Po detailných prípravách, riadených albánskym/ austronézskym psychopatom Hashimom Thacim podporovaným Západom, a súhlasnom stanovisku KFOR, že nebude do diania zasahovať, odštartovali 17. marca 2004 albánske hordy v Kosove etnické čistky. Cieľ: vyhnať za každú cenu Srbov, ktorí ešte v oblasti zostali. Vzorom im bol masaker Palestínčanov v roku 1948 v Deir Yassin, za ktorý nebol doteraz žiadny žid potrestaný. Predstaviteľom EÚ pre zahraničnú politiku a bezpečnosť bol v čase masakru Srbov v Kosove v roku 2004 Javier, Solana, prezidentom USA George Bush, generálnym tajomníkom NATO bol Jaap de Hoop Sheffer a ministrom zahraničných vecí SR bol Eduard Kukan. Aby sme ani na tieto mená nezabudli.

Ozbrojené teroristické úderky Albáncov útočili najmä v Kosovom Polje, Lipljanoch, Novom Brde, Gracanici a Vitine, kde vypaľovali dom za domom. V Kosovskej Mitrovici zaútočili granátmi na nemocnicu, v Kosovskej Kamenici sa dostala pod paľbu albánskych teroristov srbská základná škola, v Obiliči utrpelo pri podpaľačskom útoku popáleniny množstvo Srbov a KFOR deportovali do bezpečia poslednú srbskú rodinu zo srbskej dediny Slatina. Ostatní Srbi ušli sami. Albánske hordy sa vyzúrili aj na pravoslávnych kostoloch a kláštoroch. Za 5 dní ich pod patronátom KFOR zhorelo 35. O roli KFOR svedčí aj udalosť z Devického kláštora neďaleko Srbice, ktorý síce jej príslušníci evakuovali, ale okamžite potom umožnili albánskej horde, aby ho kompletne vypálila a neurobili proti tomu vôbec nič.

Kosovo, genocída Srbov - čo sa stalo v marci 2004 (dokumentárny film)

Oficiálny počet Srbov, zavraždených pri etnických čistkách v marci 2004 je 19 (hoci počas masakru prichádzali správy o desiatkach zabitých Srbov denne), počet zranených takmer 1000, počet utečencov 4000. Škodu na majetku Srbov a škody na srbskom kultúrnom dedičstve nikto nevyčíslil. Načo. Veď sú to "len" Srbi. Istý Mikuláš Dzurinda, ktorý zatiahol Slovensko do špinavej vojny Západu proti Srbom, nám iste rád pripomenie, že keď nemožno Srbov humanitárne bombardovať, tak ich treba strieľať a vypaľovať. Zrejme preto z jeho sprostej papule nevypadla v marci 2004 ani jediná veta, odsudzujúca masaker Srbov.

Ani len s verbálnym odsúdením etnických čistiek, páchaných Albáncami na Srboch, sa však neponáhľali ani najvyšší predstavitelia OSN (v tom čase bol generálnym byrokratom OSN Kofi Annan - aby sme nezabudli), NATO, Nemecka, Británie, Francúzska... Všetci tradične bľabotali o tom, že "obidve strany" sa majú upokojiť. Dokonca istý bezcharakterný kretén Ivo Sanader - bývalý premiér Chorvátska, ktorý Chorvátov okradol o strategickú spoločnosť INA, minulý rok bol zadržaný vo Viedni na úteku do USA a bude v Chorvátsku súdený pravdepodobne za vlastizradu - pokojne svetu oznamoval, že etnické čistky Srbov "nebudú mať vplyv na stabilitu Balkánu." O tom, ako sa k Srbom zachovali Chorváti, sa škoda rozpisovať. Len skonštatujme neprekvapivú skutočnosť, že ani za etnické čistky Srbov v Chorvátsku nebol podnes deň nikto odsúdený na exemplárny trest.

Jediný štát, ktorý sa v roku 2004 jednoznačne postavil na stranu terorizovaných a vyháňaných Srbov, bolo Rusko. Je to to isté Rusko, ktoré disponuje absolútne nevyvrátiteľnými dôkazmi o tom, že kosovskí Albánci pod vedením Hashima Thacicho lovili Srbov, rozoberali ich na orgány a s pomocou medzinárodnej siete "izraelitov" s nimi kšeftovali. Všetky dôkazy dostala aj Rada Európy a Európsky parlament. Zakopli ich, samozrejme, pod koberec. A tak nám v EÚ okrem iných svinstiev smrdí nevyšetrené extrémne zverstvo Albáncov v Kosove. A ich kamarátov.

Preto nečudo, že si podľa agentúry TASR masaker v roku 2004 pripomínajú len Srbi. Nie celá EÚ, nie celá Európa. Pripomínajú si ho len jeho obete. My ostatní máme na spomínanie výlučne a len Srebrenicu. A nie hocijakú. Srebrenicu v tej správnej interpretácii, ktorou nás korporátne média dokážu kŕmiť do povracania.

Marec 2004, srbské Kosovo