vrcholí to nakoniec ďalšou zvrátenou šialenosťou o rôznych tých teóriach o depopulácii planéty mocenskými elitami a hlúposťami typu ako „vakcinami nás chcú zredukovať“ a obdobné nezmysli. Prirodzená reakcia takýchto ľudí je potom brániť sa každej možnej eugenickej snahe aj keď sa javí hoci jak racionálne. Tieto nazvime to, až prehnané "konšpiračné teórie" sú v konečnom dôsledku rakovinou celého národného zoskupenia a nie len na Slovensku.

Norman

Eugenika bola od začiatku tunajšia téma.

Ale vždy sú v takýchto problémoch dve tendencie: na jednej strane uvádzať do diskurzu tieto tabu termíny, na druhej strane zavádzať danú tému s nesprofanovanými náhradnými termínmi.

V každom prípade je samotná téma prínosom a treba ju presadzovať.