Absurdné divadlo prišlo na Slovensko viac, než kdekoľvek inde.

O čom hovorím?

Na Slovensku je rozbitá politická scéna, zvlášť tá "pravičiarska", dnes skôr presnejšie označovaná za proglobalistickú. Jej posledná forma, myslím Matovičov kabinet hrôz, je horšia, ako karikatúra, je to horor. Nacionalistická scéna sa tiež rozpadla na dve polovice, ľavica tiež. Jediný, kto na politickej scéne zostáva trčať ako balvan, je Fico, a zopár jeho verných. Ale, ako aj tu spomíname, Fico má nevýhodu nielen tým, že bol roky terčom tých najzbesilejších útokov - dnes má navyše aj tú nevýhodu, že jeho osoba pripomína slovenskej strednej malomeštiackej triede, ako sa tragicky mýlila, ako podľahla klamstvám, aká je blbá a neschopná. Ak by bol Fico znova akceptovaný, museli by si malomeštiaci priznať svoju politickú debilitu - a to títo egostrední pakovia nikdy nespravia.

Fico za túto blbosť svojich "nepriateľov" nemôže ani v najmenšom, ale jeho postava je proste už len svojou existenciou výčitkou tejto zgerbe, že sa ťažko, hrubo a aj na svoju škodu mýlila. Bolo by treba inú osobu, ktorá by tieto problémy nemala a tieto zhnité vrstvy by ju mohli akceptovať. Samozrejme to ale nie je Pellegrini, ktorý je predsa len príliš mäkký, navyše zrejme má najviac na krku nôž úplatkov, pomocou ktorého je vydierateľný. Ak sa ten stane znova predsedom vlády, bude to len pokračovanie vlády globalistov. Samozrejme, o niečo lepšie ako vláda šialeného Matoviča, ale predsa - to je len pomalé skapínanie Slovenska.

Tak kto teda?
Nikto, čakáme na toho Godota.

Mal by som možno rozobrať osoby v tábore sociálnych demokratov, ale škoda hovoriť, veď ich poznáme, nie že by boli až tak tragické, skôr očividne ani nemajú tie ambície - čo sa im ani nemožno čudovať. A keď sa človek pozrie na osobnosti "národnej", tej alternatívnej či ako to nazývať scény, tam človek sklamaním zaplače už nadobro, úprimne. To je asi vrstva, čo sa tam nazhromaždila desaťročiami od roku 1945 doteraz a musí proste odtiecť ako zbytočná struska, to je jediná nádej. My, teda poniektorí z nás, tu dosť často kritizujeme kotlebovskú či uhríkovskú skupinu, za jej štýl a jej zbytočnú uzurpáciu javiska. Kritiku si zaslúžia. Ale popravde národovci tej predošlej generácie, tí "normálnejší", sú naozaj len a len na to zaplakanie, to je proste úbohosť, keď tak človek popláva po webe na tie rôzne rádoby "televízie" (inde ich aj tak nevidno).

Pozeranie na toto panoptikum by sa nemuselo robiť, ale faktom je, že Slovensko bude už onedlho stáť znova na bifurkačnom bode rozhodnutia (a nemyslím tým len formálne voľby) a malo by mať pripravený náboj. Ale očividne nemá. Godot neprichádza, a ako vieme, v divadle až do konca ani nikdy nepríde.

V týchto časoch sa rodí história - a žiaľ, Slovensku je proste predložený účet za predošlé desaťročia ničnerobenia, či skôr podliehaniu primitivizmu, mamonu a prázdnym sľubom blahobytu zo zahraničia. A tak tu teraz stojí krajina bez vodcov - všetci sú stratení niekde v krčme alebo na porade. Tam už dávno svoj potenciál zničili, vymenili za bezcenné korálky a pozlátka. Proste ako debili na úrovni hnedých domorodcov v Afrike.