Vzhľadom na priebeh volieb, ale aj pohyb na uliciach, ako aj vzhľadom na kampane v médiách, ktoré bezpochyby nastupujú, je myslím čas pozrieť sa chladne na to, čo to bol ten "nacizmus" a čo z neho žije alebo môže žiť v dnešnej dobe.  Chce to objektívny suchopárny pohľad, bez politických predsudkov, ale aj bez rebelských ilúzií. V žiadnom prípade nemienim nacizmus obhajovať - neviem, prečo by som tú prácu mal robiť práve ja - len považujem za praktické to spísať, aby sa aj nevinne obvinení mohli brániť.

Ak niekto bude mať dojem, že niečo nesedí, je to len preto, že aj seriózna oficiálna história sa od všeobecne známej vulgárnej vládnucej ideológie mierne odlišuje.

Toto dielko neobsahuje žiadne doteraz utajené skutočnosti, ani nie je produkt nadľudského výkonu - je to len  jednoduché zhrnutie faktov. Predpokladá ale samozrejme, že čitateľ už má určité znalosti.

Slovo "nacizmus" je vlastne dehonestujúca skratka, dodnes zámerne ťažko emočne zaťažená, ale ak dokážeme emócie odložiť, môžeme ten názov pracovne používať. 

Nacizmus bolo hnutie naväzujúce na fašizmus, čiže na  svetonázor, ktorý v prvej časti 20. storočia vládol v mnohých štátoch, počnúc Talianskom, Rakúskom, cez Španielsko, Portugalsko Grécko, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko, Fínsko, Slovensko ...  až po výrazný vplyv vo Francúzsku, USA, Veľkej Británii. Nacizmus ale zahrňuje ten konkrétny historický fenomén, ktorý začal po 1. sv. vojne, vyvrcholil v 1933 uchopením moci v Nemecku a skončil jeho porážkou na konci 2. sv. vojny.

Napíšeme si po bodoch, z čoho sa nacizmus skladal, čo ho charakterizovalo, z čoho je dnes obviňovaný. V každom bode skúsime stručne zhrnúť oficiálnu ideológiu o nacizme, aj  historické fakty, aj to, či je daná vlastnosť naozaj pre nacizmus charakteristická.

Takže, čo charakterizuje nacizmus:

(poradie nie je podľa relevancie, ale viac-menej náhodné)

1. Militarizmus - uniformy, zbrojenie. Treba si uvedomiť, že hovoríme o medzivojnovom období, keď rozpory spojené s koncom 1.svetovej vojny vyústili do pokračovania v 2. sv. vojne. Militarizmus a uniformy boli vtedy oveľa bežnejšie ako dnes a rola armády bola v tom období po celom svete ovela otvorenejšie priznávaná. Nacizmus bol spojený s myšlienkou odstránenia výsledkov predošlej vojny, tzv. revanšizmom. Zbrojenie ale bolo neporovnateľne menšie ako v ZSSR alebo v Británii (loďstvo).

2. Expanzia. Nacizmus je spojený s myšlienkami, že Nemecko má dohnať koloniálnu expanziu, v ktorej zaostalo za štátmi ako Británia, Francúzsko, USA, ale aj Rusko (ktoré malo nie zámorské, ale teritoriálne pričlenené kolónie). Nie nevyhnutne sa to malo stať vojensky, viď Sudety, i keď podobné nároky sa vždy zahrávajú s ohňom.

3. Genetika - eugenika, rasizmus. Osvietenectvo, priemyselná revolúcia a vedecké poznatky sa začali zaoberať aj človekom samým, jeho vývojom a prípadným usmerňovaním jeho vývoja. Podobné myšlienky boli vtedy bežné po celom Západe. Po vojne bolo na ne uvrhnuté tabu, a preto sa v iných štátoch a iných ideológiach zamlčujú.

4. Šruktúra spoločnosti - národný socializmus, antiboševizmus. Všeobecná snaha o pochopenie a vylepšenie štruktúry spoločnosti vyústila po svete do mnohých ideológii. Niektoré, bez nejakého prísne objektívneho  delenia, sa nazývali "socializmus", niektoré si dávali iné názvy. Možno povedať azda len to, že názov sociaizmus preferovali tie, ktoré kládli dôraz na určitú sociálnu rovnosť. V nacizme bolo odstránenie sociálneho rozporu založené na jednote daného spoločenstva, na uvedomení si spojenia medzi rôznymi vrstvami spoločnosti ,na spolupatričnosti národnej. Do tohto bodu patrí aj antiboševizmus, teda charakteristický odpor nacizmu proti odlišnému svetonázoru, ktorý v tom čase do Európy prenikal.

5. Finančná nezávislosť štátu. Toto je určitá paralela k predošlému bodu. Už vtedy napríklad existoval negatívny pojem "úrokové otroctvo" a názor, že moc finančných centier je neúnosne veľká. Tento prvok nacizmu - snaha o skutočnú finančnú nezávislosť krajiny -   je súčasnou historiografiou zamlčiavaný, ale tento prvok tam bol výrazný.

6. Antisionizmus. Sionizmus - v širšej definícii - je prerastanie židovskej náboženskej dogmy do politiky.  V užšej definícii je to snaha o vytvorenie Izraela v Palestíne. V širšej definícii bol nacizmus antisionistický, poukazoval hlavne na podľa neho negatívny vplyv sionizmu na politiku Británie a USA, ale aj na politiku ZSSR.

7. Antisemitizmus. Antisemitizmus - v užšom modernom význame, je odpor voči židovskej kultúre, pripadne židom samým, v širšom význame je to odpor voči semitskej - arabskej kultúre, prípadne arabom  ako takým. Antisemitizmus v oboch významoch bol v nacizme a v Európe prítomný a doteraz je - za tento výrok ma určite nik neukameňuje.

8. Totalita.  Treba zas pripomenúť historické reálie,  že spoločnosti na Západe v prvej polovici 20. storočia neboli ani zďaleka také liberálne ako dnes, alebo ako to dnes ideológia nahovára ľuďom. V tomto smere, v smere organizácie a hierachizácie spoločnosti - bol nacizmus založený na tzv. vodcovskom princípe. Teoreticky to znamenalo, že bol skôr meritokratický, založený na zásluhách (meritokraciu dnes deklarujú všetky korporácie). Prax bola, prirodzene, dosť odlišná, aj keď ľudia zdola mali viac príležitosti spoločensky vystúpiť, než za predošlých monarchií.

9. Disciplína, čistota, presnosť. Tento prvok sa niekedy priraďuje nacizmu, niekedy je to len akože typická vlastnosť nemeckej spoločnosti. Všetko záleží od toho, či sa napr. disciplína chápe pozitívne, alebo negatívne. Súvisí to s bodom Totalita, pretože dnesná prevládajúca ideológia liberalizmu  považuje "disciplínu" za prejav "totality". Ale aj v korektných historických prácach sa estetika nacizmu považuje za jeho charakteristickú črtu. Táto vec si zasluhuje zvláštny bod v našom zozname, lebo estetika nacizmu je to, čo niektorých ľudí privádza k záujmu o tento politický svetonázor.

10. Zločinnosť -brutalita, vraždenie. Obdobie nacizmu bolo najprv obdobím politických bojov a potom obdobím horúcej svetovej vojny. Nik nepochybuje, že dochádzalo k zneužívaniu moci a ťažkým zločinom. Zas si netrúfam porovnávať túto zločinnosť so zločinnosťou susedných režimov tej doby - Stalinovský Sovietsky Zväz je dnes považovaný za zločinecký štát a o vojnových zločinoch Británie a USA, napr. kobercovom bombardovaní miest, dnes tiež nik nepochybuje - aj keď žiaľ niet sudcu. To platí aj o koncentračných táboroch. Je otázne, či možno považovať  zločiny proti ľudskosti za nejakú špecifickú charakteristiku nacizmu. Ani Briti dnes už nespaľujú centrá miest svojich nepriateľov a Američania bombardujú už nie plošne, ale len cielene - ergo ani pre ich režim už neplatí to, čo platilo kedysi.

Tak nám to vyrástlo na týchto 10 bodov - samozrejme, dalo by sa to, ako v každej taxonómii, podeliť aj ináč.  Podstatné je, že máme určité vyjasnenie a určitú terminológiu, aby sme mohli o veci hovoriť presnejšie,  teraz alebo aj v budúcnosti.

Môžeme si teda konečne položiť otázku, či nacizmus znamená, že niekto súhlasí so všetkými bodmi, alebo súhlasí s niektorými, alebo to znamená súhlas čo len s jedným z týchto bodov? Zaujíma ma, či niekto, kto bude propagovať napríklad bod 9 (disciplína, čistota) môže byť označený za nacistu na základe tohoto presvedčenia.

A naopak, zaujíma ma, či niektoré body už oficiálne nie sú charakteristické pre nacizmus - ak niekto nepreferuje uniformy, nepropaguje (vojenskú) expanziu, je to akási záruka, že nie je nacista?

Na tieto viacmenej rečnícke otázky je žiaš odpoveď taká, že poukazovaním na ktorýkoľvek z týchto bodov, zastávaním sa spomenutých hodnôt v ktoromkoľvek bode, môže byť človek označený za nacistu.

Je vidno, že praktických kombinácií týchto bodov je veľa. Operovanie s termínom "nacizmus" nám máločo prezradí o skutočnom politickom názore toho, kto je takto označovaný. Je evidentné, že slovo "nacizmus" alebo "neonacizmus" je dnes prakticky len hrubá politická nadávka. A tá sa dá použiť, a aj sa používa, na kohokoľvek, kto sa znepáči systému.

Niektoré body, a teda problémy, ktoré dali vznik historickému fenoménu nacizmu, už zanikli, alebo sa k nim už naozaj nik nehlási. Naopak iné, napr.  3, 4, 5 a 6  sú nepochybne stále aktuálne - v každom prípade sa o nich hovorí. Nebudeme tu ani skúšať načrtnúť, prečo je to tak, je to iná samostatná téma - ale je isté, že kým tieto problémy existujú, dovtedy budú ľudia na ne upierať zrak a žiadať ich riešenie. Označovať tých ľudí za nacistov (prípadne "bláznov", "extrémistov" a podobne) a hľadať chybu v nich, a nie v samom probléme spoločnosti , je naozaj to najsprostejšie, čo možno robiť. Žiaľ, súčasná spoločnosť, podobne, ako predošlý reálny socializmus, súčasná spoločnosť je naozaj tak hlúpa a robí presne túto absurditu. Obviňuje nie príčiny problémov ale tých, ktorí o nich hovoria. Ovšem označovaním ľudí za nacistov a neonacistov problém len zhoršuje.

(foto na titulke: meander, symbol nacizmu)