Ked v tlači oznámili, že nemeckej kancelárke dlhodobo odpocuvali jej telefonické hovory, mňa taka vec ani najmenej neprekvapila. Dokonca som viac zhrozeny mierou všeobecnej naivity, ktoru veľká časť verejnosti prejavuje tým, že niečo take vôbec poklada za správu, ze taká vec u nich dokonca vyvoláva vlny rozhorčenia. Ja som take niečo vždy pokladal za natoľko samozrejme, že som nad tým rozmýšľal asi tak často, ako nad sneženim v Gronsku; take  veci sú predsa súčasťou nášho sveta.

To, že tí, ktori maju veľké peniaze a disponujú následne technologickymi prostriedkami aj politickou mocou, robia všetko preto, aby si udržali aj rozsirili svoje privilegiá, je nanajvýš samozrejmé.

Neexistuje v našom svete žiadna sila, ktora by zabranila skutočne mocným tohto sveta v tom, aby použili akékoľvek prostriedky na dosiahnutie svojich cieľov, a dovolavanie sa nejakej moralky alebo principov je prejavom naivity.

Som dokonca presvedčený, že aj Merklovej stažovanie sa telefonatom do Washingtonu je len divadlom pre media a verejnosť. Nemyslim si však, že ona sama sa snaží týmto divadlom naozaj klamať svojich obcanov. Skôr jej ide o to, aby veľkej časti nemeckej aj svetovej verejnosti zostali aspon nejake ilúzie. Som si isty, že Merklova o odpocuvani veľmi dobre a dávno vie. Ona dokonca chápe, že Obama je veľmi maly pán, aby o takej veci mohol rozhodovat, a oni on nie je taky hlúpy, aby nevedel, že aj jeho súkromie, aj súkromie všetkých ľudí okolo neho skutočne mocni tohto sveta detailne sledujú. Hrať divadlo prekvapenia aj rozhorcenia je niečo, čo sa od oboch očakáva.