Pripomeňme si, s akým modelom geopolitiky pracujeme tu na portáli.
Na rozdiel od oficiálneho modelu, ktorý rozlišuje len rozpor medzi Východom a Západom, my tu stále pripomíname, že výrazná, ak nie najvýznamnejšia sila je sila medzi nimi - Európa. Západ(Amerika) a Východ(Rusko) sú len dve krídla tejto európskej civilizácie. Neuznanie strednej centrálnej sily, ktorú tu pre nedostatok lepších názvov nazývame Nordikum, je najväčší problém histórie Európy od konca Druhej svetovej vojny.
V roku 1945 bola Európa rozpoltená a zotročená. To je fakt bez ohľadu, čo sa dialo predtým, kto bol čomu na vine a podobne. Európa bola rozdelená so zámerom víťazov, že jej tradícia bude ponížená a zanikne.
Po kolapse Východu(Ruska) v roku 1990 sa toto stiahlo zo svojej polovice, ale Amerika nepustila svoju a naopak, zabrala aj východnú Európu. Vytvorila svoju pseudo Európu Bruselu, svoju bábku. Stále nemieni dovoliť oživiť autentickú európsku tradíciu.
Ako štvrtý hráč na tejto geopolitickej scéne je Juh, od pochybného submisívneho južného kresťanstva, cez islám až po subsaharskú Afriku.

Nordikum

Táto tradícia prirodzene žije a viac či menej sa prejavuje aj politicky. Často sa deklaruje aj definuje ako "nacionalizmus". Na Slovensku sa nacionalistické hnutia výrazne orientovali na revíziu histórie, teda na históriu katolíckeho Slovenského štátu. Len sem-tam sa nordikum tradícia na Slovensku orientovala na zlomky tzv. "pohanskej" tradície - a ak, tak neprenikla do politickej sféry.
Vznikli tu teda určité "národné ľudové" hnutia, ktoré pri všetkých svojich prvotných problémoch a odpore režimu prenikli do parlamentu (2016). Bohužial, zvyšok je klasicky jednoduchá, večne sa opakujúca história: najprv zakladajúci členovia uverili, že (len oni) vedia, ako sa vyhráva lotéria, potom skostnatenie a zastavenie vývoja a rastu. Napätie viedlo k rozpolteniu na dve časti (nerátajúc už existenciu mnohých iných, menej úspešných skupiniek). A to k vypadnutiu všetkých z parlamentu pri terajších voľbách (2023). Napriek tomu, že národ je čoraz viac protirežimný a radikálnejší.

Čo robiť?

Ako sme už spomenuli, toto sú slabosti ľudových republikánskych síl:
1. viazanosť na minulé formy, ktoré navyše prehrali a už v minulom storočí sa ukázali ako málo schopné
2. nadmerná viazanosť na južanské, submisívne kresťanstvo
3. stále nadmerný radikalizmus, nenormálne choré odmietanie všetkého, čo nie je z ich dielne, čo nie je radikálne tak, ako oni.

Minimálne tieto tri. Vynechal som militariznus a drsnosť, ktorého nebolo veľa a našťastie sa ho rýchlo zbavili, respektíve zatajili (ako sa patrí v modernej "demokratickej" = pokryteckej spoločnosti). Trocha chýba intelektuálna sila a aj prirodzená, nie hraná dôstojnosť a prirodzené sebavedomie - ale nemožno mať všetko.

Konkrétne o hlúpej prehre vo voľbách

Áno, mnohé hlasy Republiky išli do Smeru, pretože ľudia dávali prednosť víťazstvu Smeru nad PS, ako existencii Republiky s malým koaličným potenciálom. Samozrejme, vina je na Republike - je jasné, že záťaž "fašizmom" bola priveľká, ale ona mala ukázať aj to, že je vôbec ochotná sa ku Smeru umiernene pridať - a to sa nestalo. Možno by to nakoniec vyšlo, ale pre voličov to bolo nakoniec príliš neisté.
Nejaké hlasy odobrala SNS, ale zas - aj tá sa dostala do parlamentu len tak-tak, takže jej to nemožno vyčítať, že sa snažila, že Danko zostril slovník, že Taraba zapracoval.
A znova - mnoho hlasov odobrali rozbroje s kotlebovcami a inými radikálmi - zvlášť tzv. Danny Kollár, ale aj Peter Marček či Infovojna sú obvinení z podrazáctva z osobných motívov. To celé je dôkazom detinskosti a nevyzretosti zúčastnených.

Čo to znamená pre budúcnosť?

Čo to znamená pre konflikt sociálne strany versus proamerické korporácie? Tak troch paradoxne, sociálnych demokratov to posilňuje. Z parlamentu zmizne naratív o "fašistoch" , budúca koalícia Smeru bude mať voľné ruky, menej zraniteľných miest, nebude sa mať už na čo vyhovárať. Táto koalícia je najsilnejšia od roku 2012, keď mal Fico k dispozícii, samovládu Smeru. Teraz je vo vláde len Sociálna demokracia (formy Smer a Hlas) a SNS. Majú pohodlnú väčšinu, nie je na čo sa vyhovárať, všetko je to v nich. Sú skúsení, mali by byť aj vediaci, a mali by byť aj rozhodní, a mali by byť aj neľútostní. Dosť bolo Beňových a iných zradcovských handier. Toto nie je hra o fazuľky, politikom ide už o krk (niektorí oň už aj prišli) a národu ide pomaly o prežitie - aj keď to to mnohí netušia, a vrstva mladistvých slniečkárskych idiotov má o tom ešte len malé tušenie a prirodzene tomu nechce veriť.

Čo sa týka budúcnosti strany Republika - mohla by prejsť procesom radikálnej očisty. Ale lepšie by bolo založiť niečo naozaj nové - k čomu možno aj dôjde, keď sa pod tlakom neúspechu bude Republika rozpadať.

Toto je súčasná situácia, aby sme s odstupom času mohli posúdiť, aká bola presná :)