Pohľad do histórie je v princípe vždy zahmlený. Nevidíme nikdy všetko, a oficiálna história prudko končí pri limite 5 tisíc rokov do minulosti. Ale je isté, že ľudstvo zbieralo poznanie aj predtým, že vyššia ľudská kultúra má za sebou tisíce a tisíce rokov. A že bolo mnoho civilizácií, rodiacich sa a zas odumierajúcich.
Jeden z najznámejších úpadkov je koniec klasickej antiky, úpadok Rímskej ríše začiatkom  prvého tisícročia našej éry. Približne v piatom storočí sa Západná Rímska ríša rozpadla a Východná dospela do čudného neplodného stavu, z ktorého sa už nikdy kultúrne nedostala. Dôvodov, prečo sa to stalo, je viacero, do očí ale bije, že tento proces je jasne spojený s prienikom cudzích kultúrnych prvkov z Blízkeho východu, z pohrebiska predošlých odumretých civilizácií. Ako sa živá bytosť ľahko infikuje pri kontakte s nakazenou mŕtvolou, tak sa civilizácie infikovali od rozpadnutých nakazených zvyškov tamojších starovekých okultných ríš.
A tak rímsky svet odumrel a preniesol aj na celú Európu svoje finálne formy, so všetkými pozitívami, ale aj negatívami. Začal sa "temný" stredovek, trvajúci tisíc rokov.

Temnota v Európe bola prerušená a prerazená vďaka dvom inšpiráciám z úspešných období a kultúr, vďaka dvom renesanciam. Prvá je talianska južná renesancia okolo 14. a 15. storočia, druhá je severná indogermánska renesancia kulminujúca v 19. a 20. storočí. Prvá čerpá z grécko-rímskej klasickej antiky, druhá z indickej tradície.

Prvá, tzv. talianska renesancia

Je to tá klasická renesancia, o ktorej sa učia deti v školách. Začala sa reálnym objavením klasických antických, hlavne gréckych textov, textov vedy, filozofie a umenia. A objavením antických umeleckých diel, hlavne sôch a architektúry. Akceptovaním ich nadradenosti až dokonalosti, snahou o napodobenie.

Každý taliansku renesanciou pozná, nemá zmysel sa o nej rozširovať. Založila základy našej tzv. modernosti, čo je ale paradoxné označenie, keďže znova pripomínam, že to bol vlastne len neúplný návrat kvality, ktorá tu už raz bola. Ale presadili sa základy zdravého rozumu, základy vedeckého myslenia, ako aj humánna jasná estetika v kontraste so šedou otrockou chaldejskou dogmou. Aj keď, samozrejme, nie všetko bolo aj potom dokonalé, predsa len sa Európa mohla nadýchnuť a začala ňou prúdiť čistejšia psychická energia.

Tento historický proces teda každý pozná, aj keď nie každý musí chápať jeho dôležitosť. A pretože každý proces prináša aj nejaké tragédie a zlo, ani táto renesancia a s ňou spojený modernizmus neznamenala len a len pozitíva. Naopak, dala ľudstvu síce do ruky silnú zbraň poznania - ale ľudstvo vo svojej šírke nebolo na dostatočnej morálnej výške a túto silu zneužilo. To je tiež nepochybný fakt.

Druhá, tzv. indogermánska renesancia

O tejto renesancii sa menej hovorí, je menej známa, pretože nie je ešte ani ukončená a nie je nejako uznaná oficiálnymi historikmi kultúry a spoločnosti. Ale jej význam je pritom zrejme väčší ako tej predošlej.
V polovine 18. storočia už bola India obsadená britskou armádou a jej rôznymi úradníkmi a obchodníkmi v dostatočnej miere, aby sa títo mohli dobre oboznámiť s indickou písanou kultúrou. A pre tých, čo to naozaj spravili, to bolo prekvapivé poznanie.

Najznámejší efekt bolo zistenie príbuznosti jazykov Indie a Európy, a teda spoznanie jednoty toho prehistorického indogermánskejo národa, ako to vtedy volali. Doktríny o tom, že Zem má len pár tisíc rokov, a že naša civilizácia pochádza niekde z chaldejskej otrockej spoločnost,i boli náhle a mohutne vyvrátené.

Spoznanie indickej filozofie viedlo k vzniku klasickej nemeckej filozofie. Spoznanie systematického indického prístupu, presvedčenie, že svet je spoznateľný a vedecky popísateľný, viedlo k rozvoju modernej vedy a fyzikálnej teórie. Pojmy ako "fyzikálne pole", "akáša", "prána" (energia) a mnohé iné viedli k definovaniu pojmov modernej fyziky. Erwin Schrödinger napísal, že jeho objavy v kvantovej mechanike boli jeho pokus dať v modernom jazyku formu pojmom nedualistickej filozofie Védanty. A tak by sme mohli pokračovať dlho (napr. priateľstvo Nicolu Teslu a Vivekánandu).
Vplyv indickej duchovnej filozofie na Západ, ale aj na Čínu a juhovýchodnú Áziu, je tak všeobecne známy, že je zbytočné to opakovať. Ďalej je to hlavne myšlienka žiť v harmónii s prírodou, vrátane vyznávania kvalít súcitu voči všetkým živým bytostiam, ktorý sa na Západe doteraz nepresadil. Ale vplyv indických filozofií, najmä Védanty, budhizmu a podobných, je naozaj všeobecne známy. Tieto myšlienky explicitne inšpirovali mnoho vedcov a postáv kultúry Západu, napríklad Hegel, Fichte, Schlegel, Goethe, Nietzsche, Schopenhauer, Sheley, Carlyle, Thoreau, Emerson, Romaine Rolland, Aldous Huxley a mnoho iných.

Vôlkerschlachtdenkmal, Lipsko, 1913.

Už je to teda tristo rokov, čo Európa čerpá intenzívne z indickej tradície. Tento fakt ale nie je oficiálnymi chaldejskými ideológiami uznávaný, a tak sa o ňom mlčí. V prvej polovici 20. storočia bola v Európe veľká dvojfázová vojna a na základe konca tohto krvavého inferna, ktorý Európa prehrala, bola indo-germánska renesancia doslovne zrušená a v tichosti vyhlásená za nepodstatnú, za nejestvujúcu. A to je veľká základná kultúrna chyba, v dôsledku ktorej Západ upadá a upadá.

Vplyv zastavenia výoja

Nemienim nikoho presviedčať o pravdivosti tohto pohľadu na históriu, ani tu nemám priestor na možné ďalšie argumenty. Fakt dvoch vĺn renesancie je proste každému s nezaujatým pohľadom jasný.
Za druhé si treba uvedomiť, že konflikt súčasného sveta je práve boj indgermánskej renesancie s prehnitými kultúrami chaldejskej minulosti.
A za tretie si treba uvedomiť to, že indogermánska renesancia prirodzene podľa prírodných zákonov nevyhnutne prevládne. Preto nevolám nikoho k veslám, aby nasilu vesloval krížom proti prírode. Naopak, hovorím jednoducho, kde tečie prúd a ako sa nim nechať bez námahy viesť.
Pre túto tému bol založený aj tento portál. Aby tieto tri body vstúpili do povedomia.

Do motivácie vzniku portálu spadá aj varovanie pred zlým pochopením tradície, pred stotožnením sa s nepodstatnými javmi. Renesancia indogermánskeho duchovna nie je spojená s vojnou, ale ani s kostolnou pasivitou. Podobné javy sú len nepodstatná móda či dobový folklór, náhodný efemérny jav minulého storočia. Indogermánsky potenciál je hnutie bez náhodných slabostí súčasného sveta. Na tomto mieste sa to samozrejme nedá dostatočne vysvetliť, hovoriť tu jasne o duchovnom vývoji národov, o mentálnych charakteristikách druhu homo sapiens alebo o nevyhnutnosti zásadných zmien kultúr ľudstva by zabralo mnoho priestoru a námahy. Ale bezpochyby tento proces vo svete prebieha a dominuje - taká je evolúcia. Aj keď vlnitá a mnohocyklická, predsa len neúprosná.

Zhrnutie

Opakujem, toto, práve toto a vlastne nič iné bolo od začiatku hlavná téma Nadhľadu. Aby (aj na Slovensku) jestvoval priestor, kde sa o tejto realite môže otvorene hovoriť, kde sa môže sledovať jej nezastaviteľný postup. Vonkajšie podmienky tlačia, a tak si treba proste jasne nadefinovať, čo je základná téma. A prečo sme neustále nad vecou. A prečo máme pravdu a víťazíme :)

Svet bez indogermánskej tradície proste kolabuje, jeho primitívne mechanické predstavy a hodnoty ho privádzajú do vyčerpanosti a úpadku, ako sa to aj analyticky predpovedalo. Ten svet bude musieť spoznať realitu, bude si musieť tiež osvojiť poznanie overené vekmi. To sa týka ako mimoeurópskych kultúr, tak aj dvoch nie zrovna dokonalých synov Európy - geopolitických celkov Ameriky a Ruska.