V Bruseli sa predbežne dohodli na tzv. 6. balíku sankcií, v časti okolo dovozu energonosičov, a Orbán ho síce pre tento bod nevetoval, ale presadil výnimku ohľadne južnej vetvy ropovodu Družba, teda aj do Slovnaftu. Zdá sa teda, že je v tomto všetko ako-tak v poriadku.

Trpká pravda je, že táto výnimka síce nie je časovo obmedzená (kým si to Brusel či Washington nerozmyslí), ale časovo limitovaná je výnimka na vývoz produktov z takejto (zlej-zlej ruskej) ropy. Tam je výnimka 8 mesiacov. V praxi to znamená, že Slovnaft, vyrábajúci z ropy palivá a celú škálu iných produktov by tieto po 8 mesiacoch nemohol predávať inde, iba na Slovensku.

Nech žije slobodné hospodárstvo a otvorené hranice.

V praxi by to znamenalo, že Slovnaft môže výrobu zavrieť, pretože v republike to samozrejme všetko nepredá. A vyrábať na, povedzme, desať percent? Pochybujem, že je to technicky možné, ale to by bola tiež pre celú republiku ekonomická katastrofa.

Verejne zatiaľ nevidno nejaké protesty manažérov nášho priemyslu, možno dúfajú v to, že za osem mesiacov sa veľa vecí zmení. Ťažko povedať, ale skôr to vyzerá na stúpajúce zúfalstvo už aj medzi nimi. V každom prípade - ak by sa dodržalo všetko, ako je podpísané teraz, znamenalo by to odložený, ale zaručený kolaps.

Očividne sme pre Američanov len potrava pre vojnu, ak by to všetko išlo takto ďalej, zo Slovenska sa stane posledná biedna kolónia, druhé Kosovo, slúžiace len ako letisková základňa bez akéhokoľvek domáceho odporu.

Pripomínam, že Slovensko utrpelo na potravinovej samostatnosti, na domácej výrobe pre spotrebný trh, na výrobe ťažkého priemyslu, výrobe zbraní, teraz strácame aj jediný primeraný zdroj energie, a zároveň odovzdávame kyjevským zločincom našu poslednú schopnú vojenskú techniku. Sme reálne úplne hospodársky zruinovaní - len to ešte priamo necítime, hysteréza systému spôsobuje, že hystéria prepukne naplno povedzme za pár mesiacov.

A stávame sa navyše úplne vojensky bezbranní (za také niečo je naozaj možný iba kapitálny trest, ak sa to raz dostane na súd).