Iracionalita partokracie

Riadiaci systém je posudzovaný podľa toho, ako efektívne dosahuje  svoje ciele. Žiaden nie je dokonalý a často ani nejestvuje jednoznačne najlepšie riešenie, takže človek nemôže byť moc kritický.

Ale aj keď bude človek tolerantný, musí byť zas  a znova šokovaný, ako partajokracia nefunguje. Teoreticky by mali poslanci, alebo parlamentné strany, v parlamente navrhovať riešenia - a v diskusii ich vylepšiť. Namiesto toho ich vulgárny darwinizmus vedie k tomu, že je celá skupina týchto zástupcov doslovne zablokovaná. Najnovší príklad:

Pellegrini navrhoval jednorázový príspevok na každé dieťa 300 Eur. Matovič, aby to tromfol, navrhol každomesačný príspevok 200 Eur - lebo deťom treba dať. Kedž etoľko peňazí nie je, a nebude, prišiel potom iný návrh,  jednorázovo pre chudobné deti 333 Eur. Toto je klasická ukážka smiešnej populistickej parlamentnej "konfrontácie". Just proti sebe, ani bohovi si nedať poradiť, absolútny rozklad. 

Celá akcia je samorejme len  ma aké také zakrytie nefunkčnosť doterajšej finančnej pomoci počas pandémie - ale v tomto prípade je fascinujúca ta jasná iracionalita. Tak koľko - 200, 300, 333? Nebude nakoniec najlepšie dať jednorázový  príspevok každej rodine 1488 Euro?

Aby som nezabudol - pozor - 333 je veľmi podozrivé čislo. Je to polovica 666, teda pol čísla Satana. A navyše po ščítani 3+3+3 = 9, čiže 1+8, čo je jasný náznak mena Adolf Hitler! Dať každej cigánskej rodine niekoľko symbolov  Hitlera - to nedopadne dobre - veď sa ožerú a budú po návsi medzi svojimi odpadkami a psími výkalmi hajlovať! 

 

 

 

 

 

 

nové