Američania v texte Američanov (Kurt Vonnegut)
Aby sme nezanedbávali kultúrne vzdelávanie, hech, dovolím si sem dať citát z klasickej protivojnovej knihy "Bitúnok č. 5" od Kurta Vonneguta (vydané r.1973). Tento text je v knihe uvedený ako citát jednej postavy, tiež Američana, poučujúceho Európanov o Američanoch. Vtedy ich Európania ešte nepoznali. Poznajú ich dnes?
Amerika je najbohatší národ na svete, ale jej obyvatelia sú väčšinou chudobní a chudobní Američania sú vyzývaní, aby sa nenávideli. Citujem amerického humoristu Kina Hubbarda: "Nie je hanba byť chudobný, ale veľmi ľahko môže byť." Pre Američana je to vlastne zločin.
byť chudobný, hoci Amerika je národom chudobných. Každý iný národ má ľudové tradície o mužoch, ktorí boli chudobní, ale mimoriadne múdri a cnostní, a preto váženejší ako ktokoľvek s mocou a zlatom. Americkí chudobní si takéto príbehy nevyprávajú. Posmievajú sa sami sebe a velebia tých lepšie situovaných. Aj ten najspodnejší podnik s jedlom alebo pitím, ktorý vlastní človek, ktorý je sám chudobný, bude mať s veľkou pravdepodobnosťou na stene nápis, ktorý kladie túto krutú otázku: "Keď si taký múdry, prečo nie si bohatý? " Bude tam aj americká vlajka nie väčšia ako detská ruka prilepená na lízatkovej tyči a vlajúca na pokladnici.
Američania, tak ako ľudia na celom svete, veria mnohým veciam, ktoré sú zjavne nepravdivé. Ich najničivejšou nepravdou je, že pre každého Američana je veľmi ľahké zarobiť peniaze. Nepriznajú si, ako ťažko sa v skutočnosti k peniazom prichádza, a preto tí, ktorí peniaze nemajú, obviňujú a obviňujú a obviňujú sami seba. Toto vnútorné obviňovanie je dobrodením pre boháčov a mocných, lebo nemuseli ani verejne ani súkromne vykonať pre svojich bedárov zďaleka toľko, ako iná vládnuca trieda, povedzme už od napoleonských čias.
Mnohé novinky pochádzajú z Ameriky. Najprekvapujúcejšou z nich, ktorá nemá obdobu, je masa nedôstojných bedárov. Nemajú sa navzájom radi, pretože nemajú radi sami seba. Keď toto pochopíme, nepríjemné správanie Američanov prestane byť záhadou.
Každá iná armáda v dejinách, či už prosperujúca alebo nie, sa pokúšala obliecť aj svojich najnižších vojakov tak, aby robili dojem na seba aj na ostatných ako štýloví experti na pitie a kopuláciu, rabovanie a náhlu smrť. Americká armáda však posiela svojich regrútov bojovať a umierať v upravených montérkach, ktoré sú celkom zjavne šité pre iného človeka, sterilizovaný, ale nevyžehlený darček od charitatívnej organizácie, ktorá rozdáva oblečenie opilcom v chudobných štvrtiach.
Keď sa k takémuto pobehajovi v handrách prihovorí elegantne oblečený dôstojník, vynadá mu, ako sa na dôstojníka v armáde patrí. Ale dôstojníkovo pohŕdanie nie je, ako v iných armádach, teatrálne. Je to úprimný prejav nenávisti voči bedárom, ktorí nemôžu zvaľovať vinu za svoju biedu na nikoho iného, iba na seba.
Správca väznice, ktorý má prvýkrát do činenia so zajatými americkými vojakmi, by mal byť varovaný: Neočakávajte bratskú lásku, dokonca ani medzi bratmi. Medzi jednotlivcami nebude súdržnosť. Každý z nich bude mrzuté dieťa, ktoré si často želá, aby bolo mŕtve.
Úryvky klasiky nestárnu ani po rokoch, skôr naopak, práve po čase ukazujú svoju ozajstnú presnosť a silu. Tak aj tento.
komentáre