Prípad Masaryk

Zdroj:

Ing. Ján Litecký-Šveda

Dátum:

17.9.2017

Primitívni fanatici

Napospol „slušní ľudia" nám tu postavili pred Slovenské národné múzeum jedného českého filistra, ktorého tu nechce drvivá väčšina Bratislavčanov. Najmä tí, ktorí majú aspoň minimálne znalosti slovenskej histórie. Nuž ale po tom, ako nám predviedli svoju morálku v šafárení s bytmi, ťažko môžeme očakávať, žeby mali v sebe čo len trochu kultúry a slušných spôsobov, aby sa nesnažili o inštaláciu niečoho, čo v značnej časti ich spoluobčanov vyvoláva odpor a znechutenie. Čisto teoreticky - nemusela by to byť dokonca ani väčšina, pretože slušnosť a ohľaduplnosť nie sú kategórie, ktoré sa riadia hlasovaním. Ale o tom títo „slušní ľudia", v skutočnosti primitívni fanatici, nemajú ani potuchy. Veď aj preto sa tak zanovito označujú za „slušných", pretože už nikomu inému by nenapadlo ich takto nazvať.

No inštalácia tohto malého českého chytráčika na vysokom podstavci vypovedá o nich ešte viac, ako by chceli. Trochu sa pristavím pri soche - tu môžeme tak trochu škodoradostne konštatovať, že tejto soche nepomôže nijaký podstavec, pretože Masaryk tam vyzerá ako piadimužík a čím vyšší piedestál by mu dali, tým by pôsobil ešte menším dojmom. A bližšie k skutočnosti. Lenže tento pamätník nestavala ani úcta, ani vkus, iba nenávisť. A aj preto títo ľudia tak chceli prezidenta Masaryka, pretože to bol zrejme ich vzor, nielen ako zaprieť aj podpísané vlastnou rukou, ale hlavne ako okrádať Slovákov, ku ktorým títo ľudia s mozgom vymytým štyridsaťročnou českou nacionalistickou propagandou cítia len odpor. Nikto tak nenávidí Slovákov ako po slovensky hovoriaci českí nacionalisti.

Staré „zlaté časy"

Mimochodom, tie hlavné zlodejstvá za Masaryka sa tiež diali v rámci zákonov. Títo ľudia dodnes so slzou v oku spomínajú na „tatíčkovskú" prvú republiku. Na staré zlaté časy, keď od roku 1918 do roku 1937 zaniklo 686 slovenských tovární, kde bola sčasti zastavená výroba a sčasti boli demontované a vyvezené do Čiech; keď len dopravná tarifa bola na „spoločnom" Slovensku o 40 percent (!) vyššia; keď zo štátnych zákaziek išlo na Slovensko neuveriteľných 5 percent; atď, etc, atp... Bolo by toho viac ako na jednu knihu. Jeden z výsledkov bol, že Slováci, ktorí tvorili zhruba 23 percent obyvateľstva republiky, sa na vysťahovalectve podieľali 74 percentami! Aj to bol jeden z aspektov genocídy, ktorú riadili Masaryk s Benešom. Sám „tatíček" sa s obľubou vyjadroval, že o 50 rokov nebude už slovenského národa. Ešte spomeniem, že sám minister „Československej" republiky Václav Klofáč dal príkaz podpáliť tlačiareň slovenských novín v Ružomberku. Takže nečudo, že aj nepredpojatý svetoznámy anglický historik Arnold Toynbee napísal: „Nesúhlasím s tvrdením, že ČSR je demokraciou. Rozhodne ňou nie je pre nečeskú polovicu obyvateľstva". U našich mankurtov si Masaryk určite polepšil aj tým, že osobne prikázal zatknúť Andreja Hlinku a ešte viac svojím vyhlásením, že „slovenský národ neexistuje, je to len výmysel maďarskej propagandy". Niektorí kádeháčikovia (zdrobnenina preto, aby som sa čo najviac priblížil ich ľudskej veľkosti) to možno majú aj kaligraficky stvárnené a zarámované im to visí v niektorom z ich „sprivatizovaných" bytov na čestnom mieste. Ozaj, a prečo to nedali rovno vytesať do podstavca a vyliať zlatom? To by bol aspoň prejav poctivosti. Ale toľko odvahy už v sebe títo chytráčikovia nenašli. Toto všetko je zároveň jedno z ďalších naplnení prorockej knihy Georgea Orwella 1984, kde na konci píše, ako Winston Smith zistil, že vlastne miluje svojho utláčateľského Veľkého brata...

To by bol happening!

Okrem svojho primitívneho chytráctva (český kocúr sa musí postaviť, lebo údajne príde francúzsky prezident, Masaryk preto, lebo toto miesto vraj určil pamiatkový úrad) nám nechtiac ukazujú ešte jednu vec: čokoľvek „československé" je vlastne české. Preto aj keby sme brali paargument, že na tomto konkrétnom mieste musí byť niečo k československej „vzájomnosti", prečo tam nemôže stáť niečo slovenské? Nebolo vari Slovensko súčasťou prvej ČSR? Úplne dokonale by tam zapadol napríklad taký Jozef Murgaš alebo Koloman Sokol, celosvetovo uznávané osobnosti, ktoré však museli zostať v emigrácii, pretože v „spoločnom" štáte sa pre takých ľudí nijaké miesto nenašlo. Aj tu vidíme, že ukazovať Československo zo slovenského hľadiska sa nedá, lebo nijaké nebolo. Boli to vždy len veľké Čechy.

Keď človek vidí sluhu, ako prvé mu úplne prirodzene napadne nakopať ho do zadku. Prípadne, keď príde „odhaľovať" ten masarykovský paškvil, nahnať ho do Dunaja. To by bol happening! Ale žijeme v osvietenej demokratickej dobe, takže sa to nedá. Dúfam, že teraz čoraz viac Slovákov si zavzdychá nad starým dobrým feudalizmom. Vtedy sa to dalo, pretože vtedy sa sluha nemohol hrať na pána. A lepší ľudia neboli vystavení opľúvaniu luzou ako teraz.

Pre potupu Slovákov

Na záver vari niečo praktickejšie. To, čo tu zažívame, je práve výsledok demokratického chytráctva. Sociológovia už dávno vedia, že špeciálne v komunálnych voľbách rozhoduje asi 20-percentná iniciatívna menšina. Takže ani my už nemôžeme spokojne posedávať a spomínať si, že napríklad pre slovenský jazyk tu boli demonštrujúce desaťtisícové masy a keď čechoslováci ohlásili svoje zhromaždenie, pri levovi sa ich zišlo tak asi pätnásť, dokopy aj s kocúrom. Pretože práve táto drvivá menšina nás valcuje. Tí chodia voliť do nohy a veľmi dobre vedia, kto je ich človek či strana. Takže aj my sa už musíme prebrať zo spokojnosti, že sme dosiahli slovenskú samostatnosť a že nič viac už netreba robiť. Treba stále a veľa. Aj my by sme už mali začať chodiť voliť „do nohy" a starať sa, aby sme mali vhodných kandidátov. Takých, čo si nebudú prideľovať náš majetok, ale budú budovať naše hlavné mesto a štát tak, aby sme žili v pre nás prirodzenom prostredí a aby aj my sme sa mohli nerušene venovať tvorbe - materiálne aj umeleckej. Myslím si, že jedno z hlavných hesiel bratislavského politika, ktorý bude chcieť, aby sme ho volili, musí byť odstránenie českého leva spred SND a premiestnenie Masaryka na dvor nejakého lokálneho múzea. Úplne najštýlovejšie by bolo umiestniť ho do nejakého z tých „čestne" nadobudnutých bytov, veď sú dosť veľké, a do podstavca vytesať ďalší slávny Masarykov citát: „Slováci sú banda skorumpovaná..." Ak sa nejakí lúmeni, v snahe zachrániť Svätopluka, vyjadrovali, že nijaké sochy sa nesmú rúcať, v tomto prípade nemajú pravdu. Tieto sochy nevznikli na oslavu, povýšenie, ale výlučne na potupu Slovákov. A sochy nenávisti a ponižovania, ktoré si presadila úzka skupinka fanatikov, nemajú právo na existenciu. Byty, ktoré rozkradli, im už asi nezoberieme, ale sochy áno. Pre mňa osobne bude takým kvocientom bratislavskej tuposti počet rokov, ktoré tieto sochy vydržia na svojom mieste.

A ešte niečo. Pokoriť nás môže len tvorivá sila či duchovná prevaha. Chytráctvo len na chvíľu. No súdiac podľa týchto biednych plastík druhotriednych provinčných umelcov, ku ktorým naši treťotriedni sluhovia vzhliadajú s takou úctou, nemáme sa čoho obávať. Čo však neznamená, že môžeme pokojne polihovať. Naopak, toto nás musí povzbudiť k intenzívnej a činorodej práci. Každodennej.

Zdroj: http://www.voltaire.netkosice.sk/index2.html